More Than This - 19. Búrka

Nudná? I'm sorry. Nemám chuť. Som plná hnevu a smútku. Sorry. <3 Love ya!

,,Ema!!" Z dola sa ozýval strašný krik. Prevrátila som sa na druhú stranu a hlavu si prikryla ďaľším vankúšom. Čo chce? Veď je..Natiahla som ruku k nočnému stolíku, aby som nahrabala hodinky. Miesto toho mi pod ruku šli všetky prkotiny, okrem hodiniek. Krik neprestával.
,,Keď niečo chceš! TAk príď! Nemienim ísť dole!" Zaričala som z plného hrdla, a neriešila ju. Som taká unavená. Zívla som a zahrabala sa pod bodkovanú perinu. Lindsay sa blížila. Nasvedčovali tomu desivé kroky. Buchli dvere a blonďavý diabol zo mňa stiahol paplon. ,,Len to nie.." Zasyčala som.
,,Ema si normálna? Nechať všetky okná otvorené? Tebe načisto preskočilo? Veď nás vykradli!" Panikárila. Nadvihla som hlavu z vankúša a poobzerala sa. ,,Nevykradli.." Ukazovala som prstom na všetky moje veci.
,,Teba možno nie! Ale moja a Alexina izba, vyzerá trochu inak a to nehovorím o Mikoevi!" Sadla si vedľa, a mňa privádzala do šialenstva. Pomyslenie na to, že nás naozaj, no ich vykradli nieje príjemné. Schmatla som fľašu minerálky, čo sa ukrývala pod posteľou. Napila sa, ako mohli? Bývame na 8 poschodí a to v hoteli!
,,Lins? Nehnevaj sa, ale ako by liezli zlodeji až na ôsme poschodie? Je to hotel, plný apartmánov, menších bytíkov, a nie obyčajný barák.." Pokrútila som hlavou, a spod vankúša vytiahla gumičku na vlasy. Nerozčesala som ich, hnusné kučery som zopla do drdola a pozerala na Lins. Vyzerala, že uvažuje.
,,No vážne, ale čo tie prevrátene kreslá? A naše izby?" Nadhvihla obočie.
,,Neseď mi v rifliach na posteli.." Opäť som na ňu zasyčala.
,,Sorry, práve som prišla.." Koketne prehodila nohu cez tu druhú, a leštila si platformu, na topánke. Ako to môže nosiť? Aj ja chcem, ale mám pocit, že sa na tom zabijem.
,,Kde si bola, diablik?" Obe sme sa zasmiali, a ona si zľahka vzdychla. V koženke sa zvalila do zadu. Zatiahla si zip, a usmievala sa ako pripečená.
,,Hovor! A rýchlo!" Nedočkavo som na ňu vybehla.
,,No takže, volá sa Mike.." Ďalej som už počuť nemusela. Postavila som sa z postele, zobrala minerálku a schádzala dole po schodoch.
,,Ty to nechceš počuť?" Zhora sa ozval prekvapený hlas.
,,Vieš čo? Keď je to o mojom spolubývajúcom...Nie!" Vykríkla som, a opravila kožené kreslá. Asi začnem posilovať. Pousmiala som sa nad touto myšlienkou, lebo viem, že určite nie.
,,Som doma, kočky!" Otvorili sa dvere, a dnu vbehla Alexes. Naša princeznička je doma.
,,Ahoj.." Objala  som ju a ona utekala k sebe do izby. Už bolo počuť len krik.
,,To čo?" Prekvapene sa postavila predo mňa. Ako keby som za všetko mohla ja.
,,Na mňa sa nepozeraj.." Mávla som jej pred ksichtom ukázovákom a vošla do kuchyne. Pobehujem tu v dlhšej bielej košeli ale to nevadí.
,,Vlastne čo si tak skoro doma?" Nakukla som do obývačky, kde už obe sedeli a neskutočne sa smiali. Fájn, ignorácia. Takže banán, jablko, aha, obchod. Obliekla som si čierne tričko, mikinu, úzke rifle a staré dobre conversky! Tie ma nikdy nezradia.
,,O chvíľu som tu.." Zamávala som dievčatám. Zabuchla dvere a zavolala si výťah. ,,Schody, budú rýchlejšie." skonštatovala som po tichu. Vzala som to po dvoch, a určite som musela pôsobiť ako opica. Dole som stretla Paola. Nevyzeral najlepšie. Spýtal sa, prečo som prišla skôr, keď som mu vysvetlila, že sme tu všetky tri, prekvapene mi zamával a horko ťažko vošiel do výťahu. V obchode som brala všetko, od čerstvo napečeného chleba až po cestoviny. Trochu sa zaučíme.
-->
Práve sme sedeli pri kuchynskom stole, a ochutnávali moje cestoviny so sýrovou omáčkou.
,,Ďakujem Ema, bez teba by sme umreli hladom.." Zapozerala sa na mňa vrúcne Lindsay. Oplatilo sa, vykrúcať sa tu. Aspoň pre jej milý pohľad.
,,Hádaj, koho som videla doma." Alexine oči sa zaiskrili a ja som len s nechuťou odpovedala. ,,Žeby pána Stylesa?"
,,To máš pravdu, ale ešte s niekym.." Zapla som ušné bubienky na maximum a počúvala svoju šialenú kamarátku, no spolužiačku.
,,S takou staršou brunetkou, a s malým chlapčekom.." Vidličku so syrom si napchala dnu do úst, a usmievala sa.
,,Robí ti to dobre?!" Vzala som tanier a cítila na sebe pár nechápavých pohľadov.
Usadila som svoju dupu u mňa v izbe, na posteli a najedla sa. Sýrovým kvapkám na plachte som neušla. Sedím a čakám, na telefonát. Neverím jej, a aj keby, aj on môže mať kamarátky. Veď ja mám Mikea a Jeremyho a čo? Robí z toho vedu? Lenže Rachel je jeho ex. Bože hlúpa si Miriam, rozmýšľaj!
 --->
Upokojila som sa, a zdvihla konečne telefon. Už mi volal najmenej 3-krát, a ja tu zaťato sedím, teraz v kresle.
,,Áno?" Opatrne som sa ozvala.
,,Honey, prečo mi nezdvihaš?"
,,Mobil bol ďaleko a nie je mi dobre.."
,,Aha, ja len, že sme už v Paríži, a pozdravujú tá chlapci."
,,Jéj, ďakujem aj ja ich." Potešilo ma to.
,,Odovzdám, inak stretol som Sue aj s Adamom. Boli sme sa spolu na obede, a mám ťa vykarhať.." Zasmial sa.
,,Toto si vypočujem.." Ja som vedela, že všetko je v poriadku.
,,No vraj, nemáš len tak utekať z domu. Otec ti došiel domov, a on sa na teba tešil."
,,Počúvaj ma, ty už vieš aj o všetkých problémoch? Môžeš jej odkázať, že ja tu chodím do školy.." Zdvihla som ton hlasu.
,,Šak sranda, ale ešte nechodíš." Upozornil ma.
,,Otecko, rada som ťa počula." Uškrnula som sa.
,,To bolo fakt vtipné."
,,Maj sa. Harold!" Už-už som mala na pláne vypnúť hovor..
,,Hej! Som urazený, žiadne, ľúbim ťa? Veď ty počkaj.."
,,Zajac!" Doplnila som ho, a zrušila telefonát. Hneď mi bolo lepšie. Nikdy nieje dôvod na zúfanie, a ešte keby Alexes vedela, že rozprávala o mojej mame.
V kufri som vyhrabala knihu, a s chuťou sa do nej pustila.
..Cez škáry na oknách bolo počuť, vietor, ako fúka dnu. Zatiahla som závesy a znovu sa ponorila do deja knihy. Počkať nesedí mi to. Naše teplúčke Rio? Odhrnula som fialový záves a zazrela tmavé mračná, blížiace sa k nám. Búrka? Konečne, bude čerstvý vzduch. Z radosťou som zišla dole, obula sa, a zobrala to na prízemie po stoosemdesiatich schodoch. Rátala som ich, stručne ale vlastnoručne. Zasadla som do kresla, pri recepcii a zadívala sa von. Stromy len tak kolísalo zo strany na stranu. Na oblohe sa objavili blesky. Je to tu. S radosťou som vyskočila z kresielka, nechala tam knihu, a utekala von.  Na chodníku sa robili mláčky. Pršalo, naozaj pršalo. Ludia vychádzali von. Všetci vyšli zo svojich príbytkov, a  začali tancovať. Toto bolo divadlo. Krása, neviem si predstaviť, že doma v Anglicku by sme robili toto. Tu si dážď vážia, nie je to ako upršaný smutný Londýn, plný zachmúrených tvári.Vystrčila som najprv dlaň, potom ruku a neskôr celú seba. Bola som úplne mokrá. Vlasy sa mi od vlhka ešte viac zvlnili a lepili na krk. V converskách som mala bazén pre nohy. Sranda. Po polhodine dážď ustál a všetci sa vracali domov. Prešlo okolo mňa malé dievčatko, v letných šatách. Plakala? Či to bol naozaj len ten dážď. Potiahla som ju za malú rúčku nabok. Zľaklo sa. So svojimi obrovskými očami na mňa bojazlivo zazeralo.
,,Maličká, kde máš rodičov?" Utrela som veľkú slzu, a zobrala ju dnu do tepla.
,,Tam.." Ukázala prstom nad seba. Vytočila som hlavu dohora a nechápavo pozerala na strop.
,,V hoteli?" Spýtala som sa neveriacky. Pokrútilo hlavou a vytiahlo ma zase na čerstvý vzduch.
,,V nebi." Usmiala sa a stískala moju ruku.
,,Prepáč, a potom kde bývaš?" Čupla som si k nej. Sladko sa usmiala a ukázala.
,,ďáááleko.." Zachichotala sa.
,,Dobre, zajtra ti nájdeme ten tvoj domov, a teraz pôjdeš so mnou, okej?"
,,Nie si čarodejnica?" Táto otázka ma prinútila usmiať sa.
,,Oh nie, ale chcela by som.." Chytila mi ruku, a ja som ju vzala k výťahu. Zastavil ma recepčný.
,,Rodina." Odvetila som. No od tej máme ďaleko. Čierne vlasy, tmavé  oči, a krásna pleť. Jajajaj, a čo baby?
,,Teta? Kde budem spať?" Jajajaj zase sme to nedomysleli.
,,Neboj sa. Nájdeme ti nejaké miesto, a nie som teta, ale Ema." Snažila som sa vyznieť presvedčivo...
..,,Tá je nádherná.." Skočila k malej Lins.
,,Nechaj ju, veď sa zľakne.." Prstom som odtlačila Linsine čelo, od malej.
,,Ako sa voláš?" Priskočila k nej už aj Alexes.
,,Halo dievčatá, nechajte ju. Alebo idem sa osprchovať a zatiaľ ju postrážte. Malá mi stlačila ruku, ako zo strachu.
,,Neboj sa, oni ťa nezjedia.." Malé telíčko objalo moje nohy a usmialo sa na baby.