You are my world - 2.

Prepáčte, že taká krátka, ale no nejde to. Zajtra ju doplním, a k MTT, no nevedela som si nad to sadnúť. Neviem prečo, ale strašne sa mi tam niečo znechutilo. NEtuším ako to dať späť do kopy, ale ja niečo  snáď vymyslím. MUHAHAHAHAHAHAHH ! :-DD.. Pekný večer, love ya!

7.7. 
10:00! Pípal mi budík. Rýchlo som ho vypla, a ponorila sa zase do polospánku. Keď mi doplo, že je deň D, z postele som vyletela ako strela Molly. V kúpelni som veľa času nestrávila, veď dnes príde len Justin... Že výdatné raňajky boli pre mňa fittnes tyčinka a pohár mlieka. Nemôžem sa zaguľatiť, moja výška a ešte by som mala brucho, a stehná? To nemôžem dopustiť. Converse som hodila na nohy, iPhone do tašky, peňaženku do zadného vrecka na kraťasiach. Rýchlim krokom som vyšla z domu a zabuchla za sebou dvere.. Po ceste som sa zastavila u Naomi, ktorej som oznámila, čas, kedy sa má u nás zastaviť. Vonku bolo horúco, čo sa dá očakávať? Začína leto, a sme v Austrálii.. Cestu som si skrátila cez park, v ktorom som narazila na kengury. Bože môj, čo tu len zase chcú?
,,Dobrý klokan, milý klokan, úžasný klokan.." Priblblo som sa usmievala na kenguru, ktorá sa ku mne približovala. Ruky som mala v obranom geste, ale ona ma nechápala. V jej vaku som zazrela mláďa, malé mláďa.
,,Prosím nechaj ma.." Mrnčala som na ňu. Nič iné mi neostávalo, len rozbehnúť sa preč. Kengury vedia byť strašne nepríjemné, a keď použijú ten ťažký chvost, nemusíte jej útok prežiť. Ako malá som to zažila. Chodila som tu do miestnej škôlky. Učiteľky nás zobrali na prechádzku. Zbadala som nejakého motýlika a utekala za ním. Zrazila som sa s malým mláďaťom, ktoré si ma podalo. Nikdy na to nezabudnem..
,,Bieber!" Vykríkla som, keď som ho zbadala prechádzať letiskovou kontrolou. V zápätí sa otočil a zakýval mi. Podali mu kufor, a už sa blížil ku mne. Zavesila som sa mu okolo krku, a on mi vtisol  bozk do vlasov.
,,Molly, vieš ako si mi chýbala?" Uškrnul sa.
,,Si predstav, že neviem.." Zasmiala som sa.
,,Trošku menej ako Selena.." Vyplazil mi jazyk, a ja som sa začerveňala.
,,Priznaj sa. Kedy dôjde?" Ruky som dala v bok, a nasledovala ho von.
,,O týždeň.." Pokrčil plecia, a úsmev mu zvädol.
,,Och ty. Neposkladaj sa tu. Týždeň bez nej vyžiješ. A teraz poď." Potiahla som ho, cez zoskúpenie fanúšičiek. Prešli sme okolo nich, a nezaoberali sa nimi. Síce Justinko musel rozdať nejaký ten podpis, aby sa nepovedalo. Domov, sme šli taxíkom. Ešte aj ten otravoval, že si prosí podpis pre jeho dcéru. Naomi už vysedávala na schodoch pred domom. Dohodli sme sa na tretiu poobede, čo tu robí tak skoro? Akonáhle nás zbadala, kútiky jej pier sa roztiahli do takého úsmevu, že jej nebolo vidno ani len zelené očká.
,,Čau princezná.." Pozdravil Naomi a následne ju objal. Pekná prezívka však? Mňa volá ropucha. Vraj sa stále mračím a durdím. Nezabiť ho?