Tajomstvo v maľbe 1/5

Toľko nápadov, toľko dialógov, toľko myšlienok v hlave... Nestíham a popri tom zabúdam. Včera som sa prechádzala s kamarátkou po meste a zastavila sa pri fontáne. Zase,nový nápad. Tu je.. detektívka? pátracie prvky sa tu ligocú ale ako tam zamiešať lásku k chlapcovi? asi skôr k plátnu a palete. Rozmýšľala som, ale nedospela k rozumnému koncu, ale k tomu nedochádzam nikdy...









Rukou som prešla po starom plátne, nadýchla sa a usmiala sa na sestru stojacu mi po pravej strane.
,,Neusmievaj sa tak." Zamračila sa, čo ma prinútilo ešte viac rozšíriť úsmev na perách.
,,Bude to úžasné." Jazykom som pohladkala štípajúce pery a zapozerala sa na prázdnu paletu. Presne tak. Pokojným krokom som došla ku drevenému stolu, spod ktorého som vytiahla veľkú čiernu zaprášenú truhlicu. Prst som obtrela o pozlátený uzáver a opatrne ho otvorila. Naskytol sa mi pohľad na zhrdzavené plechovky. Neváhala som a jednu nadvihla. Takže babička to myslela vážne. Nedávno som od sestry dostala list, v ktorom babka spomína, aby som sa vrátila do jej rodičovského domu a namaľovala obraz pre ňu. Aby sa jej z neba na zem lepšie pozeralo, znela posledná vôľa. Čaká to tu mňa, dobrých 45 rokov. Ale odkiaľ mohla vedieť, že mamka bude mať dcéru, ktorá bude vedieť kresliť? Amia, v liste sa spomína i moje meno. Buď mi klamú oni a babka zomrela už keď som bola na svete i ja, alebo je to všetko naozaj pravda. Keby som to vedela zistiť  aspoň podľa náhrobného kameňa, nie ona svoj popol musela chcieť vysipať do mora!
Zo zmýšľania ma vytrhla Anne. Plechovky som vybrala, poutierala ich mokrou handričkou a položila k stojanu na plátno, na podlahy. V truhlici som objavila ešte niekoľko zápiskov, štetcov a čiernobielych fotiek. S údivom som na ne pozerala a neodpustila si.
,,Amelia?" Zvedavo som sa opýtala, podala sestre kus papiera, na ktorom sa babička v bielom plášti neskutočne usmievala a maľovala niečo.
,,Yes." Po tichu šepla Anne.
,,Je krásna." Zhodnotila som dívajúc sa na jej plavé vlasy a ženskú postavu.
,,To je, tak ako i ty Amia." Hrdo ma objala a darovala bozk na líce.
Hocijaké to tajomstvo ma teraz nemohlo odradiť. Anne mi tu nechala horúci čaj a niekoľko sušienok. Prehrabávala som sa štetcami a netušila, že čo namaľujem.  Farby na paletách sa len tak striedali a moja fantázia pracovala na plné obrátky.  Tu prejdem červenou, zamiešam tam rúžovu a na okraj bielu..

Môj názor

Perrie Edwards 



        Mňam, ten song žeriem a Perrie tiež. Mám ju rada a už len preto, že je Malikova priateľka. Zayn by si nevybral zle, je obklopený toľkými ženami, dievčaťami, že môže ukazovať prstom ktorú chce. A on si vybral Perrie, práve preto verím, že je to fajn baba. Možno sa Vám jej zovňajšok nepáči, aká je biela, zmachlená ale my stále nevieme čo sa skrýva v jej vnútri. Takže nesúdime knihu podľa obalu. Prajem im to. Nech su šťastní xx



Danielle Peazer

       Haha, u Liama nemá šancu iná než naša Danny. Tá baba, ako som si všimla je vzorom mnohých dievčat, ktoré chcú niečo vo svojom živote dosiahnuť. Ona už len tým pomáha, že existuje. Keď sa na ňu pozriem príde mi na um niekoľko slov a to: temperament, spontánosť, dobrosrdečnosť a krása. Podľa mňa bude strašne živá a hyperaktívna, čo sa Liam s ňou asi z ďaleka nenudí.
Sú spolu už dlho a ja by som za pár rokov rada videla malé brčkavé hlavy ako sa prechádzajú v parku s Liamom. Ale je to vo hviezdach a my nikdy nevieme, ako skončia ich cesty. Či spoločne ba či s niekym iným v náručí...






Eleanor Calder  


Aká matka taká Katka. V tomto prípade Eleanor. Je krásna a podľa mňa si dosť rýchlo získala popularitu. Ľudia ju majú radi? Myslím si že, keď niekde vojde rozžiari celú miestnosť, lebo má tu charizmu, ktorá ju robí ešte krajšou. Vraví sa, že je kópiou Louisa len v ženskom vydaní, áno toto spojenie sa omieľa do nekonečna. Je fajn, ak máte s priateľom tie isté záujmy, koníčky, radosti názory.. len po čase zistíte, že by ste chceli počuť niečo iné. Takýmto ľudom ten vzťah nevyydrží večne (predstavte si, že vaši rodičia sú obaja optimisti, asi by ste sa scvokli a ne nadarmo sa vraví, že protiklady sa priťahujú) no aj cez to im držím prsty a verím, že ich to čaro zvané láska bude spájať veľa rokov.



Food

Tak..... nie nie robím si srandu.
Verím, že na našeho škriatka niekde čaká tá práva, ktorá mu ukáže svetlo života. Ktorá ho bude robiť šťastným i keď sa nebo bude mračiť.

Chalani sú celkovo ešte dosť mladí a dnes sa ľudia berú okolo 30. A či tie pravé pre nich prídu zajtra alebo v starobe, nevie nik.








Haha, čo to malo byť? Jednoducho som musela. Vyjadri i ty svoj názor na ne a neboj sa. Či kritický či pozitívny :)

Okamih, len jeden okamih

Taká jednodieločka, ktorú som našla v compe. Bola rozpísaná, tak som ju dopísala, kedže už som doma ;) a bola by som maximálne happy, keby ste mi všetci čo ste si ju prečítali napísali svoj názor, budem vám naozaj vďačná. Blue xx

Občas premýšľam nad tým, ako mohol jeden okamih stačiť na to, aby zmenil celý môj život. Vari ten hore to tak chcel? Ba osud nám to zariadil? Kladiem si otázky ako zmyslov zbavená ale odpovede na ne stále nedostávam.

Poobede som sa mala stretnúť s bratom, ktorý sa vrátil zo zahraničného štúdia. Dohodli sme sa na jednoduchom posedení v kaviarničke na námestí Londýna. Vláčila som sa v gumákoch, ťažkom kabáte, tlačila si šál ku krku, hladkala neposedné brucho a smiala sa. Len tak z ničoho. Od kedy zomrel Michael, začala som brať život.. tak inak. Nie ako príťaž... a to čo nesiem v sebe je to najkrajšie od neho. Bude mať oči po ňom i hlas ba i pery? Nech sa tak stane.

Vošla som do príjemného tepla, cítila som ako sa mi do líc vpíja ta červenkastá farba, ktorá vždy prezradí moje pocity. Prešla som okolo stolíkov a zastavila sa pri tmavej až čiernej koženke, ktorá sedela za barom, v ruke držala pohár plný zlatistej tekutiny-pripomínajúci nejaký alkoholický drink.... a zabudla som, že koženka viedla nesmierne dôležitú debatu s pani čašníčkou, ktorej to zrejme lichotilo. Z belasým nechtom som zaklopala po jeho chrbte, na čo sa ku mne razom otočil starý dobrý vyfešakovaný Mathew.

„Christie.“ Natiahol ruky a schúlil si ma k sebe do náručia. Vstal, nezabudol čašníčke podať papierik s číšlom a až tak sme sa mohli vybrať k boxu, v ktorom sme si mali posedieť.

„Vrav! Ako žiješ? Čo?!“ Vyzval ma Matt a odpil si.

„Celkom fajn, tak po starom, už aj vyrovnane.. Skôr ty sa pochváľ, ako vzťahy? Single ešte stále?“

„Ha, no áno. Tak ako keď žiadna netúži mať doma maznáka.“ Kývol ramenami a žmurkol na tú slečnu, s ktorou flirtoval pri bare.

„Počkaj! Neverím, z teba musí byť hotová polka Ameriky a nie, že nikto.“ Nadvihla som obočie.

„Dobre, nechcem sa viazať. A teraz k tebe.“ Vystrúhal grimasu a pokračoval ďalej.

„Nemám ti niekoho dohodiť? Ako budeš to malé zvládať sama?! Bude to na teba veľa.“ Starostlivo sa pýtal a jemne ma karhal.

„Nie. Vravela som, že dieťa vychovám sama, ja to zvládnem. Michaela milujem a aj budem, v živote mi už do srdca žiaden muž nevstúpi. Michael bol prvý aj posledný.. a ty to vieš, tak sa nesnaž zbytočne.“ Povzdychla som si.

„Stále tá istá a tvrdohlavá Christine. Okey, necháme to tak, ale vieš, že ja tu budem stále.“ Usmial sa.

„Mathew si sprostý! Viem.“ Nadurdila som sa ako keď sme boli malé bezstarostné deti.

„Nechceš si niečo objednať?“ Opýtal sa po chvíli ticha.

„Nie.. Ja už pôjdem. Mohol by si sa ísť ukázať domov.“ Brnkla som mu po nose.

„Vieš čo? Je asi na čase tam už ísť. 20Km nie je veľa.“ Natiahol ruku do vzduchu a naznačil nech sa dostaví najbližšia čašníčka.

Zaplatil svoje pitie, objednal si taxík. Rozlúčil sa so mnou tuhým súrodeneckým objatím a zmizol na prvej križovatke Londýna.

Ruky som zastrčila do vreciek, drkotala zubami a s ťažkým srdcom prechádzala cez námestie. V hlave mi stále vŕtal Michael, niečo chcel ale čo? Jeho belasé oči sa snažili niečo naznačiť. Oči mi zaplavili slzy a ja som vravela, že som vyrovnaná? Tak teraz teda neviem. Prešla som cez park, zastala pri semafore a sledovala kedy naskočí zelená. Podupávala som nohami a sledovala cestu. Zablikala tá farba, po ktorej som momentálne túžila asi najviac a tak som klusom vykročila na cestu. Prechod bol dlhší ako tie obvyklé a keď som si všimla, že sa mojím smerom rúti auto, ktoré ide nebezpečnou rýchlosťou a vôbec nezastavuje.. chytal ma strach. Kopa ľudí, ktorí šli pri mne alebo za mnou, zrýchlili, no ja som nevládala, nestíhala? Čierný rang rover spravil šmyk a narazil do mňa z boku, teda jemne sa o môj bok z náraznikom obtrel. Kus a som mu na kapote. Srdce mi búšilo, cítila som ho až v hrdle a z úst sa mi vydralo jedine tiché „aú“.

„Pane Bože, udrel som vás?“ Z dverí sa vyrútil muž chytajúc si hlavu, možno a niekoľko rokov mladší ako ja.

„Ste blázon?!!!“ Vyrútila som naňho moje nervy

„Mohli ste ma zabiť!“ Blížila som sa k nemu.

„Ja, ja som nechcel. V strede dráhy mi začali zlyhávať brzdy, nevedel som zabrzdiť.“ Hľadel na mňa zelenými očami, trhal si kučeravé vlasy.

„Uhm! Ja vám poviem, čo a kde zlyháva! Tak akurát vaše mozgové závity!“ Plakala som, z očí mi tiekli potoky sĺz, triasli sa mi ruky a aj nohy.

„Slečna, vyriešime to. Prepáčte, ja vravím, že som nechcel.“ Dlaňou si pretrel spotené čelo. Zo zadu bolo počuť trúbenie a výkriky nedočkavých šoférov.

„Poďte odtiaľto. Ešte zavolajú políciu.“ Otvoril mi bočné dvere a ja som sa naňho dívala ako na debila.

„Ja na vás zavolám políciu!“ Stála som tam ako prikovaná a sledovala ako štartuje motor. Vyšiel z auta, obišiel ho a zastal tesne pri mne.

„Prosím vás, nastúpte si.“ Nepohla som sa. Nespravila som ani jediný krôčik.

„Dobre, keď to nejde po dobrom tak to pôjde po zlom.“ Chytil ma za pás, sadol si na miesto a vytiahol si ma na kolená. Voňal a príjemne, tak lahodne.

„Čo robíte?!“ Zavrel dvere, pripútal ma a presadol si na miesto šoféra. Snažila som sa otvoriť dvere no zamkol celé auto.

„Ste čistý chumaj!“ Kričala som a pritom revala.

„Michael.“ Šepkala som a hlavu si opierala o okno.

Odbočil na pumpu, vydýchla som si, že budem môcť telefonovať. Čo sa to deje?

Vystúpil z auta a zamkol ho. Bol vystrašený, z očí mu sršalo zúfalstvo až bolesť. Telefón priložil k uchu. Kopal do kamienkov, mračil si, jeho mimika ma až vyľakala a ja som si ani nestihla uvedomiť, že už sedí pri mne. Opäť naštartoval auto, vonku sa zotmelo a my sme sa viezli do neznáma. Hlavu som zaklonila dozadu a oprela sa o sedadlo.

„Udám vás. Za ublíženie na zdraví i za únos.“ Rozprávala som pokojne a zatvárala oči. Chvíľu som ho pozorovala, ako sa sústredí na cestu, hltá len vzduch a sliny a obdivovala jeho nedotknutú pleť. Koľko môže mať? Dvadsať? Netuším.

Oči sa mi zavreli, cesta ma upokojovala aj jeho pravidelné dýchanie a otvoriť som ich už neotvorila.

Zobudila som sa prikrytá voňavou perinou, v obrovskom tričku a v tme. Ponaťahovala som sa a jemne kopla do niekoho alebo niečoho. Michael, je späť?

„Michael, Michael, chýbal si mi.“ Pousmiala som sa a zaspala som, opäť.

Ráno ma prebudili ostré lúče už zobudeného slniečka. Posadila som sa a všimla si toho zo včerajška. Spal tesne pri mne, jeho vyšportovaná hruď ma udivovala.

Rýchlo som zliezla z postele, z kresla som vzala moje veci a uponáhľaným krokom vyšla z tej izby. Čo tu robím? Prečo som tu? Stála som uprostred dlhej chodby a usúdila, že odkiaľ vidno najviac svetla, tam bude asi východ. Po špičkách som zišla dole po schodoch a zaliezla do slnečnej kuchyne. Sadla som si na chladnú dlažbu, opierala sa o kuchynskú skrinku a dýchala z hlboka. Po pri tom som sa prezliekla a začala hľadať dvere, ktoré by viedli preč z tohto domu. Uvažovala som i nad skokom z okna ale moje malé babatko by to asi neprežilo. Zrazu som započula kľúčiky v dverách, chlapčenský smiech a nadávky. To ma prinútilo nájsť si lepší úkryt. Po šytroch som prešla pod oknami, vyšla hore schodmi a zaliezla do izby v ktorej som prespala túto noc. Muž, keď by som ho tak mohla nazvať, tu už nebol. Schúlila som sa do deky a ľahla si do postele. Rozmýšľala som, čo sa stane, keď ma nájde alebo kedy ma už pustí? a prečo nevolám na políciu, keď mám mobil pri sebe-stláčala som ho v ruke a utierala si dotieravé slzy.

,,Kráska, neboj sa. Nič ti nespravím, chcel som sa len dohodnúť na odškodnom, aby sme zbytočne nevolali policajtov." Jeho chrapľavý hlas šiel zozadu, na rukách sa mi objavovali zimomriavky.

Sadol si ku mne, rukou mi prečesával vlasy a usmieval sa.

,,Prepáč, nechcel som ťa vyľakať, ublížiť ti ale nechcel som ani škandál a v tom momente som sa viac bál jneho ako teba a tvojej úzkosti."

,,Si jeden chumaj, ktorý neberie ohľad na druhých. Mohol si ma zabiť, zabiť to stvorenie vo mne." Z očí sa mi pustila ďalšia čerstvá slaná tekutina.

Vyľakane sa na mňa pozrel, sadol si bližšie, nadvihol mi hlavu a položil ma sebe na stehná.

,,Odpusť mi. Dám ti všetko, peniaze všetko čo len potrebuješ." Koktal no snažil sa mi pomôcť.

,,To je to najmenej čo teraz  naozaj potrebujem." Smrkla som nosom, chytila jeho ruku a preniesla ju do mojich rozpustených vlasov. Usmial sa, tak sladko nevinne.

,,Christie." Zadívala som sa hore.

,,Harry, Harold." 

,,Mal by si skákať od radosti, že ťa neudám."

,,Ja skáčem ale v duchu. Máš manžela, kedže si tehotná?" Zvedavo sa opýtal.

Zasmiala som sa nad touto poznámkou, no odpovedala.

,,Všetky tehotné ženy musia byť vydaté?" Predniesla som. Keby tie malé hlúpe iskričky v tej situácii medzi nami neposkočili, tak by už dávno sedel v centre mesta na policajnej stanici a spytoval by si svedomie.

...

Presne vtedy sa to všetko začalo. Keby do mňa tým autom nenarazil, nevyvoval vo mne ten strach a moje dieťa by nemalo toho najdokonalejšieho otca. Chodil ma naštevovať, nosil mi dačeky...-Najprv som myslela, že je to ako z vďaky. No omyl bol pravdou. Trúlik, ktorý mal len 19 sa zaľúbil do mňa, dvadsaťpäť ročnej ženy.

Pamätáte si ako som Mattovi hovorila, Michaela milujem a budem, áno? Je to tak, no Harry je mojou oporou a pomaly tie šteklivé city začínami pociťovať i k nemu. Keď ma večer na rukách vynesie do postele, šteklí ma, bozkáva ma a stíha ešte ukľudňovať Tracy. 
....
Po niekoľkých rokoch, keď som kočíkovala s Harrym naše prvé spoločné dieťa Lea a videla poskakovať Michaelovu podobizeň Tracy vo fialových šatách pri jazere ako sa nakláňala do vody. Dostal ma strach, pod Tracy sa zošmykla hlina a ona spadla do tej práve nie najčistšej vody, aspoň z tej diaľky mi to tak prišlo. Harry vystrelil za ňou a v momente sa hodil do vody. S kočíkom som rýchlo dobehla za nimi a všimla si Tracy ako sedí v blate na brehu a Harryho držiac si hlavu, sediac podopierajúc sa lakťami v strede jazierka, celého do blata.
,,Oci kakal lybičku." Smiala sa blondínka a ukazovala na Harolda. Na čo sa len zasmial a vypľul zo seba.

,,Všetko zlé je na niečo dobré."-The End

Dobré ráno. Som to na svojom blogu? -Kladiem si otázku.
                    Áno, určite. Lebo len na tomto sa nič nerobí..takže som to ja.

Dnes a asi ani zajtra nemám absolútne čas. Som tu len na skok a chcela by som sa ospravedlniť verným čitateľom, že poslednej dobe, tu nieje žiadna časť.


Z tábora som prišla úplne natešená. Úžasne bolo, fakt ako ďakujem, že to tak vyšlo.

Idem, musím ísť.

so sorry, Blue

Hanba mi

Oh.. Hambím sa.
Tu sa maká, náštevnosť rastie a ja vylihujem?-áno, bola som u babičky, zamestnávala foťák, obkupovala obrovský bázen-starkí nás ľúbia, pila s babkou radlera, bavčala sa s malými deťmi (z okolia) -robím si výcvik, ,,Ako byť tou správnou sestrou."->nie, smejem sa, jedno také obdobie už mám za sebou a však skôr pri sebe, lebo jeho sestrou budem navždy, brother (10), ale som sklerotik a jemu som skôr akurát tak brala hračky ako ho na niečo učila.

 Ďakujem za tie prenádherné komentáre, stále viac a viac mám potrebu písať a uspokojiť vás-aj keď, no nejdem sa vyhovárať :) ..ja Vám na ne odpíšem, len treba času a hlavne to by sa mi nesmeli zatvárať viečka, hih

Tak.. Zajtra sa idem baliť, zase idem preč... Ale ja prídem! ak ma nezjedia dravé malé osemročné deti z tábora! Baf.

Hmm, nudím sa. Mamka práve dojedla jogurt a usadila sa s bruškom u mňa v izbe, no a práve teraz si zmyslela, aby som jej šla obsypať ríbezle cukrom-oh my god, že jaké to chute má!

Som tu! Milujem tie debilné reklamy s lakatošom. Od veci ale čo už. Tie reklamy nedávajú zmysel, len robia new slengy ale strašne sa mi páčia, ale táto asi najviac.
Že trúúfala? ... dig vlasy kefa.. jajaj


Dievčatá, ja už na poli spím.. Hraje mi tu coldplay.. idem asi spať.


yep.

                                See you later and good night my babes!, Blue xx

More Than This - 43. Lucas je pán!

Harryho pohľad

Preletel som všetky schody maximálnou rýchlosťou akou som dokázal a rozbehol sa k chalanom s rukami vo vzduchu. Oxid uhličitý sa mi dral z pľúc, nohy mi už nevládali, cítil som ako mi po krku tečú kvapôčky potu. Prvý moju radosť pocítil na vlastnom tele Louis, kedže som naňho skočil. Smial sa a ťapkal ma po pleci.

„Gratulujem.“ Objal ma Zayn.

„Vidím, že to došlo i na najmladšieho člena, teraz budeme kočíkovať spolu.“ Zasmial sa Liam a dôstojne mi podal ruku, no ja som to premenil na vrúcne objatie. Niall ma vystískal tiež a sľúbil mi, že bude ten najlepší krstný otec.-Miriam sa tak rozhodla. Chalani boli zvedaví na malého, predsa aj to bol dôvod prečo sa sem trepali tak neskoro v noci. Vysvetlil som im, že teraz za ňou nemôžeme ísť, a tak nám nič iné ako vybrať sa domov neostávalo. V automate som si kúpil ďalšiu kávu, totiý bol som presvedčený, že dnes už nezaspím. Len čo Liam otvoril dvere, vyrútila sa na nás Danny v pyžame, že prečo som ju nevolal. Pokýval som hlavou. Chytila ma za zápästie ako som kráčal ďalej.

„Dann, ukľudni sa. Lucas je v poriadku, Miriam je v poriadku, ja som v poriadku, všetci sme v poriadku.“ Vymanil som sa z jej zovretia.

„Dobre, ale Liam mohol si mi zavolať, celý čas som tu tŕpla.“ Otočila sa k nemu až sa jej voňavé vlasy stihli dotknúť mojich pier. Zobliekol som si mikinu, vyzul som sa a v bielych ponožkách som kráčal na terasu. Sadol som si do kresla, ktoré sme kúpili spolu s Miriam už dosť dávno. Z kapsy na rifliach sa mi podarilo vytiahnuť mobil, cez ktorý som celej rodine i známym rozposlal sms-ky.

„Volám sa Lucas, Lucas Andrew Styles. Narodil som sa dnes okolo jednej ráno (10.9.2014), vážim presne štyri kilá a mám tie najkrajšie oči pod Slnkom. Môžeš sa na mňa prísť pozrieť zajtra, do nemocnice na juhu Londýna. S pozdravom Lucky!“

Sklonil som hlavu do svojich dlaní a jednoducho sa rozplakal. Z očí mi vytekala tá slaná tekutina, ktorú som ako malý rád ochutnával. Smial som sa zároveň a rozmýšľal ako môže byť všetko tak dokonalé. Bude v tom háčik? Mám najúžasnejšiu priateľku, s ktorou som počal dieťa, som spevák, mám tých najlepších kamarátov a už vôbec mám rodinu.

Zadíval som sa hore na čierne zamatové nebo. Pomaly, ale iste sa schyľovalo k dažďu, odniesol som kreslo dnu, vrátil sa späť a čakal kedy sa spustí lejak. Opieral som sa o drevené zábradlie a hľadel na záhradu. Za mnou som započul kroky, otočil som sa a všimol si Louisa v pyžame a so zubnou kefkou v ústach. Zamračil sa na mňa no v momente zaškeril s penou v ústach.

„Nie si nejaký besný?“ Uchechtal som sa. Pokýval hlavou. Ukázal mi gestami, že mám stáť, o chvíľu je späť. Bavilo ma, keď Tommo robil všelijaké somariny, nič si z toho nerobil, keď práve od neho (lebo je najstarší) očakávali ľudia inteligenciu. Stál som ako tĺk, dýchal čerstvý vzduch a zahliadol na okne kvapky. Potom som ich pocítil na vlasoch. Napadlo ma niečo sprosté. Vyplazil som jazyk a očakával dážď. S Miriam sme to robili furt, nechcelo sa nám chodiť napiť a tak sme vystrčili hlavy z domu a smiali sa. Neviem pochopiť prečo, ale dnes som obzvlášť viac premýšľal o mojom detstve a minulosti.

Louis prišiel v červenom pršiplášti a podal mi Zaynov dáždnik.

„Ďakujem.“ Uchmatol som ho a šarmantne sa usmial.

„Ako to vnímaš, že si otec?“ Z čista jasna, ale priamo sa ma opýtal.

„Louii je to len pár hodín. Ja vlastne ani neviem. Bojím sa.“ Povedal som na rovinu.

„Neboj ty to zvládneš, ale potom mi budeš dávať prednášky.“ Žmurkol na mňa a potiahol si kapucňu viac na čelo.

„Jasné.“ Odpovedal som pohotovo, no potom som sa zarazil. Udelil som mu zmätený pohľad.

„Vy sa s Eleanor na niečo chystáte?“ Zaujímalo ma.

„Myslím, že El je v tom.“ Ozval sa po chvíli ticha.

„Prosím?“

„Celý mesiac predým ako sme boli na turné, čo som bol u nej, celé doobedia a večeri presedela v kúpeľni. Stále ma zlú náladu, nenosí opätky, nepije alkohol, odmieta odo mňa rybacinu a nechce sa jej ani maznať. Ptom jeden večer sme sa dobre bavili, pomaly sme dochádzali k tej časti, kedy ju odnesiem na rukách do postele no odmietla ma. Potom na druhý deň som zbadal v kúpeľke biele tyčinky a v kuchyni na stole kaleráby.“Rozhodil rukami a nasadil ten svoj ksicht.

„Fúha, asi sa roztrhlo vrece s deťmi.“ Skonštatoval som.

„Neviem, ale ja som nechcel byť tak skoro otcom, no veď uvidíme. Možno si len namýšľam.“ Kývol ramenami.

„Čo keď má nejaký ženský problém?“

„Bože Harry nestraš ma! Stále si úchyl.“ Šťuchol ma. Pršalo a ja som v mokrých ponožkách prechádzal po chladnej dlažbe, vošli sme dnu a ja som zamieril do vane. Dal som si horúci kúpeľ. Hodinky ukazovali päť hodín ráno, keď som zaľahol do postele.

Miriam pohľad

Celú noc som preležala v kŕčoch, bolelo ma strašne podbruško, točila sa mi hlava. Ráno, keď som sa vyspovedala lekárke, ktorá mala vizitu, povedala, že je všetko v poriadku, vraj ma to prejde. Doniesli mi Lucasa a ja som sa teleportovala do úplne iného sveta. Len ja a Lucas. Nakŕmila som ho, prezliekla a uložila vedľa do postieľky. Cez deň som ho mohla mať pri sebe, na noc ho brali preč, aby som si odýchla. Dnes sa len náštevy hrnuli. Hneď doobeda došiel ocko s kyticou ruží. Celé moje tehotenstvo sme sa nevideli a prekvapilo ma to, že prišiel. Nikomu som nič nepísala, čiže to nemal odkiaľ vedieť. Šediny len tak iskrili na jeho hlave, už aj fúzy naberali na farbe. Kytičku vložil do vázy, ktorá bola na parapete, prešiel cez miestnosť až ku mne a zašepkal mi do ucha.

„Odpusť mi to.“ Pohladkal ma po tvári a mne sa z očí vydrali ďalšie slzy šťastia. Pevne som stlačila jeho ruku a usmiala sa.

Prešuchtal sa k malému, naklonil hlavu do postieľky, niečo mu po tichu povedal a tak odišiel. Vraj ma príde potom pozrieť.

Navštívil ma i šéf z našeho spravodajstva, dostala som sms-ku od mojej Linsi, že behom týždňa príde. Nechápala som nič z toho, ani vlastnej materi som nedala vedieť, ale aj ta sa dostavila s Andym, bračekom Adamom i s malou Jessie. Vraveli, že v Londýne chcú stráviť dlhší čas, lebo mamka mi chce pomôcť s materstvom a svoje prvé vnúča si chce nad mieru užiť. Tak som im ponúkla môj dom na čo s radosťou súhlasili, takže keď sa vrátim domov z pôrodnice budú ma čakať.

Večer sa dostavila moja najbližšia rodina. Harry s chalanmi, Danny s Ollym aj Jeremy i Duke. Sestrička ich nechcela pustiť dnu, pretože ich bolo počuť na celom poschodí. Harry ma vybozkával pre všetkými, zobral si Luckyho na ruky, pochodoval s nim po izbe a ukazoval ho každému. Danielle ma povzbudila, popriala všetko dobré, vystískala a zaslúžila som si pusu aj od Olivera. Chlapci sa tešili, že majú ďalšieho chlapa do partie, Niall povedal, že bude mať najkrajšie krsňa, Zayn sa smial, že malý ma lepšie vlasy ako on, Jeremy si s nim spravil fotku a Duke sa ponúkol, že keď mu tie jemné vlásky viac dorastú, takže mu spraví dredy za nízku cenu.

Lucasovy to po nejakom čase začínalo vadiť, že sa premáva z náručia do náručia a tak sa rozplakal. Chalani zistili, že je čas odísť až potom ako ich Dann upozornila, že návštevne hodiny končia. Kytice položili na stolík a pobrali sa domov. Len Harry ostal.

Sadol si na posteľ ku mne a perami okopíroval tie moje. Zopakovala som to, na čo si pýtal viac.

„Ľúbim ťa.“ Vravel medzi bozkami.

„Niečo mi vrav.“ Zasmiala som sa a slabučko ho hryzla do spodnej pery.

„Idem honeyovia.“ Zasmial sa, objal maličkého a tak odišiel.

Harryho pohľad:

Domov som z nemocnice došiel neskôr ako chlapci. Bol som ešte v obchode, nakúpiť jedlo, aby sme nehladovali. Chlapci ma privítali s flaškou v ruke, aby sme oslávili to, že mám ešte krajšieho syna ako som ja.

Celý večer sme sa smiali, pili, tancovali a počúvali Danielle. Keď je opitá, tak je s ňou neskutočná sranda a ešte lepšie je to ako sa ju Liam snaží dať do pohody.

More Than This - 42. Vitaj drobček! b)

Miriam pohľad:

9.9.

Harryho som očakávala pooobede, kedže vtedy som už mala byť doma od lekárky. Prišiel načas, akurát mi pomohol vyvesiť prádlo a udelil mi pár sladkých bozkov.

Neskôr mi vyrozprával všetko, myslím, že i to nemožné, potom sme sa naplnili naše žalúdky. Rozložil moju gaučovku, spoločne sme sa na ňu poskladali, hladkal mi bruško a tak sme zaspali.

V noci mi začínalo byť nevoľno. Neriešila som to, lebo takéto stavy som už teraz mávala dosť často, Harry mi doniesol pohár ľadovej vody, ktorá osviežila moje zmysli a príjemne som mu zaspala na hrudi.

No však Lucas si nedal pokoja medzi 11-12, brucho ma ťažilo ešte viac ako inokedy, točila sa mi hlava a zacítila som aj kopanec v slabinách? Ba možno to bola jeho neposlušná hlávka. Nevedela som čo vo mne ten malý vyvádza ale rozhodne to bolelo. Jeho guráž ma zarážala, brucho sa mi naťahovalo, tlačilo na strany a pomaly som cítila, že sa otváram. Termín som mala až o tri dni, dúfala som, že Lucasko príde na svet v deň Niallových narodenín, ale asi sa tak nestane. Chladný vzduch vonku mi nepomohol, tak som sa navliekla do voľných šiat, zobudila som spiaceho princa, ktorý ma s veľkou láskavosťou odniesol do nemocnice. V aute som sedela na sedadle spolujazdca, cesty boli prázdne a keď som čistou náhodou zablúdila do Harryho očí, strach vo mne ožil. Bála som sa, áno pôrod sme už veľa krát prejednávali z doktorkou, ale čo keď sa to nepodarí? Mám strach, tak prečo som sa neobrátila k tomu hore? Srdce mi búšilo, upchával sa mi nos a boleli ma pánvové kosti.

Vyviezli sme sa s výťahom na 13 poschodie, Harry mi držal brucho, asi si myslel, že mi to pomáha.

Zobrali ma na sálu a vtedy už ten stres zrástol asi na najvyšší stupeň aký je dosažiteľný.

„Slečna, budeme počítať. Na desať zatlačíte..a potrebujem skalpel!“ Vtedy som prehltla na prázdno a snažila sa robiť pohyby každých 10 sekúnd, ktoré mi sestra ukázala. Vzdychala som od bolesti, udržiavala si vedomie a myslela na toho malého.

Zdalo sa mi, ako keby toto všetko bolo večné, už sa mi míňala sila a ešte stále nebolo počuť, že vidno hlávku. Plakala som? Ja neviem, myslela som, že sa zrútim. V duchu som sľubovala všeličo, len aby som to už mala za sebou a Lucasa pri sebe.

„Je to chlapec.“ Ozval sa detský plač a ja som odpadla. Od šťastia. Zobudila som sa až na izbe, vedľa mňa bola postieľka a v nej ležal anjelik. Rukou som prechádzala po ráme drevenej postieľky. Pomaly som sa posunula a zacítila trpkú bolesť v podbrušku. Však nezabránilo to mojej zvedavosti alebo skôr materinskému citu? Dalo by sa to tak nazvať. Zaspatého chlapčeka som si zobrala do náručia, jemne odkryla perinku.

„Už si len môj.“ Prstom som prešla po jeho červenom líčku. Pozerali na mňa spod obrovských mihálnic zelené oči, ešte žiarivejšie ako tie Harryho. Noštek bol tiež tvarovaný do podoby toho Harryho a črty tváre i pery mal zas po mne. Väčšinou sú novorodené bábätká bez vlasov, no však Lucas má hrivu.

Sladko stláčal malé päste vo vzduchu a pravidelne dýchal. Vedľa na stolíku som zahliadla papier. Jeho veľkosť a váha.

Dnu vošiel spotený, natešený Harry, hlasno si vydýchol, akoby on bol ten, čo tento pôrod pretrpel.. Usmiala som sa naňho i on na mňa, podišiel k nám. Sadol si na kraj postele a pozrel na mňa nielen ľútostivým pohľadom ale i radostným. Z oka sa mu vykotúľala slzička, šťastia? Končekom ukazováka som mu ju utrela.

„Milujem ťa zlatko. Zvládla si to.“ Chytil moju ruku do tej jeho, zdvihol ju k jeho perám, jemne pobozkal . Prešli mnou státisíce voltov ako za starých čias, čias päťnásťročných mlaďuchov. Žmurkol na mňa, hlavou naznačil, žeby si prosil jeho dieťa. Držal to malé, usmieval sa naňho, klipkal očami a ja som sa bála kedy mi tu odpadne. Lucas si zívol ako valibuk, Harry s nemým úžasom a s zmrašteným čelom hľadel do vnútra jeho rúžovej pusinky ani si neuvedomil, že otvoril tie svoje tiež.

„Vitaj drobček na svete.“ Tak krehko sa dotkol svojimi perami toho jeho líčka, akoby to nebol ani božtek. Lucasko na to zareágoval po svojom. Zmraštil celú tváričku, očervenel a spustil tichý plač.

„Pššt Lucas, my ťa ľúbime.“ Ozvala som sa.

„Lucas?“ Opýtal sa prekvapene Harry.

„Harry, ja, prepáč..“ Sklopila som pohľad na bielu perinku. Nemala som čas a nechcelo sa mi riešiť, že prečo akurát to meno.

„To meno sa mi páči a veľmi.“ Brnkol mi po nose, ale stále vnímal nášho chlapčeka. Ešte chvíľu pri nás sedel, no potom prišla staršia sestrička, ktorá ho vyhodila a zobrala Lucasa Stylesa. Zajtra, no už vlastne dnes ráno mi ho vráti.

Idem písať, idem písať, idem písať.

Ak vôbec má niekto záujem čítať to.

Za posledné dni

Ahoj milý čitateľ, dnes sa rozpíšem o niečo viac, takže ak nemáš záujem počúvať moje sťažnosti alebo radosti, v pohode vypni kartu na hornej lište. Ďakujem.
 
 Keby som sa mala vrátiť k poslednému školskému dňu, čo veľmi nechcem tak poviem len: Zvládla som to, neodpadla tam a debilných balerínach došla domov.


Hneď v sobotu som odchádzala so súrodencom na chatu ku babke, aj keď som jeho nespomínala tak preto, že on je pre mňa neviditeľný a dala som si záväzok, že ma z neho neporazí a nebudem si zbytočne robiť nervy z ťulpasa.
Ale OK, možno prežijem tie ďalšie dni s ním.

Idem vymyslieť jednodielku.. A čo mtt? hmm včera som vám dala vonku anketu ale nejako sa nechytám. Nechce sa mi písať pôrod z Miriam pohľadu, lebo sa mi nechce. Som lenivec. Dnes som sama doma, čiže mala by som dačo napísať.. uvidíme.

Neskutočne sa nudím a varím za živa.
 

              Teším sa, kedy budem počuť a cítiť ten chlad cez toto letné obdobie, ako tancujúce kvapky bubnujú na parapete a snažia sa naučiť nové kreácie. Páči sa mi to, ale slniečko nechce nejako odísť aj keby už mohlo.

A čo ako zvládate tieto horúčavy??, spomínam dážď, lebo sa má ochlaidť ale nie asi tak skoro :(

       1D, sú už vraj doma z turné Up all night. Nestíhala som nič sledovať, kde sú, len sa smiala na fotkách.


 



                                 








 

             Povecte mi, čo sa stalo z Horanom? Ja ho žeriem! To je chlap. Hryziem si pery ako naňho pozerám :)

                                                                       

Nič moc. Foťák som odložila do kúta.

Daj vedieť či chceš Mtt

Aloha, parím sa. Doslova.

V prvom rade, máme novú anketu, krátku. Tak ako rýchlo budete hlasovať do štvrtka, tak bude časť.

Ďakujem, že sme prekročili tak veľké číslo :) veľké VĎAKA
 

Neozvala som sa, ja viem. Dnes som sa vrátila z chaty. Štvrtok odchádzam a ako vravím, tam som odpojená od sveta. Muhahah, aspoň tam je pokoj.


Dievky, napíšte mi či sa mi oplatí písať cez leto mtt, dakujem