More Than This - 18. Opäť si zvykám

Kratšia, ale dnes som nemala prístup k internetu, veľmi. Vôbedz sa mi tu nechcelo túto časť tu dať. Lebo je o ničom. Načmárala som niečo, aby ste sa nehnevali. Tak prosím prepáčte, ak som nevyhovela vaším požiadavkám :) Love ya!
 
Keď deduško aspoň na chvíľku zavrel svoje papuľnaté ústa, opäť som rozmýšľala nad tým všetkým, a zhodla sa na tom, že bude lepšie, ak nedám to čo cítim na javo, a budem sa hrať na šťastnú, študujem herectvo a s týmto nebudem mať najmenší problém. Teda, posnažím sa. Pretože mojimi pocitmi budem kaziť len náladu naokolo, a privádzať každého do šialenstva. To nieje potrebné ...

,,Lindsay?! Mike?!" Zvrieskla som v letiskovej hale, len čo som ich zazrela.
,,Ema!" Pribehol ku mne ako prvý Mike, a celú ma vyobjímal. Zvykám si, že tu som pre nich Ema, žiadna Miriam.
,,Čo vy tu len robíte?" Prekvapene som im ešte stále hľadela do očí.
,,No vieš, vtáčiky čvirikali.." Lins si pískala a hľadela do zeme.
,,Ja ho priškrtím! Malo to byť prekvapenie.." Namosúrene som dala ruky v bok.
,,Niekto sa tu durdí.." Uťahol si vysoký chalanisko. Pomohli mi odniesť veci na hotel, a potom sme šli do mesta.
-->
,,Zlato? Teraz ťa nepočujem! Počkaj, výjdem len von.." Pretlkala som sa davom ľudí, a namierila si to na čerstvý vzduch. Ochrankár ma pustil bez problémov, a to som si už sadla na kamenný studený obruvník chodníka. Miriam, len mu nedaj pocítiť ako ti je. Nemal by sa trápiť, čo bude preč. Som šťastná, zahrajem sa.opäť
,,No, počúvam.." Usmiala som sa, aj keď som vedela, že to nevidí.
,,Kde si? A čo to boli za zvuky?"
,,Neboj sa. Mikeov kamarát robil párty, a pozval nás. Stretli sme ho poobede v meste, a tak nám navrhol, prísť si zatancovať.."
,,Si v pohode?" Pýtal sa ako starostlivý otecko.
,,Áno Harry, v najlepšom.." Uisťovala som ho. V telefone bolo dlho ticho.
,,Tak by som bol rád s tebou." Šepol.
,,Aj ja. No a teraz rozprávaj. Ako sa majú chalani? A kde ste? Čo robíte?" Kládla som mu otázky, len, aby nerozmýšľal nad nami.
,,Chlapci? Úžasne, každý jeden tu vytelefonúvava so svojou polovičkou. Kde sme? Neviem, zázračne sme sa s lietadla presunuli do auta. Pozeráme sexy špinavé prachy a nudíme sa.."
,,Každý so svojou polovičkou?" Opýtala som sa opatrne. Hneď ako to povedal, mi napadol Niall.
,,Ops, sorry. Zayn a Niall s mamami.." Zasmial sa.
,,Mal by si si brať príklad a volať Anne.."
,,Dobre to má času. Rozmýšľal som, kde by sme šli na Vianoce.." No tak teraz som  naozaj vybuchla smiechom.  On mi vie náladu zdvihnúť vždy! Leto ešte poriadne neskončilo, a on uvažuje nad Vianocami, a môj bože!
,,Harry? Čo si jedol? Veď je času.." Smiala som sa a prstom prechádzala po prachu, ktorý sa usídlil na mojich bielych balerínkach.
,,Ja viem, ale plány nikoho doposiaľ len tak nezabili.." Uškrnul sa, určite, cítila som to.
,,Áá načo riskovať?"
,,Dobre, dobre. Aspoň mi povec, kde by si chcela ísť?"
,,V pohodlí doma, pri rodine, krbe, príjemnej atfosmére, a s darčekmi a hlavne s tebou.." Dokončila som to, čo chcel tak veľmi počuť.
,,Takže žiadne Bahamy?" Vzdychol si. Oči mi šli z jamiek vypadnúť. Dobre som počula?
,,Je ešte kopu času. Uvidíme.." Lákava ponúka, veru hej.
,,Dobre budem musieť končiť. Práve sedia v bare, a ozaj ma zaujíma čo budú riešiť.." Hovoril tak zaujato.
,,Špinavé prachy? Dobre, dávajte pozor, a hocikedy keď budeš mať čas, prosím ťa zavolaj mi..." Rozprávala som o čo smutnejšie.
,,Forever together. Bye love." Toto mi vykúzlilo úsmev na perách. Nechcelo sa mi vrátiť naspäť tam, a vykrúcať sa. Je jedno, že je neskoro večer, ale počasie je skoro ako cez deň, no kleslo o pár stupňov, ale stále tu je teplo. Vyzula som sa, lebo plochá podrážka mi neskutočne vadila. Nohami som prešla cez čerstvo zelenú trávu. Síce som mala strach, aby som nenarazila do niečoho, ehm, veď viete. Blížil sa prechod pre chodcov, obujem sa? Ťažké úvahy, až nad mieru. Ironicky som sa po tichu zasmiala a zastavila pri semafore. Ukázal zelenú, neváhala som a rozbehla sa. Páľavý horúci asvalt pálil každú časť mojej malej nohy. Preskočila som obrúvnik a ocitla sa už na studenšom chodníku. Veru, už by bolo na čase sa obuť. Do hotela som došla trocha neskôr, pretože som ešte vysedávala na lavičke v parku. Zase som premýšľala, ale tak, že som nedospela k záveru. Začali sa ku mne blížiť bezdomovci, a to sa vo mne prebral stály dobrý priateľ strach. Prešla som okolo nich, a zacítila ruku, na bedre.
,,Aha spadli vám gate!" Zakričala som, a ukázala dole. Obidve tupé hlavy sa obzerali, a ja som zatiaľ zdupkala. Koho by len napadlo, vysedávať neskoro večer v osamelom parku. Idiot, idiot. Búchala som si do hlavy, čo som stála vo výťahu. Odomkla som náš bytík, vyšla hore do svojej izby, a zhodila zo seba trblietavé šaty, plné umeliny. Baleríny leteli do kúta, odkiaľ už nikdy neodídu. Budú sa pozerať, na to ako tu žijem. Spravila som si ovocnú misu, a zavolala mamke.
,,Miriam? Prosím ťa čo vyvádzaš? Je len jedna hodina ráno.." Zívla do telefonu. Zabudla som na časový posun, rýchlo som zložila.

Tento deň bol pre mňa a čo trochu dlhší, lebo som ho strávila v Londýne a ešte tu. Kedže Rio. je pozadu a o 4 hodiny oproti môjmo domovu. Zjedla som ovocie, a zaľahla do perín. Nechala som otvorené všetky okná, lebo mi bolo strašne horúco.