More Than This - 20. Veľká mama?

Teraz som čmárala úvod do zošita, a už sme pri 2O? Pekný pocit.Písala som ju neskutočne dlho, neviem prečo. Nemám chuť písať vôbedz. Asi to všetko skončím... No tešte sa aspoň teraz a čítajte. Ď.
--->
 Zo skrine som vytiahla huňatú bordovú deku, obliečku na vankúše, a ustlala jej u mňa v posteli. Nech sa vyspinká pekne. Môj paplon pristál na zemi. Zišla som dole po schodoch. V hlave mi vrtala jedna melodia pesníčky. Nevedela som sa jej zbaviť, ale skade ju poznám? Dievčatá sa rozvaľovali na gauči.
Prstom ukázali na kôpku nešťastia sediacu v rohu obývačky. ,,Hm?" Neisto som sa zasmiala a blížila k malej. Silno ma objala a hlavičku si zaborila do mojej hrude. Sadla som si medzi baby, a malá sa mi hrala s mokrými vlasmi. ,,Čo?" Opatrne som sa opýtala. Neodpovedala ani jedna.. V narúči s odpadávajucou bábikou som sa vybrala hore do izby. Jemne som ju položila do postele, mala som strach, že jej krehké telíčko sa rozbije na márne kúsky. Mohla mať tak okolo troch rokov. Myslela som, že ju okúpem, ale nebudem riskovať, potom mi tu už nezaspí. Poviete si, prečo som si ju tu zobrala? Nepoznám ju, a je cudzia, čo keď ju niekto hľadá. Áno napadlo ma to, ale teraz neviem akoby spala tam vonku na ulici, možno ju hľadá jej mamka, ale zdalo sa mi rozumné zobrať ju hore. Zajtra nájdeme jej domov. Ponorená do svojich myšlienok som zaspala dole na bielom koberci.

,,Tetá? Hm, som trochu hladná.." Započula som jemný hlások nado mnou. Narovnala som sa a pozrela sa hore.
,,Jéj, anjelik už si vstala? A čo by si chcela papať?" Opýtala som sa bez najmenších starostí. Na mobile mi svietilo, že je 6 hodín ráno. O môj Bože, to nevie spať?
,,Banán a jogurt.." Ozvala sa požiadavka. Postavila som sa, a rozhodla naplniť malý žalúdok ležiaci na mojej mäkkej posteli. Ruplo mi v krku, a ja som zistila, že zem najlepšia voľba nebola. V chladničke som vyhrabala čokoládový jogurt, a z košíka vytiahla žltučký banán. Moje brucho nezaostávalo, a taktiež sa ozvalo. Veď je 6 hod. ráno! Miriam čo vystrájaš? Spravila som si hrianku, a vyšla spät na poschodie. Obe sme sa naraňajkovali, obliekli, a vyšli na ulicu. Na recepcii hotela som jej kúpila loptu a šli sme do parku. Slnko už bolo vonku, no nepálilo a to bolo viac ako príjemné. Počkať, ja neviem ani jej meno.
,,Anjelik ako sa voláš?" Poťapkala som miesto vedľa mňa a ona si ladne prisadla.
,,Lolla, ale tety ma volajú nezbeda." Ručkou ma pohladkala.
,,Nezbeda? A čo také vyvádzaš?"
,,No utekám z domu.." Vzdychla si ale opäť sa usmiala.
,,Nemáš to doma rada?" Spýtala som sa. Zvedavosť vo mne rástla, a presahovala všetky možné rozmery.
,,Nie, keď po mne stále kričia. Vravia, že si ma nik nedotpuje. Neviem čo je to." Pokrútila hlavou. ,,Aha, to bude asi adoptovať." Vysadla si na moje kolená.
,,a koľko máš rokov?"
,,Já mám 4 ale za chvilu už 4 a pól.." Upozornila ma a vycerila zubky.
,,Maličká, chcela by si mať domov?" Viem, že to nebolo bezpečné pýtať sa to.
Prikývla hlavičkou, a vo mne sa zrodil plán. Vždy som chcela mať deti, tak jedno budem mať, síce neskôr ale nevadí.
,,Ešte niesom dospelá. V škole som najmladšia, ale keď doštudujem a vyrastiem aj ja, tak si po teba prídem tu, a potom budeš bývať so mnou." Neviem či som ju tým nezasiahla, ale celkom sa mi to pozdávalo.
,,Dúfam, že si ma pochopila.." Neviem prečo, ale prišlo mi to čudné rozprávať sa takto s 4ročným dieťaťom. Možno ani nevie čo také slová znamenajú.
,,Sľubuješ?" Nastavila malíček, a ja som si uvedomila, že čo podstupujem. Naozaj si po ňu tu prídem? Keď nezabudnem tak áno.
,,No tak asi hej.." Potriasli sme si rukami a ona ma objala.
,,Ja budem mať mamu." Zasmiala sa mi do ucha. Prišlo mi to také zvláštne ale páčilo sa mi to.
,,Čo povieš na to, žeby si sa vrátila naspäť k sebe domov? Ja viem, že určite nechceš, ale tety sa budú o teba báť."
,,Dobre, ale prídeš si po mňa?"
,,Áno prídem, ale to musí prejsť veľa času.. A v tomto momente mi môžeš povedať kde bývaš? Vieš lebo ja netuším kde to je." Čo keď už bude mať rodinu? Alebo zabudne aj ona, veď je to len malé dieťa. Dobre uvidíme.
,,Taká rúžová kocka, veľa okien, a plno kriku.." Vysadla mi na koníka, a mi sme sa potuľovali ulicami a hľadali rúžovú kocku.
,,Tu to je!" Zvískla a skoro ma zaškrtila. Zosadla zo mňa dole, a potom sme vošli dnu.
,,Toto je Chris, Penelope, a toto je Cailey." Usmiala sa na tváričky stojace pred dverami.
,,Prečo tu čakáte?" Spýtala som sa.
,,Lebo sme nezjedli raňajky." Zaškeril sa zrejme Chris.
,,Aj ich si edotpuješ?" Pozrela na mňa s tmavými očami a s nádejou v hlase položila otázku.
,,Hah, samozrejme." Kyslo som sa zatvárila. Deti sa okolo mňa zostúpili a objímali ma. Do Ríma! Čo som to sľúbila? Z toho tak rýchlo nevykľučkuješ ty hlupaňa!
,,Deti!" Z dverí vykukla ryšavá hlava.
,,Dobrý, prepáčte ja len, doniesla som malú Lollu." Kývla som hlavou na ňu.
,,Lolla, poď.." Maličká ma celú vystískala a potom sa stratila vo dverách. Objala som malých prckov a vytratila sa stamaď.
--->
,,To mi neuveríš! V posteli mi spalo neznáme dieťa, a potom som jej ešte prisľúbila, že si ju adoptujem." Smiala som sa do webkamery. Harry na mňa nechápavo hľadel a vykrivoval ústa. Kto by nie, určite som vyzerala ako debil.
,,Uhm, ciže nebudeme mať 3 deti ale štyri, no nevadí." Pokrčil ramenami.
,,Prosím? Ty už plánuješ deti?" Brucho mi od smiechu skákalo.
,,Joj a čo? Má to ešte času." Zamračil sa a zagúľal očami.
,,Prestaň, lebo ti tak ostanú.!" Vybafla som naň ho. Ostalo ticho, ktoré by prerušilo aj jemné zabzučanie muchy.
 Zrazu sme obaja vybuchli do smiechu.
,,Dobre láska, musím končiť. Totižto ideme do jednej show, pôjde na Mtv...Miriam?"
,,Počúvam." Usmiala som sa.
,,No, že, náš vzťah. Ono fakt to mám zaraziť?" Spýtal sa zo smútkom v hlase.
Z hlboka som sa nadýchla a odpovedala.
,,Nie, vykrič celému svetu ako ma miluješ." Zasmiala som sa ale nečakala to, čo práve spravil.
,,Pozeraj." Zaškeril sa a macbook položil na posteľ, tak, aby som videla čo ide stvárať. Otvoril okno, a začal vrieskať. Myslela som, v tom momente, že sa prepadnem pod zem. ,,Milujem Miriam Gloomer!" Kričal a kýval fanúšičkám."
,,Harold!"
,,No?" Otočil sa ku mne a opravil si ofinu.
,,Dobre, už by stačilo." Nevinne som sa usmiala.
,,Ahoj honey, ľúbim ťa." Zamával a vypol ma.
--->
,,Miriam!" Kričala Alexes zdola.
,,Už idem!" Natiahla som si župan a zišla dole.
,,Pozeraj!" Ukázala na telku. Sadla som si a snažila sa, nechať otvorené oči.
,,Mladý spevák z britskej popovej formácie, ohlásil, že je zaľúbený do mladej študentky, a to takým to spôsobom, dívajte sa!" Na obrazovke sa začalo premietať, ako otvoril okno a kričal ako ma veľmi miluje, z vedľajšieho okna zazeral na Harolda Louis a nesmierne sa mračil. Ústa som nechala otvorené a pozerala sa na moderátorku, ktorá už stihla zase klebetiť.
,,Tá šťastná je Miriam Ema Gloomer, študuje v Brazílii, a ma predpoklady na budúcu herečku." Usmiala sa, a ďalej pokračovala. ,,Či to  však Harrymu vydrží, zatiaľ nevie ešte nik, no neprajné fanúšičky sa našli. Nasvedčuje tomu Emin profil na twittery." Zasmiala sa. Ešte stále som zízala na obrazovku ako nepríčetná.
,,Vletí ti tam mucha." Uškrnula sa Alexes.
,,Hm, dobrú." Zamávala som jej, a v papučkách šla hore. Zhodila som sa do postele, a nevnímala okolie, len ten sladký pocit, že sa ma zmocňuje spánok.