More Than This - Bolestná minulosť

 pohľad z minulosti->Harry
Nevládzem, jej pokožka je čím ďalej tým bledšia. Jej vlasy strácajú lesk a pomaly vypadávajú. Jej oči strácajú iskričky nádeje. Slabne stále viac a viac. Bolí ma dívať sa na ňu. Musím odísť, som hlúpy ale musím újsť. Doktori jej nedávajú veľa nádeje, vlastne jej sa už ani nechce. Sklamal som ju, dala mi šancu a teraz ujdem pred realitou?! že moja priateľka umiera, a ja zmiznem z jej života. Mal by som byť jej oporou, a vravieť jej, že to zvládne no ja idiot ujdem.  Odchádzam do x-factoru. Miriam o tom nevie, ale aspoň budem myslieť na niečo iné ako na ňu. Zložím sa ako stará troska keď mi umrie v náručí, takto aspoň zabudnem.
                                         --->
Zaklopal som na dvere jej nemočničnej izby. Ružu ktorú som zvieral v ruke, som pomaly rozpučil. Videla ma v okienku a slabo sa usmiala. Vošiel som dnu a pristúpil k nej. Svoju hlávku jemne zdvihla z vankúša, na ktorom ostalo nespočetné množstvo vlasov. Bojím sa a veľmi. ,,Harry, pozri, ja už nemám poriadne ani vlasy.." Prehrabala si ich a mňa zamrazilo. Sadol som si k nej a silno ju objal. ,,Máš a si krásna, milujem ťa.." V očiach sa jej zaleskli slzy. Rukou som ju hladkal po chrbte. Hlavu mala položenú na mojom ramene a ja som vdychoval jej slabú dievčenskú vôňu. Jemne som sa odtiahol a vložil jej do ruky umelú krvavo červenú ružu. ,,Budem ťa milovať, pokiaľ nezvedne, pamätaj.." Opäť ma objala a potom ťažko zaľahla. ,,O čo tu ide Harry?" Zdvihla svoje obočie. Toto na nej milujem, vyzerá to tak komicky aj keď jej o to nejde. ,,V pravý čas, zistíš.." Zamával som jej a rýchlim krokom vyšiel z jej izby. Slzy mi šli prúdom po tvári. Nedá sa to.  Som chlapec, ale vlastním emocie a aj city. Milujem ju a aj budem..


 Miriam pohľad
Dnešné ráno, bolo celkom pokojné. Len sa cítim slabo ako vždy. Naši pracujú a Adamko je doma s babičkou. Na obed majú prísť. Viete čo mi je ľúto? že opustím tento svet, a ľudí ktorých milujem. Je malá pravdepodobnosť, že prežijem. Chcem bojovať, no ono to nejde. Harry stále vraví, že som silná no ja v sebe cítim pravý opak. Ležím na vode a pomaly sa potápam a strácam dych. Všimla som si Harryho kučeravé vlasy v okienku a hneď vykukli aj jeho oči. Usmiala som sa najviac ako som vedela. Bola som rada, že prišiel ale prečo nieje doma? ale tu v Londýne? Vošiel do vnútra a pristúpil k mojej nemocničnej posteli. Pomaly som zdvihla hlavu. Všimla som si jeho vystrašený pohľad na môj vankúš. Prečo práve ja? ,,Harry, pozri ja už nemám poriadne ani  vlasy.." Rukou som si prešla cez moje už riedke vlasy. Prisadol si ku mne na posteľ a tuho ma objal. ,,Máš a si krásna, milujem ťa.."Cítila som si v očiach slzy. Hladkal ma jeho rukou po mojom chrbte a mňa to ukľudňovalo. Cítila som sa tak dobre a v bezpečí. Po chvíli mi do ruky vložil červenú umelú ružu. ,,Budem ťa milovať, pokiaľ nezvedne, pamätaj.." Objala som ho a potom zaľahla naspäť do postele. Bolo mi to čudné, ako keby odchádzal alebo ja neviem. ,,O čo tu ide Harry?" Pozrela som naň ho a zdvihla obočie. ,,V pravý čas, zistíš.."  Neznášam keď hovorí v hádankách, neskutočne ma to štve. Nikdy neviem, na čo naráža. Zamával mi a rýchlim krokom vyšiel z  izby.                                                 --->

..Zmizol a už sa nevrátil. Nič, ani zmienky o ňom. Nikde nič. Chýba m strašne. Preplakávala som celé noci a to zhoršilo aj môj stav. Mamka mi vstúpila do duše, že Anne sa taktiež neozvala a Harry bol len detská láska. Rúžu som vhodila pod posteľ. Milá upratovačka, mi ju vždy položi večer na stolík keď upratuje. Neznášam to, no nemám to srdce povedať jej, nech ju vyhodí. Moja babička, keď ma chodila  naštevovať,  tak vždy mi vravela ako sa za mňa veľmi modlí, a že ten hore mi pomôže. Veľmi som tomu neverila, predsa kto môže byť hore vo vesmíre. No jedného dňa mi začalo vyhrávať malé rádijko, ktoré stálo na parapete. Práve dávali nejakú svätú omšu z Medugorje, myslím, že potom šla svätá liturgia  a tam sa modlili za zdravie ako duševné tak i telesné. Započúvala som sa a niečo ma osvietilo. Začala som veriť. Babička mi nosila modlitebné knížky a ja som sa rozprávala s Bohom. Neprosila som o svoje zdravie ale o zdravie tých ktorích sú na tom horšie. Keď ma vyšetrovali, doktori vraveli, že nechápu ale môj stav sa zlepšuje. Začali mi opäť rásť vlasy. Vládala som sa usmiať a nakoniec som vyzdravela. Mamka so mnou pochodila všetky rôzne vyšetrenia po celom svete, ako som na tom. Niektoré lekárky vraveli, že rakovina ma opustila a iné zas, že vo mne stále je len je potlačená. Tak som začala žiť zas normálny život. Moja babička sa presťahovala do Medugorje a od vtedy som ju nevidela. Mama vravela, že žije a otec zas, že už nie. Neviem, ale som jej vďačná za všetko...


Tak toto, bol taký malý pohľad toho okamiha, ako Harry zmizol. Miriam a jej zdravie. Fúúha, ta rakovina je hnusná a musím vám povedať, že ešte stále neviem čo, ale bude tam ešte istú úlohu hrať...
 Po čase umrie Miriamin blízky, neskor jej bude trhať pohľad na Paola, potom prídu nečakané prekvapenia a jej sa život obráti o 180 stupňov. A viac neprezradím. CHACHA :DDD ..prepáčte, že viac nepridám, ale treba sa mi veľa učiť ááá... ďakujem, že to čítate, budem sa snažiť pridať zajtra ďaľšiu ale už z prítomnosti, tešte sa :)) :D love ya!