žijem, nehnevajte sa. časti mám napísané už aj koniec mtt a chýba mi to len tu dať, lenže prístup internetu na chate je dosť obmedzený a predsa nebudem vysedávať u kamarátky od rána do večera za pc. Chýbate mi a ja som rada, že som sa tu dostala po niekoľkých týždňoch. Neviem odpovedať na vaše komentáre lebo nestíham.. Ocko mi našiel blog a vraj sa ešte začítal. TRAPAS, myslela som, že puknem od nervov. Blog mal byť moje malé tajomstvo a teraz to už vedia moji rodičia, čo pre mňa znamená teda nie malú SKAZU!!!!
Ja tu prídem, doprdávam časti a ukončím vaše snáď drahé More Than This, chcela by som vás poprosiť aby ste mi napísali čo výám príbeh dal lebo neviem či som mtt správne zakončila a potrebujem este porozmýšlať..

More Than This - 47. Neuhádneš

Aloha, ja žijem nebojte sa. Mam sestru! ja mám sestru! Som strašne šťastná, taká malinká s tmavými vláskami. Och babmbuľka moja :) 
Inak s tou náštevnosťou ste ma dosť prekvapili! :-O Ďakujem a hlavne mojej krásnej, ty vieš, že si to ty! :DD n
Musím ísť ale časť je tu ale ja sa ozvem, see you later ! ♥

Harry 

Bežal som cez park, aby som to vzal domov rýchlejšie lenže na polceste mi prišlo zle. Rozkašľal som sa ako blázon, prehol som sa dopredu a vydral zo seba krv. Neveril som, ale pachuť na jazyku vravela za všetko. Červený fľak svietil predo mnou na betónovom chodníku a mňa strašil. Nechápal som, ničomu. Nevedel som si to vysvetliť ale čo najrýchlejšie som sa chcel zbaviť krvi v krku. Bolo mi čoraz viac zle a nepríjemnejšie. Chcel som len dobehnúť Miriam a nie zabiť sa. Porozhliadal som sa okolo a hľadal niečo otvorené, aby som mohol zájsť na záchod a umyť sa, totiž môj kabát a šála boli tiež poznačené. Točila sa mi hlava, pľantal som sa ako dieťa v gumákoch a nakoniec vošiel do butiku. Slečne som kývol hlavou, vystrašila sa. Jasné, vidieť chlapa s krvou na ústach, nieje vôbec nenormálne, tu v Londýne. Ukázala doprava, tak som sa otočil. Na dverách svietila tabuľka, rýchlim krokom sa tam vybral a pri tom narazil do nejakej mladej slečny. Keď som tej osobe pozrel do očí, nemohol som si nevšimnúť, že je to Rachel.

„Ahoj.“ Šepla a kabát si preložila do druhej ruky.

„A-ahoj.“ Vykoktal som a slabo sa usmial.

„Preboha čo sa ti stalo?“ Neskrývala tú svoju zvedavosť. Nemusela, poznali sme sa tak dokonale, že obidvaja sme vedeli, ako ten druhý zareáguje.

„Sám neviem.“ Kývol som hlavou a prehltol sliny plné krvi.

„Poď, ešte ťa niekto takto uvidí.“ Stiahla sa ma za ruku. Vošli sme na dámske, veci si položila k umývadlu a mňa povelila, aby som si sadol hore. Z tašky vytiahla vreckovky, ktoré namočila a až tak mi ich podala.

„Ako to bolo dávno.“ Vzdychla si a pridala jemný smiech.

„Dosť, od vtedy sa veľa zmenilo.“ Zoskočil som dole, v hrdle ma zase niečo podráždilo, tak som zakašľal, ale našťastie sa to obišlo bez ďalšej červenej tekutiny. Zapozeral som sa do zrkadla. Jej vlasy sa leskli ako malé diamanty, oči jej žiarili ešte viac ako inokedy a pleť vyzerala na oko ako zamatová.

„Počula som, máš syna, priateľku.“ Ruku si dala v bok a druhou si opravila ofinu hľadiac do zrkadla občas pokukujúc i na mňa.

„Zvláštne, ja som o tebe nepočul nič, zaľahla po tebe zem.“ Vyčítavo som zdvihol obočie.

„Utiahla som sa do zahraničia, pôsobila som v jednej agentúre a teraz som sa vrátila.“ Vysvetlila mi.

„Prečo?“

„Budem sa tu vydávať.“ Pohľad uprela do zeme. Niečo v mojom vnútri sa zlomilo, pretože táto celá situácia ma prekvapila a už vôbec, že dievča, ktoré hojilo rany za Miriam sa bude zrazu vydávať?! Jasné, nebude mi predsa volať, že „čau Harry som zasnúbená!“

„Blahoželám.“ Objal som ju, myslel som to úprimne.

„Ale som pozvaný tiež, však?“ Nadvihol som hlavu a zaškeril sa na ňu.

„Na teba by som nemohla zabudnúť, prosím dones aj Miriam.“ Opäť sa ku mne pritisla a ja som cítil jej voňavku.

„Chýbaš mi Harry, no však veľa sa zmenilo a ja mám snúbenca, ktorý sa o mňa postará v zlom i dobrom, uživí ma a bude ma ľúbiť. Nie ako jeden mladý puberťák, ktorý má doma priateľku s dieťaťom a tu sa objíma so svojou ex. Smiešne.“ Smiala sa a ja som sa dosť rýchlo odtiahol.

„Nezmenila si sa. Ďakujem za upozornenie a prosím si oznámenie.“ Žmurkol som na ňu a utekal preč, len už pomalšie. Hrdlo ma bolelo stále a dostatočne som neuvedomoval, že už je dávno obed a Miriam bude nervózna. Nechal som ju odísť samú s maličkým Lucasom. Pre moje zdravie som si objednal taxík. Černoch ma odniesol domov, do ruky som mu strčil studené mince a vykročil k domu. Ťažko som otvoril škriekajúcu bránku, zavrel za sebou a kráčal po kamennom chodníku. Stromy šušťali, vietor fúkal a zima mi poriadne liezla pod kožu. Len čo som vytiahol ruky z vreciek, aby som zaklopal na dvere tak mi okamžite stuhli a to je september. Radšej som zaklopal na okno, to bolo určite lepšie počuť.

Dvere sa otvorili a spoza nich vykukla ustarostená Miriam.

„Honey, konečne si doma.“ Vošiel som dnu. Miriam sa mi otočila vzad, jej prdelka v teplákoch vyzerala dokonale, rozhadzovala rukami a niečo mrmlala. Stál som v chodbe a snažil sa ju prerušiť.

„Miriam, prosím poď sem.“ Následne sa obtočila okolo svojej osi. Došla ku mne a dívala sa na mňa tak zdrvujúco, smutne.

Priložil som svoje studené prsty na jej krk až temeno a skrehnuto ju pobozkal, moje ľadové pery sa dotkli jej žhavých.

Objala ma a rukou zašla do mojich vlasov.

„Poď spravím ti teplý čaj, choď sa prezliecť, ale dávaj pozor Lucky spí.“ Brnkla mi do nosa.

„Samozrejme, nesladený.“ Podotkol som.

„Ako vždy. Čakám ťa.“ Usmiala sa a poslala mi vzdušnú pusu.

Prezliekol som sa do hrubších teplákoch, hľadal som nejaké tie svoje mikiny, ale dospel som k záveru, že mal by som si ísť domov po čisté veci, lebo Miriam doteraz prala len body, dupačky a či čiapočky pre Lucasa.

Tak som sa premohol a dúfal, že v Miriaminých veciach nájdem aj niečo voľnejšie a hlavne väčšie, lebo ona je tak útla, pas ma tenký sťa ihla. Na spodku komínka svetrov som našiel hrubú veľkú tmavo modrú mikinu. V strede svietil nápis Ed Sheeran a jeho znak. Pousmial som a navliekol sa do nej. V kúpeľni som si upravil ofinu a skúsil si pozrieť do hrdla, svrbelo ma a potom zišiel dole.

Z obývačky sa ozvala Miriam: „Tebe to ale trvalo.“ Zasmiala sa.

„Hľadal som niečo na seba.“ Šiel som do kuchyne, zo špajzy som vytiahol čokoládu a z kuchynskej skrinky tanierik. Tabličku sladkého pokušenia som položil na tanier a obal z nej vyhodil. Nazrel som von oknom, všimol si tmavú oblohu, vietor valcujúci okolie aj ľudí. S tanierikom som vošiel do obývačky a Miriamin pohľad padol na bundu.

„Toto sa mi zdalo dostatočne veľké na mňa, ale ak chceš tak ju odložím.“ Usmial som sa a pritúlil sa k nej.

„V pohode, nevidela som ju dlho. Bola Lucasova.“ Mykla plecami. Fajn, teraz som to posral.

„Idem ju oodniesť.“ Vstal som ale Miriam ma chytila za stehno a potiahla. Tepláka sa mi zosunula dole a ona spustila rehot.

„To teda nieje vtipné.“ Vytiahol som si ju naspäť.

„Ale mne sa takto páčiš viac.“ Smiala sa ale tentoraz ma stiahla naspäť za ruku.

„Potvora.“ Nosom som sa obtrel o ten jej jemnučký a perami skĺzol po jej krku až k zahalenému dekoltu v mikine. Opatrne som rozopol zips ale Miriam si to všimla a čapla ma po ruke.

„Harry, neprovokuj. Vieš, že nesmiem.“ Rukami mi chytila tvár a otočila ju k telke.

„Ty si začala prvá, ale nechám to tak.“ Odtiahol som sa a napil sa teplého čaju.

„Naši sa vybrali na výlet, ale vyzerá to tak, že čo chvíľa budú doma.“ Vravela zamyslene.

„Vieš koho som dnes stretol? Neuhádneš.“ Škeril som a bozkával jej maličkú ruku.

„Svoju ex?“ Rehotala sa a svoju hlavu pritisla k mojej hrudi. Prestal som, zastavil sa a ona sa na mňa prekvapene zahľadela.

„Nemyslíš vážne.“ Sadla si na svoje miesto a čokoládu priložila k perám.

„Rachel a bude mať svadbu, sme pozvaní.“ Usmial som sa a posunul sa k nej. Ruku som obtočil okolo jej pasu a nosom hladkal jej líce.

„Ja nikam nejdem.“ Hlavou dávala na známosť.

„Prosím? Prečo? Šaty ti kúpim.“ Môj mozog to nevedel pochopiť.

„Harry ja nechcem, aby si mi to zaplatil, nechcem.“ A je to tu, z Miriam sa stal bambus a už s ňou nepohnem.

„Prečo by som nemohol? Som tvoj priateľ a keď ti niečo chcem zaplatiť a viem to zaplatiť, že to nieje nad moje ujmy tak ti spravím tú radosť.“

„Harry tým mi nerobíš radosť, ja niesom žiadna zlatokopka ktorá ťa chce ukoristiť.“ Mávla hlavou a presadla si do kresla.

„Preboha, tebe čo je? Len čo som povedal, že som stretol Rachel, si sa naštartovala a odmietaš pozvanie, mám ísť tam sám a baliť čašníčky?! Alebo ako si to predstavuješ? Neberiem ťa ako žiadnu zlatokopku a kúpiť svojej priateľke šaty je pre mňa samozrejmosť a úplne normálna vec.“

„Pre mňa, za mňa bal si aj britskú kráľovnú.“ Ruky si prekrížila na prsiach a usmievala sa na mňa.

„Nebudem si baliť nikoho lebo doma mám najúžasnejšiu ženskú, ktorá ma neznáša. Nádherného syna, ktorý ma zatiaľ vie zniesť a nevrlú svokru, ktorá sa smeje na každom mojom zúfalom pokuse obliecť si syna.“ Po kolenách som došiel k nej a ona sa rozosmiala, vtipné, strašne!.

„Harry ako sa mi bude asiže pozerať na tvoju ex.“ Potriasla hlavou a ruky obotčila okolo môjho krku. Bozkával som ju na ramene na krku a šepkal.

„Hlavne si uvedom, že má na sebe svadobné šaty, že je zadaná, ja milujem teba a nie nejakú tú Rachel. Inak vôbec ťa nespoznávam.“ Pritisol som si ju bližšie, aby som cítil jej bijúce srdce u seba a preniesol si ju na gauč.

„Teba by neseklo, kebyže ti poviem, há stretla som Ryana svojho ex?!“ V hlave zasvietil semafór na červeno a ja som vedel, že je tu niekto o kom nič neviem.

„Ryan?! Aký Ryan?“ Obavy narastali a stúpali si do radu, od tej najhoršej po tú najmenej škodlivú.

„To bolo už dávno, mala som päťnásť a..“ Zastala v strede vety asi si všimla môj prekvapený alebo skôr zúfalý pohľad.

„Zlatko? Moje prvé dievča si bola ty, ale v živote si mi o žiadnom Ryanovi nepovedala...“

„Mám ťa.“ Vyhrabala sa z môjho svetra a posadila sa mi na nohy.

„Aha, fajn. To som nečakal.“ Kývol som plecami.

„Bože, jasné že si bol môj prvý chlapec Harold, a vniesol si mi do života svetlo, ktoré ešte stále nezhaslo ale práve naopak, nadobudlo sily a teraz svieti dvojmo.“ Pousmiala sa a ľahla si na mňa späť. Usmieval som sa a škrabkal ju vo vlasoch.

„Ach, ako ťa ja milujem.“ Predniesol som.

„Tak, že mi kúpiš šaty na tú hlúpu svadbu, aby som strápnila svoje krivky a poukázala na tlsté nohy.“ Buchla mi hlavou do hrude.

„Nie, nie, nie. Moja Miriam má úžasné krivky, ktoré tak strašne milujem a nohy má štíhle dlhé, ktoré rád bozkávam..“

„Harry! Fuj stačí, je mi zle.“ Zapchala mi ústa.

„Aj ja ťa milujem Harry.“ Pobozkala ma na líce.

Chvíľu sme ešte ležali v objatí, smiali sa nad somarinami a ja som bol rád, že som s ňou bol sám, len ja a ona. Dlho sme už takto neboli a toto sa mi páčilo, ako sme sa škriepili, naťahovali či provokovali. Keď sme boli jeden i druhý napchatý čokoládou z horného poschodia sa ozval detský plač, ktorý neutíchal. Miriam vyskočila na rovné nohy a okamžite bola k dispozícii svojmu synovi. A dobre bolo i to, že sa tu chvíľu nepohybovali súrodenci mojej priateľky a žiadna ustarostená babka a potetovaný chlapík Andy.To sa však skončilo večer o siedmej, keď som práve niesol Miriam na rukách do kúpeľne. Ľudia pred vchodovými dverami boli strašne nedočkaví a Miriam ma poprosila, aby som im otvoril. Nechcel som, netúžil som práve teraz ukončiť túto chvíľku, keď mám v náručí polonahé žieňa, ktoré si vyzlieka počas cesty podprsenku.

Rýchlim krokom som im odomkol a zazeral na nich ako na vrahov. Andy na poťapkal po pleci a podal mi mokré pršiplášte Adama a Jessie. Bože ako mi ten chlápek nesedí, o mnoho radšej by som tu videl Marka.. Teta Sue ma poprosila, aby som jej spravil kávičku a ja som nevedel čo robiť ako prvé. Čaká tam na mňa? V duchu som si kládol otázku a uvažoval nad mojou slečinkou. Však starkí na okolo boli nervóznejší ako normálne a mne nič iné neostávalo ako počúvať svoju budúcu svokru. Však prečo nie. Deťom som spravil večeru, Sue kávičku, odložil pršiplášte, roztiahol gaučovku a ustlal ju, pustil im rozprávku, potom musel okúpať špinavú Bleky, bola na rodinnom záťahu spolu s nimi a na pol ceste ich zastihol lejak a ja nenechám, aby som mal na podlahe fľaky a stopy od psa. Do postele som vliezol až niekedy po desiatej. Ako som ležal v posteli, tak som si skontroloval twitter a ponachádzal fotky z parku, Miriam objímajúc Liama, Nialla len mňa nie. Haha, aj fotku ako Niall vedie kočiar a druhou objíma moju zmrznutú bábiku. Zaspal som, ale v noci som sa zobudil na dráždivý kašeľ a dusenie. Zavrel som sa v kúpeľni a hľadal spreje, cukríky len, aby ma hrdlo nebolelo. Ale asi sa mi na to pozrie Joshua. Sedel som v prázdnej vani a zazeral do blba. Určite sa nič nedeje, všetko bude v poriadku a ty si Harry len preťažený.

More Than This - 46. Staré kamarátstvo nehrdzavie

Nie som tu a táto časť my sa mala pridať sama. Síce neviem či ma poslúchne alebo teda neviem či vy ste ma poslúchli a či ste mi venovali tých 6 komentárov ale ja verím, že áno :)  ♥ a teraz opäť

Hmm, mamka mala včera official termín na pôrod a nič :O Asi sa malej veľmi páči v tom brušku :D haha.

Práve asi budem sedieť na terase a hltať čaj alebo sa prechádzať s kamarátkou, alebo som zle nastavila čas a nič z toho nerobím :-D

46 časť?! Woow, nechápem, že sme tak ďaleko O.o Vravela som vám, že na 40 končíme však? a ja mám toho tam naplánované tak veľa, omg asi budeme dávať dlhšie časti.

No veď uvidíme :D hope you like this and love ya! :-)


Haha, časť nepridalo včera, ale ja ju pridávam až dnes  :) len sa mi nechcelo mazať text :O
Mam segru!!!!!!!!!! Zdrava šetko! 9.8.2012

„Niall?“ Otočila sa ku mne a vtedy sa rozfúkal vietor. Hral sa z jej vlasmi a Miriam nemohla nič povedať. Prišlo mi to smiešne ako nadúva líca a vždy ako chce dačo povedať jej do úst vletia dlhé konce hnedých vlasov. Smial som sa a pozeral okolo. Odpadnuté listy zo stromu šantili vo vzduchu a niekoľko ich doletelo aj na kočiar. Rukou som prešiel po poťahu a schmatol žltý javorový lístok.

„To je ako naschvál, musíme ísť. Strašne fuká, prechladne.“ Koktala, načo som chytil rukovej a zobral ju pod pazuchu. Vošli sme do malej kaviarničky a objednali si teplý čaj. Volal som chalanom, aby vedeli kde sme.

„Niall, ja..“ Chcela prehovoriť, keď sa z kočiara ozval tichý plač.

„Počkaj chvíľu.“ Odvetila a malého vybrala z perinky. Stratila sa niekde v miestnosti a ja som mal zase nad čím rozmýšľať. Prečo on?.. Na čo sa pýtam také hlúposti?! Majú nádherného syna, ktorý by ako z oka Harrymu vypadol, len s jemnejšími črtmi. Čašník nám doniesol šálky, rozhodol som sa, že zaplatím hneď, aby Miriam na konci posedenia nenamietala.

Do čaju som si rozsypal cukor, kovovú lyžičku opatrne namočil a miešal. Strácal som sa vo svojom obraze. Vôňa ovocia mi rozprúdila mozgové bunky a dopomohla, k tomu, aby moje nosné dierky začali opäť prijmať vzduch, ktorý som tak potreboval k životu, možno viac Miriam, ale mne stačilo, keď som ju občas vídal. Bol som plne spokojný.

„Dlho mi to trvalo, prepáč.“ Prisadla si naspäť a kľudný uzlík zabalila do deky a malému vymenila čiapočku. Skontrolovala čas na hodinkách a z tašky vytiahla bielu štvorcovú osušku, ktorú nosia mamky pri sebe, keď bábätko majú opreté o plece, aby im neovrackalo práve nový top od manžela. Prikryla ňou predok kočiara, aby mohol Lucas bez problémov spať.

„Starostlivejšiu mamičku som nevidel.“ Polichotil som jej, ale myslel som to vážne a pravdivo.

„Ďakujem, ale myslím si, že na Liama nemám.“ Vzdychla si a dlhú ofinu si pripla čiernou sponkou.

„Lenže Liam nieje mamička.“ Zasmial som sa a Miriam mi venovala rozpačitý pohľad. Čo to skúšam?!

„Máš toho dosť, chápem.“ Zadíval som sa do šálky a čakal kedy prehovorí.

„A to som len na začiatku materskej.“ Smiala sa jej šteklivým smiechom, ktorý Harry miloval. Stále nám vravel:-

„Rozosmejte ju! Chcem vidieť ako sa smeje.“ Bolo to dosť dávno, v Rio na pláži, keď nám bolo všetko ešte ukradnuté a Miriam ani netušila, že odíde zo školy a bude mať vlastné dieťa. Prečo ju nerozosmial on? Orgumentoval to tým, že on to nedokáže a vzťahy majú byť rozumné, vážne a trvalé. Hlúpejšiu výhovorku som ešte nikdy nepočul, ale ako mu dala druhú šancu, začal ju poriadne rešpektovať a všetko myslel absolútne reálne a vážne. Ako ja to slovo VÁŽNE neznášam!!

„Niall, čo tam vidíš?“ Vyrušila ma kráska.

„Nič, len som čakal, kedy niečo povieš.“

„Veď práve, celé som ti to už vyrozprávala.“ Šermovala rukami vo vzduchu a bola tak neskutočne roztomilá.

„Prepáč, mohla by si ešte raz? Ja viem som somár.“ Odpil som si z horúceho čaju. Shit!! Nemal by už vychladnúť?? Pohár som opatrne nadvihol od pier a položil ho na stôl. Dúfam, že si to nevšimne. Popálil som si konček jazyka. Au.

„Niall ale varujem ťa, že moja slovná zásoba už vyfučala.“ Ukazovákom mávala predo mnou. Nečudujem sa, že ju Harry miluje. Je to také dievčatko, pekné ešte stále s tou detskou tváričkou, ale rozumu má viac ako jeden z nás piatich a myslím, že srdce má väčšie ako my všetci dokopy. Ľúbi a vždy to na nej vidno ako sa zamilovane díva na Harryho alebo usmieva na Lucasa.

„Najprv som myslela, že kyticu ste kúpili spolu a že odkaz písal Liam, ale on ma ubezpečil, že nič s tým nemá a určite ani chlapci. Všetko nasvedčovalo tomu, že si to napísal ty a vlastne chcela by som ti poďakovať, lebo včera som si poplakala. Bolo to tak pekné a dojímavé. Ďakujem, Niall ty si tak všímavý chlapec, ktorý si nezaslúži v žiadnom prípade trpieť a myslím si, že každé dievča ktoré o teba nezakopne je hlúpe...“

„Počkaj! Chceš tým povedať, že i ty, alebo prečo stále cítim k tebe to, čo k inej niet?“ Jemne som nadvihol obočie. Odpila si z čaju a pokračovala. Jej nieje hot?!!!

„Zase. Harry a ja, sme ako tá dvojka ktorá sa pozná celý život a aj tak sa priťahujeme. Občas to ten hore tak zariadi, že ta pravá osoba ktorá vás ľúbi je tak nesmierne blízko a keď to zistíte, máte strach, odpustiť nie? Ale mamka mi vždy vravela, že život nieje prechádzka. Že život treba žiť a a že nás čakajú prekážky. Ľahké-tie ktoré preskočíme a ťažké,- to sú tie na ktoré nemáme silu a zbúrame ich alebo spadneme do skrytej jamy. Je to tak Niall ale i z tej ťažkej prekážky sa nakoniec dostaneš a pokračuješ ďalej a stále musíš byť pripravený na všetko i na to zlé.. Niall práve som ti vyrozprávala celý môj život. Ničomu toto nevedie, ja som ti len chcela povedať, že v tvojom okolí je určite tiež niekto kto ťa nadovšetko miluje, nesmieš to tak brať.“

„Ako sme vlastne došli k citom a k nám dvom?“ Nepatrne nadvihla obočie.

„To za to môžeš ty!“ Môj prst sa dotkol jej líca, na čo zavrela oči a zmraštila čelo. Zasmial som sa a pohladkal ju.

„Niall, nie len ten odkaz ma naozaj dojal, vravím, že si strašne všímavý.“ Usmiala sa.

„A viem aj to, že neznášaš keď ťa Harry v spoločnosti vydvihne, že na teba upúta pozornosť.“ Žmurkol som na ňu.

„A to vieš odkiaľ?!“ Smiala sa.

„Hmm, pomlčím.“

„Tu ste!“ Dnu vehli chalani. Udupali každého, kým sa dostali k nám.

„Áno, tuto Niall ma pozval na čaj.“ Nevinne sa usmiala na Harryho. Ten len pokrútil hlavou, dal si dole mikinu a prisadol si k nej. Teda posadil si ju na kolená, na čo zapišťala. Zayn si sadol ku mne a poťapkal ma po pleci. Vedel to, tušil to, myslel si to. Liam si doniesol stoličku od vedľa, na čo so vyslúžil odporné pohľady a Louis sa natlačil na druhá stranu k Miriam.

„Tu je voľné.“ Kývol som hlavou ku kočiaru.

„Vtipné, čašník!“ Panák v čiernej zástere dobehol k nám a Louis vyklopil toľko toho, ako keby robil detskú párty.

Po ďalšej polhodine sme sa odtiaľ dostali preč. Zase len ja a Miriam. Tlačil som kočiar a druhou rukou ju objímal.

„Niall, prestaň.“ Čapala ma.

„Kamarátske objatie, okej? O nič sa nepokúšam, bol by som hlúpy.“ Pokrútil som očami. Pokúšam!!! ale márne

„Ďakujem za ten čaj a vôbec za ten lístok, dlho sme si už nepokecali.“ Zhodnotila a zhlobka dýchala.

„Myslím, že nie dlho ale večnosť. Chýba mi tá Miriam z Rio. Ktorá sa stále smiala a šantila so mnou. Pamätáš ako sme jednému plešatému ujovi vykidli na hlavu shake?“ Spustil som smiech a Miriam tiež.

„Vieš, že hej?! Bolo to hrozné.“ Rehotala sa.

„To hej.“ Vzdychol som si. Už som bol z toho všetkého vonku a teraz zase?! Hlúpe city.

„Niall, idem domov. Odkáž Harrymu, že ho čakám doma na sedačke... Prepáč.“ Zarazila sa.

„Nie nie. Ja všetko chápem a som rád, že ťa Harry má. On si ťa zaslúži, odovzdám. Ahoj.“ Objal nsom ju okolo pliec.

„Harry!“ Vletel som za nimi.

„Pre Boha čo sa deje?“Rýchosťou svetla sa postavil a hádzal do seba hemendex.

„Nič..“ Kľudne som odpovedal. Stopol sa a pozrel na mňa vražedne.

„Ja len, že Miriam išla domov, že ťa čaká na sedačke.“ Pokrčil som plecami. Zobral si mikinu a rýchlo vyšiel z kaviarne. Utekal.

Sadol som si k chalanom a všetci na mňa zazerali ako na mimoženšťana.

„Má dieťa!“ Hučal mi do ucha Louis.

„A Hazzu!“ Z druhej strany Zayn.

„Ja viem! Do riti ešte koľko krát mi nto poviete?! Bolo to z čista všetko len kamarátske, proste potreboval som to medzi nami urovnať. Nechápate to?! Pozná ma a vie aký som, do riti chýbala mi ona celá!“ Hlavu som vložil do dlaní.

Keď som čo i len nadvihol hlavu všetci utíchli. Ako dobre, že v tejto predraženej kaviarni pomaly nikto nebol!

More Than This - 45. Snaha tam bola

Je tu ďalšia časť. Ďakujem za komentáre ♥

Dáme si takú menšiu podmienku :D ;) 6 komentárov stále, jedine keby ste ma veľmi naštvali tak 8, ale vy ste poslušné detičky ♥ :) však? :D Som zlá, viem :((

Zajtra idem na chatu, aj keď som chorá a s chrapľavým hlasom.

Spravím si večeru a idem volať s kamarátom zo zahraničia cez skype, kto vie čo to bude. 

Tak idem, nezbombardujte ma za koniec. Viem byť aj milá. Majte sa tu :-))

Dole som zišla v rozťahanej košeli, sivých teplákoch a s vlasmi na každú stranu. Jednou ruou som sa pridržiavala, aby som nespadla a druhou si prehrabávala hrivu. Dole som nazrela do kúpeľne, presnejšie snažila sa indetifikovať v zrkadle. Márne, nevedela som zaradiť. Živočích, mutant alebo neandrtálec? Asi to posledné, v tých časoch nemali hrebene. Počkať ani mutanti, tí sú slizký a nemajú čo česať ale ani zvieratá sa nečešu, pokiaľ ich majitelia... DOSŤ! Ty niesi v poriadku! Vravel mi svedomie a ja som s ním plne súhlasila. Nohy som šuchtala za sebou a nenápadne si sadla za stôl v kuchyni. Oproti mne sedela v sedačke malá Jessie, ktorá si cmúľala prst a Adam? Ten sa opieral lakťom o stôl a díval sa von oknom.

„Dobré ráno.“ Zachrapčala som, načo sa všetci ohliadli ale nebrali na mňa ani ten najmenší ohľad. Ťažko som si vzdychla.

„Niekto tu má zlý deň!“ Otočil sa od sporáka Andy a vsunul predo mňa tanier s čerstvou praženicou.

„Héj! Ja som tu bol prvý!! Čakám tu dobrých dvadsať minút a ona dostane jedlo za pár sekúnd!“ Nabrúsene sa sťažoval Adam. Vajíčka boli akurát prepečené a slanina rozvoniavala.

„Dámy majú prednosť.“ Zhodnotil Andy a žmurkol na mňa. Fuj.

„Tu máš.“ Posunula som biely tanier v tvare štvorca k bratovi. Napol hruď a s chuťou sa pustil do jedla.

„Ďakujem Andy, ale jeho žalúdok už určite počuť do Rio de Jeneiro.“ Vstala som od stola, na chodbe som natrafila na huňaté papuče, ktoré s radosťou zohrievali moje chodidlá. Z obývačky som počula rôzne zvuky a tak som tam zamierila.

Na pohovke sedela mama v náručí mala maličkéhoceho červeného Lucasa, Harry kľačal pri nich a snažil sa malému nasadiť pásikavé ponožky. Vyzerali ako keby boli Louisove len 300-krát menšie.

„Miriam, uhm, chcel som, aby si sa poriadne vyspala.“ Usmial sa Harry.

„To je v pohode. Bude už hladný.“ Mamka mi podala Luckyho v naopak oblečených dupačkách.

„Kto ho obliekal?“ Opýtala som sa a pri tom sa zasmiala. Hlavičku som mu priložila k prsníku a on sa opatrne prisal.

„Tvoj priateľ.“ Prstom ukázala na Harolda.

„Snaha tam bola.“ Pokrčil plecami a pohladkal Lucasove tmavé vlásky. Jeho hlávka je tak mäkká, zraniteľná, treba ju pridržiavať a malého mať na rovnej ploche nie na rukách. Moje zlatko, mamka ťa veľmi spučila? Sal a sal a pri tom mal na perách nebadateľný úsmev.

„Hneď som späť.“ Odbehol z miestnosti Harry.

„Chrobáčik, vyzeráš ako po opici.“ Mamka mi podala pohár vody.

„Ďakujem za kompliment.“ Prameň vlasov som si dala za ucho.

„Pomôžem ti, len povedz ako.“ Presadla si do tureckého sedu.

„Buď tou najlepšou babičkou a zároveň matkou, to mi bude stačiť.“

„Chalani nás čakajú v parku.“ Dnu vošiel veselý Harry.

„Ale Lucas ide spať a treba ho prezliecť, zbaliť ho, plienky a ja sa musím umyť aj hlavu, naraňajkovať a..“

„Buď už ticho.“ Pobozkal ma na pery.

„Idem ho prezliecť.“ Obišla som ich.

Jemne, tak krehko som ho položila na čistú plachtu a obrátila sa ku skrini.

„Zlatko, máme čas. Pokojne.“ Vystrašil ma hlas partnera.

„Dobre, ale my nemáme kočiar, ako máme ísť von. Do kelu vôbec sme nenakupovali!“

„Nebuď nervózna, v kúpelni na poličke sú ďalšie plienky aj látkové. Vanička je tiež tam aj s mäkkými osuškami. Oblečenie je tu, Eleanor toho nakúpila ako pre desať detí a tvoja mama doniesla plno ďalších somarín a kočiar je v garáži.“ Pozeral na malého a nepretržite vravel.

„To si sa učil naspamäť?“ Zmätene som sa spýtala.

„Som superman, čo viac by si chcela?“

„Nič, stačíš mi ty a tento krásavec. Ďakujem.“ Objala som ho a malý zatiaľ ogrckal dupačky. Obaja sme sa otočili a Harry zareágoval.

„Tak asi to oblečenie nevyjde na zmar.“ Ešte raz ma pobozkal.

„Harry zbaľ aj tieto body, môžeš aj tieto ponožky a tu je tá náhradná čiapka.“ Strkala som mu do rúk veci a mamka zatiaľ hojdákala béžový kočík. Nie zelený ale béžový.

„Nejdeme tam na týždeň.“ Rozčuľoval sa ale popri tom vkladal do tašky veci.

„Harry pri malom dieťati treba byť vždy pripravený na všetko.“

„Presne.“ Potvrdila moje slová mama a pozrela na Harryho.

„Som rád, že mám inteligentnejšiu partnerku ako som ja sám, mačička.“ Harry sa ku mne priblížil a objal ma okolo pásu.

„Vieš, že ja o tom neviem, kocúrik.“ Dala som mu pusu na rameno a mamka sa z nás išla poskladať.

„Miriam sekne ti to!“ Louis s otovrenou náručou sa rozbehol smerom ku mne a zdvihol ma do vzduchu. Chlapci sedeli na lavičke a Liama som zahliadla v pieskovisku s Oliverom.

„Ahh, prosím na zem.“ Jačala som. Zložil ma a od Harryho si zaslúžil buchnát do chrbta.

„Aúú.“ Zdvihol obočie Louii a spravil zoči voči.

„Od kedy si všímavý?“

„OD včera.“ Pohltil ma odpoveďou.

„To som ti vstúpila do duše?“ S nadšením som mu položila otázku a smiala sa na Harryho necháavom pohľade.

„Harry neboj sa. Má dieťa a nepodvádza ťa.“ Louis mu opätoval buchnát do chrbta a letel za chlapcami.

„Mali sme len vážnu debatu.“ Pokrútila som hlavou. Harry si so mnou preplietol ruky spolu tlačiac kočiar sme došli k chalanom.

„Ďakujem.“ Objala som Liama. Prisadla som si k nemu na trávu

„Ahoj, za čo?“ Prekvapene sa ma spýtal.

„No za ten lístok.“ Neodpovedal tak som pokračovala.

„Ten včerajšok, večer.. Nepísal si to ty?“

„Nie. Počkaj Niall bol celý čas nervózny a celé poobedie hádzal papiere do koša. Mysleli sme, že má slabú chvíľku a píše teda snaží sa písať texty.“ Zapískal na Olivera a zavolal ho k nám.

„Pozdrav tetu.“ Mrkol naňho.

Olly mi podal ruku a ja som len čumela.

„Včera večer bol u mňa doma, u mamy. Tak sa niečomu priučil.“ Zasmial sa Liam. Oliver odkráčal naspť do pieskoviska.

„Takže to písal Niall?“

„Je to dosť možné.“ Pokrčil plecami a zdvihol zvoniaci telefón. Perami som mu naznačila ďalšie poďakovanie a opustila ho. Pobrala som sa naspäť k chlapcom, ktorí zdá sa zrejme riešili vážnu debatu.

„Niall? Môžeš na chvíľku?“ Strnulo som sa naňho usmiala na čo sa začerveňal.

Harry ma objal zozadu a jemne si vzdychol. Zobrala som kočík a upokojovala malé mrnčiace miminko. Šli sme ďalej a Niall ma v tichosti nasledoval.

Niall

Keď sa ma dievča v tmavých rifliach, červenej športovej veste opýtalo, že či môžem na chvíľu, zmeravel som. Možno to bolo i tým, že to bola Miriam a Payne jej všetko už určite vyklopil.

Lebo len on si ma včera všímal a pokúšal sa zistiť nad čím si lámem hlavu. „Nad ničím.“ Tvrdohlavo som odvetil a odul pery, domýšľavý ale naozaj múdry chlapec. To je Liam, Liam Payne.

Chudá hnedovláska odbrzdila kočiar a vyšla na chodník. Šiel som za ňou tichým krokom a rozmýšľal čo mi povie alebo skôr čím ma zarmúti. Poslednom čase sme sa s Charlie ani nestretávali a keď hej, tak sme sa len hádali. A chalani vlastne ani nechceli, aby som ju niekde s nami brával. Buď súviseli so všetkým okolnosti alebo som niečo pokazil.

„Niall?“ Otočila sa ku mne a vtedy sa rozfúkal vietor.

!Komentáre!

Ženy moje :)

S tými komentármi, rozhodla som sa tak. 6 je podmienka, pokiaľ nebudú tak nová časť príde dosť neskoro a dnes som doma, takže.

More Than This - 44. Sladký domov

Zahrialo ma pri srdci, keď som písala názov príspevku aj keď táto časť sa mi písala ťažko. Prečo? :D Lebo som od tohto príbehu mala obrovskú pauzu a vsunúť sa do toho bol problém.  Prosím berete na ohľad i to, že mám teplotu, takže nečakajte od tejto časti žiadne mňam či ham :D Skrátka je taká o ničom. Ale pokiaľ tu nebude 6 komentárov od vás, tak ďalšia časť nepribudne ;-)

V nedeľu večer-kvôli novinárom, sme s Lucasom opustili pôrodnicu. Harry mal práve stretnutie a tak po mňa poslal Jeremyho. Ten prišiel s rodičovským autom a na Luckyho sa nevedel vynadívať. Cesta prebehla v tichosti, nevedela som sa už dočkať mamky. Síce ma naštevovali každý deň, no teraz budeme dlhší čas spolu.

Jem mi pomohol zobrať tašku, ja som zatiaľ z auta vybrala malého Lucasa, ktorý pokojne odfukoval. Mesiac na oblohe svietil jasno, občas zafúkal vánok alebo sa nám do uší dostal zvuk nejakej tej sovy, čo sídlila na našom strome. Pevne som sa opierala o hlavné dvere domu a čakala kedy za mnou dojde Jeremy. Zabuchol dvere a ja som pokojne položila malého vo vajíčku na podlahu. Poriadne som si vzdychla a vyzula čierne tramky.

„Konečne doma.“ Sladko som sa usmiala. Rukami som hľadala zapináč, aby som zažala svetlo. No niekto to stihol za mňa a početne spieval. Opatrne slimačím tempom som sa otočila a zbadala niekoľko natešených tvári s pohárikmi v rukách stojac v mojej obývačke. Všetci sa smiali a s radosťou spievali, vtedy mi z očí vytriskli obrovské slzy. Neskrývala som svoje emócie, práve naopak. Dovolila som im, aby vyšli navonok. Zošuchtala som sa na zem, smiala sa a pri tom plakala. Harry v bielej košeli dobehol ku mne, opatrne pojárik položil na komodu a kľakol si ku mne. Vôňa čerstvo vypratej košeli mi oživila spomienky, nás dvoch a jeho oči ma zas zaviedli do tej čarovnej krajiny.

„Miriam, vitaj doma.“ Priblížil sa ku mne, rukou ma objal, čelom sa dotýkal toho môjho, jeho dych ma hrial na krku, nos optrel o ten môj a až tak sa s ľahkosťou dotkli naše pery.

„Ďakujem, prekvapil si ma, myslela som, že si naozaj na tej schôdzke.“ Šepla som a pobozkala ho na líce. Pomohol mi postaviť sa, zobral ma za ruku a spolu sme prešli do obývačky. Jeremy šiel za nami a na rukách niesol malého chrústika

Okamžite sa na mňa vrhla moja milujúca matka vo fialovom svetri, ktorý patril mne. Áno, už sa mi v skrini určite stihla poprehrabať -_-. Objala ma, pobozkala na čelo a stihla ešte jeden božtek prilepiť na líce. Za maminou stál Andy s Markom, mojim ockom. Ten vytasil ruky do vzduchu a uväznil ma v objatí, z ktorého som už nikdy nechcela vycúvať.

„Ľúbim ťa oci.“ Pobúchala som ho po chrbte na čo sa zasmial. Nebol to už ten sivý, zarastený chlap v štádiu stárnutia. Rozvod ho tak bral, že sa prestal o seba i starať. Keď bol pozrieť Lucasa, ešte stále vyzeral ako chlap bez ženy. Teraz sa asi chcel pred mamkou povytiahnuť, tak sa oholil, ostríhal, navoňal a prišiel v košeli z retiazkou na krku. Tú mu darovala mamka na narodeniny, za čias môjho detstva.

Andy ma pobozkal na pravé líce a malá nevlastná sestrička Jessie na to ľavé. Kto by to povedal, že moja mama, bude mať malú dcéru a zároveň ešte mladšiu vnučku. Adama som stretla pi stole z jedlom, ktoré si nanajvýš pochvaľoval.

„Ja s tým nemám nič.“ Kývla som hlavou k Harrymu a Adam sa zarazil.

„Ja budem mať ženu, ktorá bude variť. V živote nebudem stáť za sporákom.“

„Však mi len uvidíme, čo ti osud na tácke prinesie.“

„Hokejista, peniaze, sláva, blondína s maxi poprsím.“ Pozrel na moju hruď a zatváril sa znechutene.

„Uhm fajn! Osmičky to niesu!“ Skrivila som spodnú peru.

„Ani štvorky! Haha.“ Smial sa Adam.

„Stačilo.“ Svetrík som som si obmotala okolo celého trupu.

„Ale veď chudá žena, nemôže mať predsa bujné to..“

„Adam stačí!“

„Dobre.“ Prešiel okolo mňa bez taniera a dal mi pusu na líce. Od kedy je z neho takýto znalec? A to správanie, chudák chlapec. Zlá to puberta.

Anne s Robinnom sa neskutočne tešili, keď ma zbadali.

„Miriam, si prekrásna. To ako žiariš, srší z teba pokoj a láska.“ Objala ma.

„Ďakujem, Anne ani ty nevyzeráš zle.“ Usmiala som sa.

„Vybral si dobre, veľmi dobre. Poznám ťa od mala a som si istá, že Harry bude najspokojnejší muž široko-ďaleko. Takéto dievčatá nepadajú z neba každý deň.“ Silno som ju objala a poďakovala.

„A vieš, že kedykoľvek tu budem pre teba. Očakávame vás s Robbinom okolo začiatku zimy u nás.“ Žmurkla na mňa a opakovane sa jej na perách zjavil ten úsmev, ktorý mal tak veľmi Harry rád na svojej mame.

Eleanor s Danielle ma skoro zadusili a sľúbili mi, že ma nenechajú štichu. Ell sa mi v kuchyni snažila niečo naznačiť, no stále som nechápala čo. Rukami čarovala vo vzduchu a až tak ukázala na svoju bielu voľnú blúzku. Oči mi šli vypadnúť z jamiek.

„Ja neverím.“ Otvorila som dokorán ústa a Dann mi ich musela zapchávať.

„Pšst, je to len druhý mesiac.“

„Gratulujem.. Mám taký pocit, že sa vrece s deťmi roztrhlo.“ Zasmiala som sa a objala Eleanor.

„Bojím sa. Náš vzťah nieje na takom vážnom stupni ako ten tvoj Miriam. Perspektíva do budúcna by aj mohla byť, ale..“ Z očí jej sršalo znepokojenie, nárek.

„Ell takto nevrav.“

„Vieš čo to bolo? Nedokázala som sa stotožniť s tým, že niekto je vo mne, čo pochádza z toho idiota, moji rodičia sa rozčúlili, že som si kariéru nechala len tak ujsť..“

„Zlatko, tiško. Všetko je v najlepšom poriadku, malé ťa ľúbi a ten idiot myslím tiež.“ S Dann sme ju obe objímali.

„Pozri to ťa prejde. Už aj na teba dolieha tehotenský hormón, aj keď trošku skoro.“ Zasmiala sa Danny, aby nadľahčila situáciu ale v prípade našej modeločky to boh vie kam ďaleko nedošlo.

Chalani za mnou došli práve vtedy, keď som malého vyberala z vajíčka a chcela ho odniesť hore.

„Ja sa vrátim.“ Uisťovala som ich. Harry sa zabával niekde s mojim otcom a popri tom stíhal do seba liať pohárik čo pohárik. Chcela som ho ísť stopnúť, no malého trebalo prebaliť, bol nespokojný a dožadoval si mlieko. Šla som hore po schodoch a za mnou štvorica nedočkavých chlapcov v košeliach. To sa všetci dohodli?

Stála som pred mojou izbou.

„Trvá ti to celú večnosť.“ Ozval sa spoza mňa Louis a podujal sa otvoriť mi izbu. Áno, ženská drží v ruke vajíčko v ňom svoje dieťa, v druhej ruke má mobil, pre prípad a na ňom ešte jednu plienku, ktorú použije a nemá jej to trvať večnosť...

Vošla som dnu, vybrala plačúceho Lucasa a začala ho pohojdávať na rukách.

„Áno?“ Nepríjemne som sa na nich zahľadela.

„Chceli sme ti len navrhnúť..“

„Je Eleanor v tom?!“ Vbehol Liamovi do reči Louis a strašil ma s tým jeho nadvihnutým obočím. Všetci naňho hľadeli ako na blázna.

„Toto nebolo v pláne.“ Nervózne pokrútil hlavou blondiačik.

„Prosím?!“ Neskorá reakcia... Zistia to!! Darmo roky bez Paola robia svoje.

„Nóó, kedže si jej tá kamarátka, tak či náhodou nevieš niečo viac ako ja.“

„Nemyslím si, žeby to El najprv povedala mne a až potom tebe.“ Pokývala som hlavou a ešte stále skákala s Lucasom.

„Ha, a potom čo bolo toto v kuchyni?!“

„Louii, rozoberali sme moje vyčerpanie a dievčatá mi navrhovali lázne.“ Jednoducho som pokrútila hlavou a pokrútila očami.

„Ty si nás špehoval?!“ Obočie som teraz vykrivila ja.

„Dobre a čo tá blúzka? Prečo je tak veľká?!!“

„Bože Louii!“ Všetci na nás pozerali zarazene a ja som myslela, že mu to už vyklopím, keď...

„Ty absolútne nevieš, čo sa nosí! Tieto voľné blúzy a košele sú nový módny trend! Vidno, že sa nevenuješ svojej priateľke.“ Pohoršene som vravela.

„Ale.“ Liam mi šiel oponovať, no darovala som mu grimasu. Samozrejme, on vie čo Dann chce a dobre vie, že takéto blúzky nosila Danny len za gravidity.

„Aha, tak to som rád. Ja sa mojej priatelke venujem.. Len nie akurát týmto veciam.“ Vydýchol si Louis a vyplazil mi jazyk.

„Jasné, veď vy máte predsa Lucy, zabudla som.“ Chalani opustili moju izbu, počula som ako sa naťahujú a hnevajú na Tomma.

Malého som umyla v novej vaničke, ktorú som našla v kúpelni ako darček v mašli. Po výdatnom kúpeli plnom nespokojnosti som ho obliekla do dupačiek, potom som mu poskytla mlieko a až tak ho uložila do našej, teda mojej postele. Prezlečená, čistých nohaviciach v mikine som schádzala dole po schodoch. Všade bolo prázdno, až na našich a Harryho. Upratovali a Harrymu sa plietli nohy.

„Choď, ja to dorobím.“ Z ruky som mu vzala igelitový sáčok s odpadkami.

„Ďakujem honey.“ Vzdychol si, vybral sa smerom hore a masíroval si spánky.

„Harry, ešte jedna vec!“ Zakričala som za ním. Otočil sa, držal sa zábradlia na schodoch a venoval mi nechápavý pohľad.

„Nepriľahni malého.“ Usmiala som sa.

„Neboj sa, dám pozor.“ Uistil ma chrapľavým hlasom, ktorý vravel za všetko. Keď vypratávala všetky izby tak som otvorila i moju pracovňu, v ktorej som našla kyticu pomaly vednúcich ruží, ale aj tak z nich sálala tá omámna vôňa. Vložila som ich do vázy a čítala lesklý,tvrdý, biely papierik, ktorý som pri nich našla. Slzičky šťastia mi chladili tvár a jemne dopadali na kartičku.

             ,,Ďakujeme ti Miriam!

za každý deň. Stále vyčaríš nášmu kamarátovi jedinečný úsmev na perách, ktorým nás často infikuje. Ale teraz je tomu všetkému inak. Neusmieva sa... On sa škerí! A rozdáva tu jeho radosť celému okoliu, stále nás objíma a teší sa, že kedy Lucasa zoberie na golf!

My ťa len chceme poprosiť, aby si naňho dávala pozor a navždy ho obdarovala tým citom a nebezpečným pútom, láskou, ako doteraz. 

                                                                               S potešením štyria slávikovia!" 

Dojali ma.

 

Mamka rozložila Adamovi a Jessie pohovku, zapla im telku, na čo sa strhla hrozná hádka.

JimJam vs Discovery. To je prúser. Sadla som si medzi nich a jednoducho ju vypla.

„Nepotrebujem tu a práve teraz žiadne rozpory.“

Naši, teda ak ich tak môžem nazvať si šli ľahnúť do hosťovskej a ja som si spravila horúci čaj.

Spať som šla dosť neskoro, keď už bol všade poriadok a hlavne žiaden smrad za spotenou osadou. 

mňau som doma, s vysokou teplotou, bez hlasu s praskajúcou hlavou.

xtzgbnxysblu tqgah iv

Ahoj. prajem ti dobre ranko. prave sedim na zbalenom kufri a uvazujem co napisat. Dnes rano cestujem na západ-BA. V nedelu som doma. vsimla som si jednu otázku, ktoru mi polozila Marty uz dost davno. nie, sestricku este nemam.. no coskoro uz asi bude. z tohto tu lahko vyvodit, ze pisem na mobile, co znamena, ze nemam cas. chcela som vám dat len vediet, aby ste neboli sklamani ked do nedele nepribudne ziadne mtt. so sorry, Blue