More Than This - 16. Harryho pocity

Dievčatá ja viem, že asi nechápete čo tu vyvádzam :D  Veštičko som napchala do tohot dielu, a teraz môžem pokojne písať Ďalej, konečne.
 Ale už som taká dopletená, bože nevládzem už... POsnažím sa vymyslieť dačo.

Harryho pohľad-> 14.Vzťah na ďiaľku? 

Moja mačička sa mi niekde vytratila. Niall v obývačke nebol... Oni dvaja si rozumejú skvelo, a kde inde by boli, keby nie v kuchyni? Asi v posteli :DDDD Pomaly a hlavne po tichu som vošiel do kuchyne. Šiel som ju vystrašiť, no práve rozprávala, tak som zastal a započúval sa. Viem nemal by som, ale jej ton hlasu vravel za všetko.

,,..Myslíš, že ma to nebolí? Chodiť s ním v tajnosti? Neboj sa, dlho nám to určite nevydrží, pretože vy idete na turné po svete, a on si nájde niekoho lepšieho ako som ja. Vzťah na diaľku dlho nevydrží..“ Srdce mi prestalo biť, mal som pocit, že všetko okolo mňa sa zastavilo. Myslel som, že skolabujem. Čo to povedala? V hlave sa mi opakovala posledná veta ako na pokazenej platni. Jediné načo som sa zmohol bolo nevinné tiché „uhm.“ Rýchlo sa otočila a so zaslzavenými očami na mňa hľadela.

,,Harry, já..“ Koktala.

„Nič nevrav...“ Mávol som rukou. S hnevom som dobre, že dvere nevyhodil z pántov. Tak veľmi ju milujem a ona povie toto? Naozaj som myslel, že hore do svojej izby ani nedôjdem. Sadol som si na posteľ a hlavu nechal v dlaniach. Po tvári mi stiekla slza. Jedná slza. Tú slanú vec, som necítil poriadne dlho. Jazykom som prešiel po hornej pere, kde sa momentálne slza zdržiavala. Chutila slano :DDDDDD.

Bolo mi ťažko, cítil som tak hrozne, a zvláštne. Nechápem to. Po chvíli, mi do izby vošla mama a prisadla si na posteľ. Som dospelý a nechcem to riešiť s ňou, ale je to moja mama, a ona zo mňa vytiahne všetko. Jej zvedavosť presahovala moju toleranciu, nevydržal som, tak som vybuchol. V zápätí som to oľutoval. Ako vravím, je to moja mama, hneď mi odpustila, a aj poradila. Chcel som ju zaviesť k Danielle, no ona povedala, že tam už dojde sama, a miesto toho sa mám zamyslieť nad sebou. Tak som si vstúpil do hlavy, koľko krát som jej vystrojil čo všetko, a ona mi vždy prepáčila, odpustila. Čo som utiekol? A vrátil sa? Prijala ma späť k sebe, a opätovala moju lásku. Teraz tomu síce veľmi nechápem, lebo tie slová čo vravela, ma bolia, ale keď to je pravda, potrebujem to vedieť. Musíme sa porozprávať, vysvetliť si to, pokiaľ to myslela vážne, tak sa rozídeme. Nad touto možnosťou uvažovať nechcem, pretože ona je pre mňa všetkým, a nechcem žiť už bez nej. Stačili mi tie dva roky. Svoju budúcnosť, by som si chcel plánovať s ňou, a užívať si život. Nájsť si nejakú novú prácu, kúpiť dom, založiť rodinu. Čo to vravím? Aj tak si to ten hore spraví po svojom. Či mi to ulahodí alebo nie, to už nemôžem vedieť. Skupinu opustiť nechcem, ale určite nás to živiť večne nebude. Môžem na rovinu povedať, že bez nich by som už nevedel vyžiť ani deň. Liamove reči, starostlivosť, reprezentácia skupiny, Niall, jeho objatia? Každý z nás je presvedčený o tom, že jeho sú najlepšie. To ako je? Keby som sa takto stravoval, ako on, mám dvesto kíl. Chcel by som taký metabolizmus. Vyzerá ako anjel, ale vie byť poriadny čertisko. Zayn, je tichý, ale keď zo seba niečo vydá, dáva to zmysel, ale tiež je blázon ako my všetci. Je to môj brat, ako ostatní, taký náš dokonalý narcis. Vadí mi jedno, hocičo čo si na seba navlečie mu vždycky sedí, mohol by si na hlavu dať hrniec, aj tak bude vyzerať dobre. Louis? Ach, naň ho veľa rečí nemám. Je ako môj pokrvný brat, ktorého nemám. Vždy vie všetko, poradiť, porozprávať sa, zabaviť sa. To mi dávajú všetci, ale Louis je Louis. No myslím, že tu predsa nejaká kritika na mrkvu bude. Strašný bordelár! Je z nás najstarší, ale aj najväčší blázonko. Zo zmýšľania ma pretrhol neustávajúci buchot, vychádzal spoza dverí.

,,Ďalej..“ Skríkol som, aby ma ten dotyčný aspoň počul. Dnu vošiel Niall, s previnilým pohľadom.

,,Prosím, prepáč mi to Harry, Ja som ju vyprovokoval..“ Povedal a pošúchal si rukou čelo.

,,Ty za nič nemôžeš..“ Pokrútil som hlavou.

,,Ona vie prečo to povedala..“ Buchol som päsťou po svojom kolene. Hnev vo mne sršal. Stále keď som si na to spomenul

,,Ďakujem..“ Usmial sa.

,,NIall, ešte keď si tu. Aké bolo to prekvapenie?" Opýtal som sa zvedavo. Možno mi to zlepší náladu.

,,Že počas turné, naštívime opäť Rio de Janeiro" Z radosťou sa na mňa pozrel a vyšiel z izby. To dávalo ešte ďaľšiu výzvu, k tomu, aby náš vzťah sa pretlkal prekážkami..

Chcel som ísť za Miriam už dnes, tak som to i spravil. Tmavé rifle, sivé tričko, mikina, biele conversky, a môžem vyraziť. Po ceste mi volal Paul, že nás pobyt doma v Londýne sa kráti, a my budeme musieť opustiť toto rušné nádherné mesto, a spievať našim fanynkám.. Vlastne prečo volal práve mne? Lebo Liam, telefonoval z Danielle, a on je ten čo sa tak tu o všetko stará. Zazvonil som na biele dvere. Otvorila mi teta Sue, a láskavo sa na mňa usmiala. Spýtal som so štipkou slušnosti, či svoju dcéru nemá doma. Pokrútila hlavou, trošku sa nahnevala, pretože ja som bol ten čo ju stade zobral preč. Sľúbil som jej, že ju nájdem, a prinesiem domov. Teta mi len pohrozila varechou, a jej malý syn mi do vrecka strčil cukríky. Škrípalo mi medzi zubami, vôbedz som nevedel rozmýšľať. Nakoniec som to vzdal, prešiel som celú ich starú štvrť, kde bývajú, poprechádzal sa kde ma napadlo, ale nenašiel som ju. Dúfal som, alebo skôr veril, že sa ráno zjaví doma, a mňa jej mama, nezbije po holom zadku. Chlapci večer chceli pozerať horor, hneď som im to zatrhol, a radšej pustil Titanic. Potreboval som premýšľať, a pri tom filme sa mi to darilo. Síce to som už sedel sám na gauči, a ťukal do telefonu. Zúfalé sms-ky ktoré smerovali Miriam. Už ma to ozaj pretávalo baviť, tak som sa na to vykašľal. Zapol som si macbook, a surfoval po internete. Twitter? Prešiel som aj jej profil. Všimol som si, že počet jej followers prudko klesá. Čo iné som si mohol myslieť? Že moje fanynky ju budú zbožňovať tak ako mňa? Niekedy, mám pocit, že sú to žiarlivé beštie, ktoré mi nič nedoprajú. Možno keby ma ozaj mali radi, aj ostatných členov skupiny, dopriali by nám to šťastie byť so svojou láskou. Prepáčte za ten výraz, samozrejme bez nich, by sme boli nič, ale občas by nás mohli rešpektovať. Preklikol som si na domček, a všimol si worldwide trends. Indonézia, si nás želá, tak isto Slovensko. Tam som už bol, ale dávnejšie. Majú pekné vrchy a okúzlujúcu prírodu. Možno by som mal navrhnúť chlapcom, aby sme tam zavítali. To však musí odsúhlasiť Paul, podať návrch Willovi, ten sa spojí so SR agenturou, a možno to vyjde. Kto vie. Ležal som v kresle, a pomaly zaspával, keď ma zobudil zvoniaci mobil. Volala mama, ako som to celé vyriešil. Hanbil som sa priznať, že nijako, no vyliezlo to zo mňa. Len sa smiala, aký som ja len zbabelec. Prezradila mi, čo je s Paolom, ale kedže som bol unavený, všetko som nepočúval. Keď ma ona otvorené ústa, nie a nie ich zatvoriť. Takže som zaspal s telefonom pri uchu.

--> Neskôr, na druhý deň. -> 15. Pre koho bije moje srdce? 

Celý deň som do seba naberal odvahu, aby som sa ku nej odhodlal ísť. Bál som sa, čo keď sa neukázala? Čo budem robiť?..Pol dňa mi vkuse volá nejaký blázon. Nezdvíham to, čo keď našla moje číslo nejaká naša tá fanynka?.. Večer ma povzbudil Louis, a ja som sa rozhodol. Naštartoval som auto, vyšiel na cestu, namieril si to k Miriam, a uvažoval ako sa s ňou porozprávať. Vystúpil som pred jej domom. Vystrel ruku, že zaklopenm na dvere, no  rýchlo ju vstiahol späť. Fakt by som mohol byť odvážnejší. Chcel som sa prekonať keď som sa zrazil s Miriam. Mierne som si vydýchol, a poďakoval, že sa vrátila. Chcel som sa jej to spýtať, no teraz bol čas na iné veci. Ťahal som ju za ruku, k ním do záhrady. Spúšťala slzičky jedna radosť. Pripadal som si ako upratovačka, ktora čisti školy, až na tú chybu, že školy su väčšinou staré, špinavé a jej pleť je hladká, jemná a krásna..  Ani jednému z nás sa nechcelo ozvať, a prerušiť toto ticho. Ona sa rozhodla, že ho preruší. Bol som veru zvedavý čo mi povie. Napätie vo mne rástlo, a ja som bol nervozny.

,,Harry, ja, prosím nechaj ma vysvetliť to.." Rýchlo som prikývol, a môj anjel pokračoval v rozprávaní. Hlavu si oprela o moju hruď, a ja som pocítiil pekný pocit na srdci. ,,Asi som sa až tak rozčúlila, že som povedala najnezmyselnejšiu somarinu, ktorá ma napadla. Možno sa mi v hlave vyskytla preto, že som mala strach ako to naozaj bude. Prepáč mi to. Ľúbim ťa.."Objala ma. ,,Prepáčiš mi?" Opýtala sa po dlhšom tichu. ,,Nepýtaj sa ma také hlúposti. Čo všetko som ti spravil ja, a ty si mi stále odpustila." Pobozkal som ju do vlasov. ,,Harry, ja nechcem kaziť túto chvíľu, ale ako to bude ďalej?" Čakal som, že mi položí túto otázku, tahal som ju preč od všetkého. Prešli sme cez ich bránku, pustilamoju ruku, a ja som sa zasmial. Viezli sme sa do Hyde park. (Myslím, že netreba písať čo sa tam dialo, keď tak si pzrite predchádzajúcu č.)