More Than This - 8. Slaný kúpel B

Dnes trochu neskôr, príjemný večer  :)))

Ešte by som chcela vedieť ako ten bazén vyzerá. Poviem vám, tento hotel iný luxus je. Ošarpané steny s modrým  šedastým nádychom. Bude to tu  asi trošku staršie.
,,Harry, ako je možné, že vy momentálne najpopulárnejší chalani sveta, bývate tu?" Spýtala som sa so smiechom. Určite nie sú nároční, veď môžu mať všetko na čo si pomyslia a oni bývajú práve asi v najstaršom hoteli v Rio.
,,Paul, trošku si pomýlil názvy, mali sme bývať v hoteli Perla.." Trhlo mnou. Pomyslenie na to, žeby som sa s ním stretávala každodenne znie celkom lákavo. ,,Čo je?" Zmraštil čelo. ,,Nič, hovor ďalej.."  ,, potom nás ubytovali tu, aspoň to tu nieje drahé.." Mykal plecami..Spoločne  ruka v ruke sme šli hore kamennými schodmi. Na Harryho dverách žiarilo malé plastové čisielko jedna. Otvoril drevené dvere a mne spadla sánka.
,,Harry? ako sa tu vieš hýbať?" Vravela som s otvorenou sánkou. Všade bol bordel, plno vecí. Od pizze až po spodné prádlo. ,,Ja-ja, prepáč, delím sa o tú izbu s Louisom a potom to tak vyzerá, ale ak chceš, pozri mi do skrinky, tam je všetko v najlepšom poriadku" Ubezpečoval ma. Toto na ňom milujem, seba vie vždy obrániť, a prilíškať sa.
 ,,Harry v poriadku, veď ste chlapci.." Objala som ho okolo krku. Jemne ma pobozkal pod uchom. Zobral ma na ruky ako malé dieťa. Nohy som mala na ňom obkročne a dúfala, že ma nepustí. Predierali sme sa bordelom keď som uvidela posteľ! Hurá! Obaja sme sa na ňu zhodili. Taká tvrdá, keď tu zrazu niečo ruplo a my sme ležali na matraci medzi tým bordelom. Spustila som smiech. ,,Bože Harold, koľko vážiš?" Pýtala som sa cez smiech. To nemohla zapričiniť moja váha, to nie.
,,Určite menej ako ty.." Zaškeril sa a prikotúľal sa ku mne. Ležala som na chrbte a on na boku. Bol pri mne tak blízko. Hlavu si podpieral lakťom a hľadel mi priamo do očí. Tak priamo, bez žiadného úsmevu, že som sa až bála.
 ,,Milujem ťa.." Šepol a začal ma bozkávať na krku. Ľahol si na mňa ale nie celou silou. Jeho rožhavené pery blúdili kade tade. Srdce mi bilo ako splašené ale páčilo sa mi to.  Prechádzal mnou elektrický prúd. Zdvihol hlavu, aby si všimol moju reakciu. Telefon, ktorý som mala v kapse vedľa mňa, začal divoko vybrovať. Neunúvala som sa ho zdvihnuť....
,,Myslím, žeby si to mala zodvnihnúť, lebo nás budú vyrušovať do zajtra.."  Na sucho preglgol. Prikývla som hlavou a on zo mňa vstal. Otvorila som malú koženú kapsičku a vytiahla htc.
,,Honey, koľko krát ti mám ešte volať?" Pýtala sa mamka roztraseným hlasom. ,,prepáč, čo máš s hlasom? stalo sa niečo?" Napätie vo mne rástlo. Srdce sa mi rozbúchalo na plné obrátky. Mamka ma vždy dobrú náladu a teraz toto?
,,Ja, zlatko, neviem ako ti to mám povedať..."
,,Mami, čo sa deje?!" Vykríkla som.
,,Ide o Lucasa.." Skamenela som. Nevedela som zo seba vydať ani hlások.
,,Miriam si v poriadku?" Ťažko som sa premohla a odpovedala.
,,Som, ale čo je s ním?" Videla som Harryho nechápavé pohľady.
,,No on, ale zlatko sľúb mi, že ostaneš tam kde si a nepriletíš domov, dobre?"
,,Mami hovor! Prečo ma zbytočne naťahuješ?!" V telefone bolo chíľu ticho a potom len mamine veľké nádychy a výdychy..
,,...spáchal samovraždu.." Vychřlila zo seba. Svet naokolo mňa sa úplne zastavil. Nič som nevnímala, žiadne hlasy, nič, všetko som rezignovala. Mobil mi spadol z ruky a z očí mi tiekli vodopády slz. Lucas? Ako mohol? Vari sa mu žiť napáčilo? Prečo? Som na vine ja? To sa už asi nedozviem. Nevedela som sa ukľudniť, zomrel môj ex, dobrovoľne a čo keď som na vine ja? že práve kvôli mne? Vstala som z matraca a zamierila do kúpeľne. TVár som si osviežila studenou vodou no stále neprestávala plakať. V hlave mi výrili spomienky naň ho. Jeho biele žiarivé zuby, tie vlasy, postava, úsmev.. To všetko čo som s ním zažila. Ako sme sa naháňali spolu aj s Adamom pod dome, ako sme chodievali do kina, akí sme boli šťastní. Rozmýšľala som aj nad zlými chviľami. Každú hádku sme zakončili bozkami. Môj Lucas, život mal pred sebou ako mohol?!
,,Prečo Lucas, prečo?" Zvrieskla som. Harry sa začal dobýjať dnu a ja som si uvedomila, že som mala byť radšej ticho.
 ,,Miriam, pusti ma dnu.." Vyklopkával môj terajší priateľ. Otvorila som mu dvere a sadla si na studené krémove kachličky. Harry si prisadol a tuho ma objal. Slzy v očiach my nevysychali, práve naopak, čím ďalej tým ich bolo viac. Keď som sa pozrela na Harryho hodinky, doplo mi, že tu už sedíme viac ako hodinu. Predstavovala som si, aký musí byť teraz šťastný, ak sa mu tu nepáčilo, tak tam mu je určite ozaj dobre..
,,Harry, milujem ťa.." Tuho som ho objala a hlava mi pomaly odkvecala. Nevládala som, nešlo to. Nedalo sa to. Ocitla som sa v niekde, kde som videla Lucasa. Na perách mal obrovský úsmev..


Harryho pohľad:
Miriam telefonovala, a ja som rozmýšľal nad zajtrajším programom. Kde ju zoberiem? Neuvidíme sa dlho, a ja si ju musím poriadne užiť. Veď pozajtra letíme naspäť domov do Londýna, kvôli Paulovi. Zabudol doma nejaké zmluvy a papiere, a my sme sa dohodli, že to využijeme. Uvidím Gemmu, a jej nové vlasy, chacha, rúžová, to len ona vie byť taká pošahaná. Vrátil som sa späť do reality a započul výtržky z rozhovoru. Miriam zrazu pustila telefon.. Počul som len jej mamu ako sa ju snaži ukľudniť, no tá nič nevnímala. Vzal som telefon a ako tak prešiel k oknu.
,,Dobrý deň, teta Sue, tu som ja..."
,,Harry?! Si s Miriam? Čo? Ako? Prečo? Kde?.."
 ,,Prepáčte, bude lepšie ak mi najprv poviete čo sa stalo, lebo Miriam plače.."Bál som sa o ňu. Čo sa stalo?  Obzrel som sa a ona nikde. Medzi vecami som uvidel cestu do kúpeľne.
,,Lucas, jej bývalý, Harry prosím ťa postaraj sa o ňu, a hlavne nedovoľ, aby priletela, nemôže sa dozvieť, že to kvôli nej umrel, prosím Harry.." Teta mala strašne roztrasený hlas.
,,Nebojte sa, neskôr sa ozvem, dovidenia.." Rýchlo som zložil a utekal ku kúpeľni. Počul som len veľké vzlyky. Vyklopkával som ako blázon, keď ma nakoniec pustila dnu. Sedeli sme na studených kacličkách. Bola neprítomná. Stále sa pozerala do zeme. Bolo mi jej tak ľúto. Keby mala zmorieť moja bývala, asi by som tiež nereágoval inak a ešte kvôli mne. Súcitil som s ňou.
,,Harry, milujem ťa.." Silno ma objala a ja som bol rád, že ju mám. SOm taký šťastný, že mi dala šancu, no aj tak z nášho rozhovoru nič nebolo. Pomaly mi zaspala v lone. Zavolal som Paulovi a ten mi poslal taxík. Miriam som niesol na rukách až do auta. Keď ma zbadal Niall, tak bol v šoku.
 ,,Potom ti to vysvetlím.." Prikývol a ja som už sedel v aute.
,,Kde to bude?" Opýtal sa taxikár. Aha, veď ja neviem kde býva. Harold ty idiot! ,,Prosím, počkajte.." Z tašky som jej vytiahol mobil a vytočil prvé číslo, ktoré mi prišlo pod ruku.
,,Tu Lindsay, kto je tam?" Ozval sa jemný hlások. ,,To je jedno, kde býva Miriam?"
 ,,Harry Styles! ooooooo" Hlas v telefone začal nenormálne pišťať. Musel som mobil odtiahnuť od ucha.
,,Prosí, daj mi adresu, potom sa s tebou vyfotím, podpíšem len mi to povec.." Hovoril som zúfalo..
,,Harry Styles chce našu adresu? Čo? Neverím.." Začal pišťať ďaľší hlas. ,,Haloo, dievčatá, pomôžete mi?" Skríkol som. Jedným okom som pozrel na spiacu Miriam v náručí. Dievčatá mi nadiktovali adresu a ja som sa viezol Riom. Perla! Do šľaka, mohol som byť celý čas s ňou. Uložil som ju do postele, odfotil sa s tými pojašenými babami a v pokoji na srdci, že sa o Miriam postarajú som odišiel "domov". Chalanom som všetko porozprával a tí poľutovali moju priateľku..