More Than This - 19. Búrka

Nudná? I'm sorry. Nemám chuť. Som plná hnevu a smútku. Sorry. <3 Love ya!

,,Ema!!" Z dola sa ozýval strašný krik. Prevrátila som sa na druhú stranu a hlavu si prikryla ďaľším vankúšom. Čo chce? Veď je..Natiahla som ruku k nočnému stolíku, aby som nahrabala hodinky. Miesto toho mi pod ruku šli všetky prkotiny, okrem hodiniek. Krik neprestával.
,,Keď niečo chceš! TAk príď! Nemienim ísť dole!" Zaričala som z plného hrdla, a neriešila ju. Som taká unavená. Zívla som a zahrabala sa pod bodkovanú perinu. Lindsay sa blížila. Nasvedčovali tomu desivé kroky. Buchli dvere a blonďavý diabol zo mňa stiahol paplon. ,,Len to nie.." Zasyčala som.
,,Ema si normálna? Nechať všetky okná otvorené? Tebe načisto preskočilo? Veď nás vykradli!" Panikárila. Nadvihla som hlavu z vankúša a poobzerala sa. ,,Nevykradli.." Ukazovala som prstom na všetky moje veci.
,,Teba možno nie! Ale moja a Alexina izba, vyzerá trochu inak a to nehovorím o Mikoevi!" Sadla si vedľa, a mňa privádzala do šialenstva. Pomyslenie na to, že nás naozaj, no ich vykradli nieje príjemné. Schmatla som fľašu minerálky, čo sa ukrývala pod posteľou. Napila sa, ako mohli? Bývame na 8 poschodí a to v hoteli!
,,Lins? Nehnevaj sa, ale ako by liezli zlodeji až na ôsme poschodie? Je to hotel, plný apartmánov, menších bytíkov, a nie obyčajný barák.." Pokrútila som hlavou, a spod vankúša vytiahla gumičku na vlasy. Nerozčesala som ich, hnusné kučery som zopla do drdola a pozerala na Lins. Vyzerala, že uvažuje.
,,No vážne, ale čo tie prevrátene kreslá? A naše izby?" Nadhvihla obočie.
,,Neseď mi v rifliach na posteli.." Opäť som na ňu zasyčala.
,,Sorry, práve som prišla.." Koketne prehodila nohu cez tu druhú, a leštila si platformu, na topánke. Ako to môže nosiť? Aj ja chcem, ale mám pocit, že sa na tom zabijem.
,,Kde si bola, diablik?" Obe sme sa zasmiali, a ona si zľahka vzdychla. V koženke sa zvalila do zadu. Zatiahla si zip, a usmievala sa ako pripečená.
,,Hovor! A rýchlo!" Nedočkavo som na ňu vybehla.
,,No takže, volá sa Mike.." Ďalej som už počuť nemusela. Postavila som sa z postele, zobrala minerálku a schádzala dole po schodoch.
,,Ty to nechceš počuť?" Zhora sa ozval prekvapený hlas.
,,Vieš čo? Keď je to o mojom spolubývajúcom...Nie!" Vykríkla som, a opravila kožené kreslá. Asi začnem posilovať. Pousmiala som sa nad touto myšlienkou, lebo viem, že určite nie.
,,Som doma, kočky!" Otvorili sa dvere, a dnu vbehla Alexes. Naša princeznička je doma.
,,Ahoj.." Objala  som ju a ona utekala k sebe do izby. Už bolo počuť len krik.
,,To čo?" Prekvapene sa postavila predo mňa. Ako keby som za všetko mohla ja.
,,Na mňa sa nepozeraj.." Mávla som jej pred ksichtom ukázovákom a vošla do kuchyne. Pobehujem tu v dlhšej bielej košeli ale to nevadí.
,,Vlastne čo si tak skoro doma?" Nakukla som do obývačky, kde už obe sedeli a neskutočne sa smiali. Fájn, ignorácia. Takže banán, jablko, aha, obchod. Obliekla som si čierne tričko, mikinu, úzke rifle a staré dobre conversky! Tie ma nikdy nezradia.
,,O chvíľu som tu.." Zamávala som dievčatám. Zabuchla dvere a zavolala si výťah. ,,Schody, budú rýchlejšie." skonštatovala som po tichu. Vzala som to po dvoch, a určite som musela pôsobiť ako opica. Dole som stretla Paola. Nevyzeral najlepšie. Spýtal sa, prečo som prišla skôr, keď som mu vysvetlila, že sme tu všetky tri, prekvapene mi zamával a horko ťažko vošiel do výťahu. V obchode som brala všetko, od čerstvo napečeného chleba až po cestoviny. Trochu sa zaučíme.
-->
Práve sme sedeli pri kuchynskom stole, a ochutnávali moje cestoviny so sýrovou omáčkou.
,,Ďakujem Ema, bez teba by sme umreli hladom.." Zapozerala sa na mňa vrúcne Lindsay. Oplatilo sa, vykrúcať sa tu. Aspoň pre jej milý pohľad.
,,Hádaj, koho som videla doma." Alexine oči sa zaiskrili a ja som len s nechuťou odpovedala. ,,Žeby pána Stylesa?"
,,To máš pravdu, ale ešte s niekym.." Zapla som ušné bubienky na maximum a počúvala svoju šialenú kamarátku, no spolužiačku.
,,S takou staršou brunetkou, a s malým chlapčekom.." Vidličku so syrom si napchala dnu do úst, a usmievala sa.
,,Robí ti to dobre?!" Vzala som tanier a cítila na sebe pár nechápavých pohľadov.
Usadila som svoju dupu u mňa v izbe, na posteli a najedla sa. Sýrovým kvapkám na plachte som neušla. Sedím a čakám, na telefonát. Neverím jej, a aj keby, aj on môže mať kamarátky. Veď ja mám Mikea a Jeremyho a čo? Robí z toho vedu? Lenže Rachel je jeho ex. Bože hlúpa si Miriam, rozmýšľaj!
 --->
Upokojila som sa, a zdvihla konečne telefon. Už mi volal najmenej 3-krát, a ja tu zaťato sedím, teraz v kresle.
,,Áno?" Opatrne som sa ozvala.
,,Honey, prečo mi nezdvihaš?"
,,Mobil bol ďaleko a nie je mi dobre.."
,,Aha, ja len, že sme už v Paríži, a pozdravujú tá chlapci."
,,Jéj, ďakujem aj ja ich." Potešilo ma to.
,,Odovzdám, inak stretol som Sue aj s Adamom. Boli sme sa spolu na obede, a mám ťa vykarhať.." Zasmial sa.
,,Toto si vypočujem.." Ja som vedela, že všetko je v poriadku.
,,No vraj, nemáš len tak utekať z domu. Otec ti došiel domov, a on sa na teba tešil."
,,Počúvaj ma, ty už vieš aj o všetkých problémoch? Môžeš jej odkázať, že ja tu chodím do školy.." Zdvihla som ton hlasu.
,,Šak sranda, ale ešte nechodíš." Upozornil ma.
,,Otecko, rada som ťa počula." Uškrnula som sa.
,,To bolo fakt vtipné."
,,Maj sa. Harold!" Už-už som mala na pláne vypnúť hovor..
,,Hej! Som urazený, žiadne, ľúbim ťa? Veď ty počkaj.."
,,Zajac!" Doplnila som ho, a zrušila telefonát. Hneď mi bolo lepšie. Nikdy nieje dôvod na zúfanie, a ešte keby Alexes vedela, že rozprávala o mojej mame.
V kufri som vyhrabala knihu, a s chuťou sa do nej pustila.
..Cez škáry na oknách bolo počuť, vietor, ako fúka dnu. Zatiahla som závesy a znovu sa ponorila do deja knihy. Počkať nesedí mi to. Naše teplúčke Rio? Odhrnula som fialový záves a zazrela tmavé mračná, blížiace sa k nám. Búrka? Konečne, bude čerstvý vzduch. Z radosťou som zišla dole, obula sa, a zobrala to na prízemie po stoosemdesiatich schodoch. Rátala som ich, stručne ale vlastnoručne. Zasadla som do kresla, pri recepcii a zadívala sa von. Stromy len tak kolísalo zo strany na stranu. Na oblohe sa objavili blesky. Je to tu. S radosťou som vyskočila z kresielka, nechala tam knihu, a utekala von.  Na chodníku sa robili mláčky. Pršalo, naozaj pršalo. Ludia vychádzali von. Všetci vyšli zo svojich príbytkov, a  začali tancovať. Toto bolo divadlo. Krása, neviem si predstaviť, že doma v Anglicku by sme robili toto. Tu si dážď vážia, nie je to ako upršaný smutný Londýn, plný zachmúrených tvári.Vystrčila som najprv dlaň, potom ruku a neskôr celú seba. Bola som úplne mokrá. Vlasy sa mi od vlhka ešte viac zvlnili a lepili na krk. V converskách som mala bazén pre nohy. Sranda. Po polhodine dážď ustál a všetci sa vracali domov. Prešlo okolo mňa malé dievčatko, v letných šatách. Plakala? Či to bol naozaj len ten dážď. Potiahla som ju za malú rúčku nabok. Zľaklo sa. So svojimi obrovskými očami na mňa bojazlivo zazeralo.
,,Maličká, kde máš rodičov?" Utrela som veľkú slzu, a zobrala ju dnu do tepla.
,,Tam.." Ukázala prstom nad seba. Vytočila som hlavu dohora a nechápavo pozerala na strop.
,,V hoteli?" Spýtala som sa neveriacky. Pokrútilo hlavou a vytiahlo ma zase na čerstvý vzduch.
,,V nebi." Usmiala sa a stískala moju ruku.
,,Prepáč, a potom kde bývaš?" Čupla som si k nej. Sladko sa usmiala a ukázala.
,,ďáááleko.." Zachichotala sa.
,,Dobre, zajtra ti nájdeme ten tvoj domov, a teraz pôjdeš so mnou, okej?"
,,Nie si čarodejnica?" Táto otázka ma prinútila usmiať sa.
,,Oh nie, ale chcela by som.." Chytila mi ruku, a ja som ju vzala k výťahu. Zastavil ma recepčný.
,,Rodina." Odvetila som. No od tej máme ďaleko. Čierne vlasy, tmavé  oči, a krásna pleť. Jajajaj, a čo baby?
,,Teta? Kde budem spať?" Jajajaj zase sme to nedomysleli.
,,Neboj sa. Nájdeme ti nejaké miesto, a nie som teta, ale Ema." Snažila som sa vyznieť presvedčivo...
..,,Tá je nádherná.." Skočila k malej Lins.
,,Nechaj ju, veď sa zľakne.." Prstom som odtlačila Linsine čelo, od malej.
,,Ako sa voláš?" Priskočila k nej už aj Alexes.
,,Halo dievčatá, nechajte ju. Alebo idem sa osprchovať a zatiaľ ju postrážte. Malá mi stlačila ruku, ako zo strachu.
,,Neboj sa, oni ťa nezjedia.." Malé telíčko objalo moje nohy a usmialo sa na baby.

Peter pan! :D hahah

Prepáčte, že som dnes nič nepridala, ale v hlave som nič nevedela vymyslieť. Teraz k tomuto článku. Aj vy máte obľúbenú rozprávku? hahah, teraz to asi vyznelo detinsky. Žiadne rozprávky nepozerám až na jednu. Túto zbožňujem od mala. Čo viac sa mi mohlo páčiť ako úškrnajúci Peter pan? Ja neviem, ale do teraz pri rom filme púšťam slzy. Je pravda, že teraz má 23 rokov, ale vtedy, som bola doň ho zamilovaná až po uši. Rada sa  zasmejem, keď nad tým premýšľam. Ten dokonalý úsmev a tie oči plné šibalstva. Nádhera. Strašne sa mi páčil ten chlapec, a vždy som závidela Wendy, a priala si, zažiť niečo také. Detská fantázia nemá hraníc, však? Ja viem. Dosť úvah, veď pozrite či nebol rozkošný :DD Ale celkovo je ten film krásny, vrele odporúčam osobám ktoré radi pozerajú rozprávky s mladšími súrodencami. Ak sa nebude páčiť, nehnevajte sa, ja mám k tomu filmu citové púto. Hahah, dobre dosť, debilných úvah, prikládam jeho fotky. Volá sa Jeremy a inšpiroval ma k Miriaminému kamarátovi, tak zvanému susedovi, len ten je omnho starší, a nie 14 ročný zasran. Preto som to pridala, lebo dnes som sledovala ten film s mladším bráškom, a spomenula som si. Dobre fakt končím Love ya!

More Than This - 18. Opäť si zvykám

Kratšia, ale dnes som nemala prístup k internetu, veľmi. Vôbedz sa mi tu nechcelo túto časť tu dať. Lebo je o ničom. Načmárala som niečo, aby ste sa nehnevali. Tak prosím prepáčte, ak som nevyhovela vaším požiadavkám :) Love ya!
 
Keď deduško aspoň na chvíľku zavrel svoje papuľnaté ústa, opäť som rozmýšľala nad tým všetkým, a zhodla sa na tom, že bude lepšie, ak nedám to čo cítim na javo, a budem sa hrať na šťastnú, študujem herectvo a s týmto nebudem mať najmenší problém. Teda, posnažím sa. Pretože mojimi pocitmi budem kaziť len náladu naokolo, a privádzať každého do šialenstva. To nieje potrebné ...

,,Lindsay?! Mike?!" Zvrieskla som v letiskovej hale, len čo som ich zazrela.
,,Ema!" Pribehol ku mne ako prvý Mike, a celú ma vyobjímal. Zvykám si, že tu som pre nich Ema, žiadna Miriam.
,,Čo vy tu len robíte?" Prekvapene som im ešte stále hľadela do očí.
,,No vieš, vtáčiky čvirikali.." Lins si pískala a hľadela do zeme.
,,Ja ho priškrtím! Malo to byť prekvapenie.." Namosúrene som dala ruky v bok.
,,Niekto sa tu durdí.." Uťahol si vysoký chalanisko. Pomohli mi odniesť veci na hotel, a potom sme šli do mesta.
-->
,,Zlato? Teraz ťa nepočujem! Počkaj, výjdem len von.." Pretlkala som sa davom ľudí, a namierila si to na čerstvý vzduch. Ochrankár ma pustil bez problémov, a to som si už sadla na kamenný studený obruvník chodníka. Miriam, len mu nedaj pocítiť ako ti je. Nemal by sa trápiť, čo bude preč. Som šťastná, zahrajem sa.opäť
,,No, počúvam.." Usmiala som sa, aj keď som vedela, že to nevidí.
,,Kde si? A čo to boli za zvuky?"
,,Neboj sa. Mikeov kamarát robil párty, a pozval nás. Stretli sme ho poobede v meste, a tak nám navrhol, prísť si zatancovať.."
,,Si v pohode?" Pýtal sa ako starostlivý otecko.
,,Áno Harry, v najlepšom.." Uisťovala som ho. V telefone bolo dlho ticho.
,,Tak by som bol rád s tebou." Šepol.
,,Aj ja. No a teraz rozprávaj. Ako sa majú chalani? A kde ste? Čo robíte?" Kládla som mu otázky, len, aby nerozmýšľal nad nami.
,,Chlapci? Úžasne, každý jeden tu vytelefonúvava so svojou polovičkou. Kde sme? Neviem, zázračne sme sa s lietadla presunuli do auta. Pozeráme sexy špinavé prachy a nudíme sa.."
,,Každý so svojou polovičkou?" Opýtala som sa opatrne. Hneď ako to povedal, mi napadol Niall.
,,Ops, sorry. Zayn a Niall s mamami.." Zasmial sa.
,,Mal by si si brať príklad a volať Anne.."
,,Dobre to má času. Rozmýšľal som, kde by sme šli na Vianoce.." No tak teraz som  naozaj vybuchla smiechom.  On mi vie náladu zdvihnúť vždy! Leto ešte poriadne neskončilo, a on uvažuje nad Vianocami, a môj bože!
,,Harry? Čo si jedol? Veď je času.." Smiala som sa a prstom prechádzala po prachu, ktorý sa usídlil na mojich bielych balerínkach.
,,Ja viem, ale plány nikoho doposiaľ len tak nezabili.." Uškrnul sa, určite, cítila som to.
,,Áá načo riskovať?"
,,Dobre, dobre. Aspoň mi povec, kde by si chcela ísť?"
,,V pohodlí doma, pri rodine, krbe, príjemnej atfosmére, a s darčekmi a hlavne s tebou.." Dokončila som to, čo chcel tak veľmi počuť.
,,Takže žiadne Bahamy?" Vzdychol si. Oči mi šli z jamiek vypadnúť. Dobre som počula?
,,Je ešte kopu času. Uvidíme.." Lákava ponúka, veru hej.
,,Dobre budem musieť končiť. Práve sedia v bare, a ozaj ma zaujíma čo budú riešiť.." Hovoril tak zaujato.
,,Špinavé prachy? Dobre, dávajte pozor, a hocikedy keď budeš mať čas, prosím ťa zavolaj mi..." Rozprávala som o čo smutnejšie.
,,Forever together. Bye love." Toto mi vykúzlilo úsmev na perách. Nechcelo sa mi vrátiť naspäť tam, a vykrúcať sa. Je jedno, že je neskoro večer, ale počasie je skoro ako cez deň, no kleslo o pár stupňov, ale stále tu je teplo. Vyzula som sa, lebo plochá podrážka mi neskutočne vadila. Nohami som prešla cez čerstvo zelenú trávu. Síce som mala strach, aby som nenarazila do niečoho, ehm, veď viete. Blížil sa prechod pre chodcov, obujem sa? Ťažké úvahy, až nad mieru. Ironicky som sa po tichu zasmiala a zastavila pri semafore. Ukázal zelenú, neváhala som a rozbehla sa. Páľavý horúci asvalt pálil každú časť mojej malej nohy. Preskočila som obrúvnik a ocitla sa už na studenšom chodníku. Veru, už by bolo na čase sa obuť. Do hotela som došla trocha neskôr, pretože som ešte vysedávala na lavičke v parku. Zase som premýšľala, ale tak, že som nedospela k záveru. Začali sa ku mne blížiť bezdomovci, a to sa vo mne prebral stály dobrý priateľ strach. Prešla som okolo nich, a zacítila ruku, na bedre.
,,Aha spadli vám gate!" Zakričala som, a ukázala dole. Obidve tupé hlavy sa obzerali, a ja som zatiaľ zdupkala. Koho by len napadlo, vysedávať neskoro večer v osamelom parku. Idiot, idiot. Búchala som si do hlavy, čo som stála vo výťahu. Odomkla som náš bytík, vyšla hore do svojej izby, a zhodila zo seba trblietavé šaty, plné umeliny. Baleríny leteli do kúta, odkiaľ už nikdy neodídu. Budú sa pozerať, na to ako tu žijem. Spravila som si ovocnú misu, a zavolala mamke.
,,Miriam? Prosím ťa čo vyvádzaš? Je len jedna hodina ráno.." Zívla do telefonu. Zabudla som na časový posun, rýchlo som zložila.

Tento deň bol pre mňa a čo trochu dlhší, lebo som ho strávila v Londýne a ešte tu. Kedže Rio. je pozadu a o 4 hodiny oproti môjmo domovu. Zjedla som ovocie, a zaľahla do perín. Nechala som otvorené všetky okná, lebo mi bolo strašne horúco.

??

Ľudia? Čo robím zle? Prečo klesá naštevnosť?? Ja nechápem, píšem zle? Tak mi to na rovinu napíšte a ja prestanem, ale z 228, ideme stále nižšie a nižšie. Včera tu bolo 95 zobrazení a dneska 64? Naozaj povecte mi čo robím zle, a čo mám zmeniť, som otvorená každej možnosti, prosím odpuste, ak nevyhovujem vaším požiadavkam, ALebo len nemáte čas čítať to? Nechcem byť zlá, ale na rovinu sa pýtam čo robím zle? ..Prepáčte.. Možno je to v celku úplne normálne len ja som idiot? :D hahahah, tak asi hej..Ďakujem za každé kliknutie, či už komentár :)) Poteší vždy a veľmi :)))

More Than This - 17. Lúčenie s priateľmi

Dievčatá prepáčte za všetky chyby, ale ja teraz ozaj kašlem na pravopis. Bolia ma prsty od tolkého písania, ale nič to oproti tej bolesti kotrej mám v srdci, je normálne, že sa na váš starý už nie dobrý kamarát len tak vykašle a na každom rohu ohovára? POdľa mňa nie, ale existujú aj ľudia s podpriemernou  inteligenciou, čo si zaslúžia tak akurát súcit. Prepáčte ak som teraz vyznela ako, že sa vyvyšujem, nie, to on nado mnou!! Pekný zvyšok dňa.hahah. Love ya!

Miriamin pohľad
 ...
,,Naozaj?"
,,Vážne, Niall, vyzeráš úžasne.." Roztrapatila som mu blonďavé vlasy, a on sa na mňa milo usmial.
,,A nebude ma mať za blázna?" Spýtavo sa mi zahľadel do očí.
,,Myslím, že nie.." Zasmiala som sa. Za tento týždeň sa toho veľa zmenilo. Konečne som vypla rozum, a s chalanmi sme sa boli zabaviť v klube. Najväčšia sranda bola, keď som tam stretla Beth. Bolo mi ľúto, že náš vzťah sa pomaly mení, že si nevoláme, ale aspoň Niall má z toho nejaký ten úžitok.
,,Choď už.." Pohladila som ho po ramene. Objal ma, a už vychádzal z domu preč. Flexa, tmavé rifle, mikina, supry, a Niallko odišiel. Teraz si pripadám ako jeho matka, alebo sestra, ktorá ho vyprevádza do sveta. Vrátila som sa do vnútra, povzdychla si a sadla na gauč. Zalistovala som sa v nejakom časáku, kde som objavila chalanov. Harry vyzerá na tejto fotke dokonale. Strašne sa mi tu páči. Jemne som si zakusla do pery, a prameň vlasov zastrčila za ucho.
,,Už?" Na schodoch stál Harry s úsmevom.
,,Áno, už môžeš.." Pousmiala som sa, a sadla si do tureckého sedu.
,,Prosím ťa, povec mi, prečo som tu nemohol byť s vami.." Uškrnul sa.
,,Pretože som ho psychycky na to pripravovala, a ty si videl, že ani on nechcel, aby si ho sledoval.." Pokrčila som ramenami, a len tak sa naň ho zahľadela. Prisadol si bližšie a pobozkal na líco.
,,To fakt?" Zdvihla som obočie.
,,Si pýtaš viac? Tak si ma chyť.." Hodil, teda aspoň chcel do mňa hodiť vankúš a rozutekal sa preč. Ako malé dieťa, toto si zaslúžilo ďaľší povzdych. Postavila som sa na rovné nohy, a skúšala ho chytiť, aj tak si ma našiel on, a zaviedol k sebe do izby.
                                                          --->
,,Och, Lindsay, to je mi ľúto, keby som vedela, dávno si už mohla byť tu.." Zamračila som sa do kamery.
,,Ja viem Ema, nerieš, veď nejako prežijem.." Usmiala sa, teda aspoň sa snažila.
,,Pozri sa, keď sa ti to pozdáva, tak môžeš priletieť na tieto  tri zvyšné dni.."
,,Nie! Netreba, je tu fajn, lepšie ako doma.." Prevrátila oči a obe sme sa zasmiali.
,,Ako Harry?"
,,Normálne, ako by bolo.."
,,To je všetko čo mi povieš?" Spýtala sa, a následne odula spodnú peru.
,,No takže. Všetko ide zatiaľ fajn, užili sme si spolu posledný týždeň, a zajtra odchádzajú.." Z oka mi vypadla slza.. Nechcem, aby všetko toto pekné skončilo. Ja sa vrátim naspäť do školy a on si bude spievať. Je to ich sen, baví ich to, a zakázať mu, aby tam nešiel, a bol so mnou, by bolo dosť sebecké a hlúpe. S Lins. sme viedli konverzáciu, ešte ďaľšiu pol hoďku, potom sme zložili.
Spravila som si teplé kakao a sadla na terasu. Hviezdy žiarili, všimla som si, ako jedná padala. Priala som si niečo, aj keď na tieto veci veľmi neverím, ale pre istotu. Moje oči boli unavené, pomaly sa zatvárali, keď dole zazvonil zvonček. Z veľkou lenivosťou som ako tak zliezla na prízemie k dverám.
,,Čo sa deje?" Položila som mu otázku, pretože sme tam len tak stáli. Vonku bolo chladno a fúkal slabý vietor. Zatvorila som dvere, a posadila sa s ním na gauč.
,,Vrav.." Pozerala som naň ho prosebným pohľadom. Nechápem.
,,Proste to nevyšlo.. Prepáč, potreboval som len objatie.." Ponúkol mi úsmev.
,,Vieš, život je taký. Neboj sa, určite príde niekto kto si ťa zaslúži viac, Niall.." Objala som ho.
,,Myslím, že takú už aj poznám.." Úprimne sa mi zahľadel do očí. Nechala som otvorené ústa, a nevedela čo povedať.
,,Niall, mal by si už ísť, chlapci budú mať o teba strach.."
,,Ale ja nechcem, prosím aspoň ma vypočuj.."
,,Spusť." Povedala som stroho a oprela sa. Toto bude dlhé..
,,Neviem ako jej to povedať, Viem, že ma odmietne pretože.." Odmlčal sa a pokračoval.
,,Miriam ja ťa asi ľúbim.." Šepol po tichu. To nemal povedať, ja som ho brala za brata ako kamaráta, a on-on mi povie toto? Teraz mám čo robiť? Harryho milujem ale.. Žiadne ale!
,,Niall, ja-ja-ja, bože Niall.." Spúšťala som slzy. To čo povedal ma tak šokovalo, nevedela som zo seba vydať nič normálne.
,,Viem, len som to musel už povedať. Všetko bude tak ako do teraz. Miluješ Harryho a aj budeš, žiaden problém. Prosím prepáč mi to. Ono to prejde, predsa láska netrvá navždy..Alebo?" Naklonil hlavu ku mne.
,,Niall, nie. Prosím nerob to. Choď už.." Odstrčila som ho od seba. Čo som spravila zle? Prečo si radšej nenájde niekoho, kto ho bude ľúbiť.. Nemo sa postavil a odišiel. Do prázdnej tmy, a už teraz ukrutného dažďa. Sedela som takto, hodinu zo dve? Neviem, moje neustále premýšľanie, vyrušovali tykajúce sprosté hodinky, čo vyseli oproti, nad dverami. Po kakao som šla nad ránom, terasa sa prekypovala vodou, a prútené kreslá boli celé premočené. Hlupaňa, nemohla som prísť skôr a zobrať ich stade? A kakao? S bosými nohami som prešla po mokrých dlaždiaciach, schytila granko hrnček, a odniesla ho do drezu. Akákoľvek myšlienka ma bolela. Bolel ma celý človek, ale z psychickej časti. Nevedela som čo bude ďalej. Ako sa budem k nemu správať, a čo keď to zistí Harry. Nevládzem, prečo sa musí stále niečo diať. Vždy musí byť nejaký ten problém. Nebaví ma to, Boh mi pod nohy kladie nespočetné množstvo prekážok, a ja už čakám len na to najhoršie. Kedy sa prebudí dotieravá choroba, a celú ma zhltne? Neviem, možno zajtra a možno nikdy. Som mladá, život mám pred sebou, môžem študovať, užívať si života s priateľom, veseliť sa, smiať sa, a ja sa užieram. Nášteva baru s kamarátmi mi pomohla, ale teraz je zase všetko v riti. Nie, odchádzam, hneď zajtra. Nevydržím tu ani jeden deň. Oni tu už nebudú, ale budú tu spomienky, na chvíle prežité s nimi, alebo s nimi dvoma. Na hodinách odbilo sedem hodín ráno, vytiahla som hore žalúzie, odhrnulá závesy, a dúfala, že slnko zaplaví túto tmavú obývačku. Nie, síce slnko sa snažilo vyliezť, ale stále pršalo. Ešte stále bolo počuť kvapky, ako padajú na plechové parapety tohto domu. S priblblým úsmevom, som si spravila hrianku, a nechystala vyjsť von ani na terasu najbližšiu hodinu. Vyjdem až po Harryho telefonáte, že ma čakajú na letisku. Moje rozhodnutie sa zmenilo v okamihu, čo mi oznámil, že Niall nieje doma. Toto je blázon. Vytiahla som zo šatníka, modrý kabát, sivé gumáky, čiapku, šatku, kabelu a vyšla na ulicu. Musela som sa však vrátiť späť, keď mi v hlave doplo, že som nezavrela dom. Počúvala som štrngot klúč a novej peňaženky, ktorú som si stihla kúpiť. So starým telefonom som sa rozlúčila na dobro, keď mi chlapci kúpili, ako darček na privítanie vstupu do rodiny, iPhone. Čierny, nie biely. Čierny, tak ako bola teraz moja duša. Pretlkala som sa dažďom, a rozmýšľala ako sa teraz cíti. Čo som mu spôsobila, ale keď to nejde. Nemôžem, opustiť Harolda a to len preto, že Niall. V dome vládol chaos, všade pobehovali neznámi, ak tomu tam vyplakávalo malé bábo. Mladá ženská mi ho vtisla do rúk, že len na chvíľu. Ukľudňovala som ju, a chlácholila, že sa podobá na Nialla. Harry mi stihol vysvetliť, že sa volá Lux, a má viac followers ako ja. Sranda, je tak malá, a keď zistí ako pubertiačka, že ju prebaľovali britské populárne chlapčiská, to bude trapas. Sedela som s ňou v kresle, a ukazovala jej tri fotky dookola. Stihla som si vyfotiť Harryho, niečo v bare, a nové šaty, od mamky. Pamätáte ako som vravela, že neobsedí na jednom mieste? Nie, ona neobsedí na troch naraz! A to je už čo povedať. Vybrala sa do Paríža za tetou aj s Adamom. Babke vybavil niekto súkromný let naspäť domov. Neviem kto, ale určite to bol nelacný špás.
,,Niall sa našiel!" Zvrieskol s telefonom pri uchu Liam. Ďakovala som, že dostal rozum, a ukázal sa. Do hodiny stáli chlapci zoradení pred dverami s kuframi a pohmkávali si pesníčky, Louis dokonca spieval. Nikto si hlavu z toho nerobil, že Niall zmizol. Nikto to neriešil. Lux som ešte stále pohojdávala na rukách. Robili sme všeliaké zvuky a smiali sa na Paulových grimasách. Ponúkli sa, že ma zoberú na letisko v ich aute. Možnosť som odmietla, pretože pozerať sa do sklamaných očí plných modrého diamantu, by bolo pre mňa ako najhorší trest. Harry ma nechápal, ale neriešil to. Zviezla som sa s mladým párom a  ich dcérkou Lux. V letiskovej hale, stálo nie ledajaké množstvo faninienk. Prekvapilo ma, keď mali záujem aj o mňa, a to o spoločnú fotku mňa a Harryho. Spokojne sme zapozovali. Media boli slepé, keď si nevšimli všetky Harryho zamilované pohľady.
Už to prichádza, ťahajú ho odo mňa preč. Paul nervuje. Na letisko došla v poslednú chvíľu i Danielle, ta plakala hneď ako zbadala Liama...
 Objal ma, tak silno a vrúcne. Rukou som prehrabala tie dokonalé vlasy, a dýchala tú jeho vôňu. Pobozkal ma. Svojimi perami sa obtieral o moje, a šepkal do ucha tie najkrajšie vety. Zase som sa rozplakala. ,,Forever together.." Šepol, a pohladil srdiečko na mojom krku. ,,Yes.." Opäť sa prisal na moje pery, a prestal keď ním potriasol nadmieru naštvatý Paul. Pohladila som ho po tvári, a presunula sa k ostatným. Zaynovi som podala ruku, no ten to premenil na silné objatie. Takto som som sa objala s každým až prišiel rad na blonďáka, na krásneho írskeho škriatka. Podali sme si ruky, a ja som to nevydržala, hodila som sa mu okolo krku. ,,Niall prepáč.." Vravela som mu do ucha. ,,Žijem.." Zasmial sa. Paul už bol na pokraji nervového zrútenia, takže Harryho som už objala len tak, aby sa nehneval. Odchádzala som stamaď taká zmorená, no zastavila sa, pozrela hore nad seba, a hľadala najbližší let do Ria. Zajtra, och, povedala som si, že ešte dnes. Ako veľká otrava, som predbehla jedného, na prvý pohľad zlatého deduška, pri pulte, a pýtala sa na let. Povedala, že lietadlo letí, ešte aj dnes, ale bohužial je obsadené. Bola som otvorená každej možnosti, ako letieť, aj sedieť na záchodiku, len nech už vypadnem!. Za mnou už vybľakoval ten starý ded, a vyťahoval palaryzél. To som sa naštvala a jednu mu vlepila, opätoval mi ju, len silnejšiu a ešte drsnou rukou. Zasmiala som sa, a opäť sa venovala tetuške. Po polhodinovému vyjendávaniu, mi oznámila, že letieť môžem, voľné miesto je, ale pri tomto dedkovi. Tak teraz ma zasiahol šľak. Tento bielofúzatý dedko čo smrdí ako staré vypraté kraťasy v prevole, o môj bože. Súhlasila som, a utekala domov, nahádzať všetky veci do kufra. Tentoraz som tam hodila aj foťák, a neviem koľko ešte nepotrebných vecí. Desať minút som sa snažila zavrieť kufrisko, nedarilo sa mi, tak som zavolala Jeremiho. Ten mi pomohol a odviezol na letisko. Celá vynervovaná som vošla do lietadla, a sadla si k dedkovi. Rozprával mi o druhej svetovej vojne a mne šli puknúť bubienky.

More Than This - 16. Harryho pocity

Dievčatá ja viem, že asi nechápete čo tu vyvádzam :D  Veštičko som napchala do tohot dielu, a teraz môžem pokojne písať Ďalej, konečne.
 Ale už som taká dopletená, bože nevládzem už... POsnažím sa vymyslieť dačo.

Harryho pohľad-> 14.Vzťah na ďiaľku? 

Moja mačička sa mi niekde vytratila. Niall v obývačke nebol... Oni dvaja si rozumejú skvelo, a kde inde by boli, keby nie v kuchyni? Asi v posteli :DDDD Pomaly a hlavne po tichu som vošiel do kuchyne. Šiel som ju vystrašiť, no práve rozprávala, tak som zastal a započúval sa. Viem nemal by som, ale jej ton hlasu vravel za všetko.

,,..Myslíš, že ma to nebolí? Chodiť s ním v tajnosti? Neboj sa, dlho nám to určite nevydrží, pretože vy idete na turné po svete, a on si nájde niekoho lepšieho ako som ja. Vzťah na diaľku dlho nevydrží..“ Srdce mi prestalo biť, mal som pocit, že všetko okolo mňa sa zastavilo. Myslel som, že skolabujem. Čo to povedala? V hlave sa mi opakovala posledná veta ako na pokazenej platni. Jediné načo som sa zmohol bolo nevinné tiché „uhm.“ Rýchlo sa otočila a so zaslzavenými očami na mňa hľadela.

,,Harry, já..“ Koktala.

„Nič nevrav...“ Mávol som rukou. S hnevom som dobre, že dvere nevyhodil z pántov. Tak veľmi ju milujem a ona povie toto? Naozaj som myslel, že hore do svojej izby ani nedôjdem. Sadol som si na posteľ a hlavu nechal v dlaniach. Po tvári mi stiekla slza. Jedná slza. Tú slanú vec, som necítil poriadne dlho. Jazykom som prešiel po hornej pere, kde sa momentálne slza zdržiavala. Chutila slano :DDDDDD.

Bolo mi ťažko, cítil som tak hrozne, a zvláštne. Nechápem to. Po chvíli, mi do izby vošla mama a prisadla si na posteľ. Som dospelý a nechcem to riešiť s ňou, ale je to moja mama, a ona zo mňa vytiahne všetko. Jej zvedavosť presahovala moju toleranciu, nevydržal som, tak som vybuchol. V zápätí som to oľutoval. Ako vravím, je to moja mama, hneď mi odpustila, a aj poradila. Chcel som ju zaviesť k Danielle, no ona povedala, že tam už dojde sama, a miesto toho sa mám zamyslieť nad sebou. Tak som si vstúpil do hlavy, koľko krát som jej vystrojil čo všetko, a ona mi vždy prepáčila, odpustila. Čo som utiekol? A vrátil sa? Prijala ma späť k sebe, a opätovala moju lásku. Teraz tomu síce veľmi nechápem, lebo tie slová čo vravela, ma bolia, ale keď to je pravda, potrebujem to vedieť. Musíme sa porozprávať, vysvetliť si to, pokiaľ to myslela vážne, tak sa rozídeme. Nad touto možnosťou uvažovať nechcem, pretože ona je pre mňa všetkým, a nechcem žiť už bez nej. Stačili mi tie dva roky. Svoju budúcnosť, by som si chcel plánovať s ňou, a užívať si život. Nájsť si nejakú novú prácu, kúpiť dom, založiť rodinu. Čo to vravím? Aj tak si to ten hore spraví po svojom. Či mi to ulahodí alebo nie, to už nemôžem vedieť. Skupinu opustiť nechcem, ale určite nás to živiť večne nebude. Môžem na rovinu povedať, že bez nich by som už nevedel vyžiť ani deň. Liamove reči, starostlivosť, reprezentácia skupiny, Niall, jeho objatia? Každý z nás je presvedčený o tom, že jeho sú najlepšie. To ako je? Keby som sa takto stravoval, ako on, mám dvesto kíl. Chcel by som taký metabolizmus. Vyzerá ako anjel, ale vie byť poriadny čertisko. Zayn, je tichý, ale keď zo seba niečo vydá, dáva to zmysel, ale tiež je blázon ako my všetci. Je to môj brat, ako ostatní, taký náš dokonalý narcis. Vadí mi jedno, hocičo čo si na seba navlečie mu vždycky sedí, mohol by si na hlavu dať hrniec, aj tak bude vyzerať dobre. Louis? Ach, naň ho veľa rečí nemám. Je ako môj pokrvný brat, ktorého nemám. Vždy vie všetko, poradiť, porozprávať sa, zabaviť sa. To mi dávajú všetci, ale Louis je Louis. No myslím, že tu predsa nejaká kritika na mrkvu bude. Strašný bordelár! Je z nás najstarší, ale aj najväčší blázonko. Zo zmýšľania ma pretrhol neustávajúci buchot, vychádzal spoza dverí.

,,Ďalej..“ Skríkol som, aby ma ten dotyčný aspoň počul. Dnu vošiel Niall, s previnilým pohľadom.

,,Prosím, prepáč mi to Harry, Ja som ju vyprovokoval..“ Povedal a pošúchal si rukou čelo.

,,Ty za nič nemôžeš..“ Pokrútil som hlavou.

,,Ona vie prečo to povedala..“ Buchol som päsťou po svojom kolene. Hnev vo mne sršal. Stále keď som si na to spomenul

,,Ďakujem..“ Usmial sa.

,,NIall, ešte keď si tu. Aké bolo to prekvapenie?" Opýtal som sa zvedavo. Možno mi to zlepší náladu.

,,Že počas turné, naštívime opäť Rio de Janeiro" Z radosťou sa na mňa pozrel a vyšiel z izby. To dávalo ešte ďaľšiu výzvu, k tomu, aby náš vzťah sa pretlkal prekážkami..

Chcel som ísť za Miriam už dnes, tak som to i spravil. Tmavé rifle, sivé tričko, mikina, biele conversky, a môžem vyraziť. Po ceste mi volal Paul, že nás pobyt doma v Londýne sa kráti, a my budeme musieť opustiť toto rušné nádherné mesto, a spievať našim fanynkám.. Vlastne prečo volal práve mne? Lebo Liam, telefonoval z Danielle, a on je ten čo sa tak tu o všetko stará. Zazvonil som na biele dvere. Otvorila mi teta Sue, a láskavo sa na mňa usmiala. Spýtal som so štipkou slušnosti, či svoju dcéru nemá doma. Pokrútila hlavou, trošku sa nahnevala, pretože ja som bol ten čo ju stade zobral preč. Sľúbil som jej, že ju nájdem, a prinesiem domov. Teta mi len pohrozila varechou, a jej malý syn mi do vrecka strčil cukríky. Škrípalo mi medzi zubami, vôbedz som nevedel rozmýšľať. Nakoniec som to vzdal, prešiel som celú ich starú štvrť, kde bývajú, poprechádzal sa kde ma napadlo, ale nenašiel som ju. Dúfal som, alebo skôr veril, že sa ráno zjaví doma, a mňa jej mama, nezbije po holom zadku. Chlapci večer chceli pozerať horor, hneď som im to zatrhol, a radšej pustil Titanic. Potreboval som premýšľať, a pri tom filme sa mi to darilo. Síce to som už sedel sám na gauči, a ťukal do telefonu. Zúfalé sms-ky ktoré smerovali Miriam. Už ma to ozaj pretávalo baviť, tak som sa na to vykašľal. Zapol som si macbook, a surfoval po internete. Twitter? Prešiel som aj jej profil. Všimol som si, že počet jej followers prudko klesá. Čo iné som si mohol myslieť? Že moje fanynky ju budú zbožňovať tak ako mňa? Niekedy, mám pocit, že sú to žiarlivé beštie, ktoré mi nič nedoprajú. Možno keby ma ozaj mali radi, aj ostatných členov skupiny, dopriali by nám to šťastie byť so svojou láskou. Prepáčte za ten výraz, samozrejme bez nich, by sme boli nič, ale občas by nás mohli rešpektovať. Preklikol som si na domček, a všimol si worldwide trends. Indonézia, si nás želá, tak isto Slovensko. Tam som už bol, ale dávnejšie. Majú pekné vrchy a okúzlujúcu prírodu. Možno by som mal navrhnúť chlapcom, aby sme tam zavítali. To však musí odsúhlasiť Paul, podať návrch Willovi, ten sa spojí so SR agenturou, a možno to vyjde. Kto vie. Ležal som v kresle, a pomaly zaspával, keď ma zobudil zvoniaci mobil. Volala mama, ako som to celé vyriešil. Hanbil som sa priznať, že nijako, no vyliezlo to zo mňa. Len sa smiala, aký som ja len zbabelec. Prezradila mi, čo je s Paolom, ale kedže som bol unavený, všetko som nepočúval. Keď ma ona otvorené ústa, nie a nie ich zatvoriť. Takže som zaspal s telefonom pri uchu.

--> Neskôr, na druhý deň. -> 15. Pre koho bije moje srdce? 

Celý deň som do seba naberal odvahu, aby som sa ku nej odhodlal ísť. Bál som sa, čo keď sa neukázala? Čo budem robiť?..Pol dňa mi vkuse volá nejaký blázon. Nezdvíham to, čo keď našla moje číslo nejaká naša tá fanynka?.. Večer ma povzbudil Louis, a ja som sa rozhodol. Naštartoval som auto, vyšiel na cestu, namieril si to k Miriam, a uvažoval ako sa s ňou porozprávať. Vystúpil som pred jej domom. Vystrel ruku, že zaklopenm na dvere, no  rýchlo ju vstiahol späť. Fakt by som mohol byť odvážnejší. Chcel som sa prekonať keď som sa zrazil s Miriam. Mierne som si vydýchol, a poďakoval, že sa vrátila. Chcel som sa jej to spýtať, no teraz bol čas na iné veci. Ťahal som ju za ruku, k ním do záhrady. Spúšťala slzičky jedna radosť. Pripadal som si ako upratovačka, ktora čisti školy, až na tú chybu, že školy su väčšinou staré, špinavé a jej pleť je hladká, jemná a krásna..  Ani jednému z nás sa nechcelo ozvať, a prerušiť toto ticho. Ona sa rozhodla, že ho preruší. Bol som veru zvedavý čo mi povie. Napätie vo mne rástlo, a ja som bol nervozny.

,,Harry, ja, prosím nechaj ma vysvetliť to.." Rýchlo som prikývol, a môj anjel pokračoval v rozprávaní. Hlavu si oprela o moju hruď, a ja som pocítiil pekný pocit na srdci. ,,Asi som sa až tak rozčúlila, že som povedala najnezmyselnejšiu somarinu, ktorá ma napadla. Možno sa mi v hlave vyskytla preto, že som mala strach ako to naozaj bude. Prepáč mi to. Ľúbim ťa.."Objala ma. ,,Prepáčiš mi?" Opýtala sa po dlhšom tichu. ,,Nepýtaj sa ma také hlúposti. Čo všetko som ti spravil ja, a ty si mi stále odpustila." Pobozkal som ju do vlasov. ,,Harry, ja nechcem kaziť túto chvíľu, ale ako to bude ďalej?" Čakal som, že mi položí túto otázku, tahal som ju preč od všetkého. Prešli sme cez ich bránku, pustilamoju ruku, a ja som sa zasmial. Viezli sme sa do Hyde park. (Myslím, že netreba písať čo sa tam dialo, keď tak si pzrite predchádzajúcu č.)

More Than This - 15. Pre koho bije moje srdce?

DOPLNENÉ, UPOZORŇUJEM, V TEXTE SÚ ZMENY, TAKŽE ODPORÚČAM PREČÍTAŤ OD ZAČIATKU, SORRY..
Tak o štvrtej by som tu mala byt späť a dačo ešte doplniť ako som slúbila YAMW a toto, pretože 14 aj túto 15 chcem ešte napísať z Harryho pohľadu a ísť k udalostiam, ostatným, lebo PAOLO, na ktorého som zabudla :D :OO..love ya!

,,Slečna Gloomelová, beliete si pána Flipla?"

,,Áno!"

,,Pán Flipel, môôôzete olízať Miliam.."

,,Fúj! Harry! Prečo si si ma nemohol vziať ty?"

,,Nie! Ja mám mamu, a nevymením ju za teba.." Ruky si preložil na prsiach a hral sa na urazeného.

,,Mamí! Harry, nechce byť môj ženích.." Utekala som do určite nie našej obývačky k mame. Z oka sa mi vykotúľala slza, ktorú som rýchlo utrela, aby  ju nik nevidel.

Mamka si len vzdychla a z ľahka sa zasmiala.

,,Harry! Poď sem!" Zakričala teta. Tú som si ani veľmi nevšimla. Sedela oproti mamke a pila čaj.

,,PLosíííím mamááááá.." Do izby vošiel Harry, a prekrúcal očami.

,,Prestaň lebo ti tak ostanú.." Upozornila ho a brnkla mu po nose.

,,Potlebuješ nieeeco?" Spravil grimasu, a poklepkával nohou.

,,Harry, nemáš rád Miriam?" Zapozerala sa mu do očí.

,,Mám, len sa nechcém viazať.." Pokrútil pleciami a vzdychol si. Na to celá izba vypukla smiechom. Nechápala som tomu slovu, tak som sa nesmiala.

,,To máš odkiaľ?" Vypúlila naň ho oči.

,,Ocino.." Žmurkol na mamu, a chytil ma za ruku. (SEN)

                                               

Celá spotená a mokrá som sa posadila na posteli. To nemôže byť pravda. Začala som sa smiať. Prišlo mi tak smiešno. Cítila som sa dobre, pomyslenie na vtedajšie obdobie. Príjemne ma hrialo na srdci. Pamätám si na tie roky môjho života. Harry je o rok starší, ale cez to nevedel tak pekne a čisto rozprávať. Bol strašne veľký herec a nezbedník, vždy musel niečo vystrojiť. Pokaziť hojdálku, alebo hodiť mi do vlasov dážďovky. Ako som to len neznášala. Jemu to robilo dobre, stále sa smial... Potom sa odsťahovali. Boli sme malí a tak sme to zvládali, aspoň som nebola obeťou tyrana. Mamky sa naštevovali a nás brávali stále so sebou. Tak šli roky, a my sme čím ďalej boli lepší a lepší kamaráti. No a potom to už poznáte. Dve malé hlúpe deti, čo spolu prežijú väčšinu života, sa do seba zamilujú a tak to ide ďalej..Ach. Poriadne som sa poponaťahovala, zívla a nazrela do šuflíka, v nočnom stolíku. August sa nám kráti, a jaby som už mala zmiznúť. PO tichu sa vytratiť.... Prehľadala som všetko, nikde neviem nájsť ten hlúpy mobil! Ani peňaženku, ak sa to dozvie mamka, tak ma zabije..

,,Miriam! Obed je na stole! Vstávaj už konečne.." Započula som mamkin hlas z dola.  Spomeň čerta..
Vôbedz niesom hladná, čosíí, len mi v bruchu vyhrávajú takí muzikanti.. Rýchlo som na seba prehodila župan a zišla dole.

,,To nemyslíš vážne.." Pokrútila hlavou.

,,Veď tu nik nieje.." Rozhodila som rukami a sadla s k stolu. Život mi ochutili mamine palacinky.

---> Neskôr, k večeru

Čo mám robiť? Telefon mi nedvíha, volám mu ako blázon vkuse (cez pevnú, kedže htc zmizlo), a on sa to neunúva ani len zodvihnúť. Tak mi chýbajú tie jeho zelené oči, a sladké pery. Premýšľala som, a dospela k záveru, že sa neviem asi ovládať. Zase sa pýtam sama seba, prečo? Prečo som to spravila?Nechápem to, milujem ho a ja sa zachovám takto?.. Pravde neutečiem, musím sa jej postaviť zoči voči. Potrebujem ho vidieť, inak sa zbláznim. Nakukla som na terasu, slnko zapadalo, mračná boli niekde  ďaleko. Nadýchla som sa, a pocítila čerstvý vzduch, ktorý sa mi hnal do pľúc. Opäť vydýchla, a zatvorila dvere, čo viedli na moju terasu. Z kresla vzala úzke čierne jeansy, biele voľné tielko, a converse. Všetko by malo prebehnúť rýchlo, ak mi vyjde môj plán a myslím že topánkach na opätku ešte behať neviem, ale naučím sa, tak ako šoférovať, možno, snáď...teda aspoň dúfam.. Vychádzala som z domu, keď som sa zrazila s Harrym. Áno s ním. To ma nesmierne prekvapilo a potešilo. Srdce sa mi rozbúšilo, a to len preto, že som pozerala do jeho tváre. Chytil ma za ruku, a ťahal do záhrady.

Stál oproti mne, tak tesno, že som cítila, každý jeho dych na mojej tvári. Slza, najprv jedna ale neskôr ďaľšia a ďaľšia. Prstom sa mi pokúšal utrieť každú, barz sa mu to nedarilo, lebo z očí mi ich šlo stále viac a viac. Takto sme stáli v tichu, a vychutnávali si to, že sa nehádame, a nepokúšame sa žalovať na seba. Dívali sme sa sebe priamo do očí, a obzerali si svoj vlastný odraz v šošovkách.

,,Harry, ja, prosím nechaj ma vysvetliť to.." Prikývol, a nechal, nech si opriem hlavu o jeho hruď. Srdce mu bilo tak rýchlo, až som sa bála, že mu z hrude vyskočí. ,,Asi som sa až tak rozčúlila, že som povedala najnezmyselnejšiu somarinu, ktorá ma napadla. Možno sa mi v hlave vyskytla preto, že som mala strach ako to naozaj bude. Prepáč mi to. Ľúbim ťa.." Objala som ho, a zase sa cítila človekom, ktorý vie prečo žije. ,,Prepáčiš mi?" Opýtala som sa po dlhšom tichu. ,,Nepýtaj sa ma také hlúposti. Čo všetko som ti spravil ja, a ty si mi stále odpustila." Pobozkal ma do vlasov. ,,Harry, ja nechcem kaziť túto chvíľu, ale ako to bude ďalej?" Povzdychol si, a ťahal ma niekde preč. Prešli sme cez našu bránku, pre istotu som ho pustila. Ten sa len zasmial a otvoril mi dvere na aute. Viezli sme sa niekam, a v aute panovalo hrobové ticho. V hlave som si ujasňovala veci, no musela sa spýtať. ,,Ty si ma doniesol do baru?" Harry sa na mňa zmetene pozrel a prudko zabrzdil.
,,Nie, prečo? Stalo sa niečo?"
,,Nič, nič.." Pokrútila som hlavou a nasilu sa usmiala.. Kto to bol? To sa už asi nedozviem. Konečne sme zastavili, pomohol mi vystúpiť z auta.
,,Harry, kde to sme?" Otáčala som sa, mala som strašne nepríjemný pocit..
,,Nespoznávaš to tu? Veď Hyde park.." Zasmial sa, a pritiahol si ma k sebe.
,,Tu sa sami prejdeme, a v kľude sa porozprávame.." Potriasla som pleciami a počúvala jeho slová. Páči sa mi jeho hlas, je taký iný a zvláštny, chrapľavý a cez to príjemný. Striasla som sa, a tým som mu dala na javo, že mi je chladno. Podal mi jeho mikinu a ďalej rozprával.
,,Ináč, už viem čo je Paolovi.." Zaškeril sa.
,,No, vrav.."
,,Bol na operácii, niečo mal z bedrovými klbmi.." Hovoril zadumane a pri tom sa díval do kríkov. Niečo tu nehraje, aj mne sa zdá, že nás niekto sleduje. Mám taký zvláštny pocit, akoby tu niekto s nami bol.
,,Raz s nami tancoval, Bože, dúfam, že niesme na vine, my.." Ďaľší debtavý pocit, že môžem za niečo zlé, čo sa stalo.
,,Miriam, s takými vecami, už musel mať dlhšie problémy.." Potriasol hlavou a upravil si ofinu.
,,Harold, mám taký tušák, že by sme mali stade vypadnúť.." Preglgla som ostávajúce sliny v ústach. Skoro všetky mi vyschli od strachu.
,,Veď sa ukľudni.." Niečo sa mihlo v kríkoch, obaja sme sa  naň hypnotizovane pozerali.
,,Hmm, asi máš pravdu.."  Povedal, stlačil mi ruku. Žmurkol na mňa, a obaja sme sa rozutekali po chodníku opačným smerom. 
,,Už nevládzem, stoj!" Zakričala som, a zhlboka dýchala. Takú výdrž ako on nemám, a to zďaleka.
,,Myslím, že sme to už striasli.." Zakašľala som.
,,Poď, východ už nieje ďaleko.." Podal mi ruku.
,,Naozaj už nevládzem.." Zaprotestovala som. Podišiel ku mne, a jemne spojil naše pery.
,,Hijo, hijo, niesi taká ťažká však?" Začal vidávať čudné zvuky. KEbyže su naookolo ľudia, tak zdupkám od neho čo najďalej.
,,Veď si ma hádzal do mora.." Pokrútila som hlavou, nadvihla obočie.
,,Ja sklerotik.." Zasmial sa, a kázal mi, aby som naň ho vyskočila.
,,POčúvaj ty tarzan, síce ďaleko od tvojej výšky nemám, ale lepšie by bolo, keby si si čupol.." Skonštatovala som. Naozaj spravil to, čo som kázala. Vysadla som mu chrbát, chytila ho okolo krku, a on mi držal nohy.
,,Nemusíš ma zadusiť, honey.." Vydal zo seba piskľavým hláskom.
,,I'm sorry.." Zasmiala som sa, pokračovali sme v ceste. Bolo to trošku trápne, a keď sme vyšli na holú ulicu, blesky fotoaparátov len tak blískali. Poťapkala som ho po pleci, a on ma dal dole. Vo vrecku mu zvonil mobil, a on nevedel čo skôr. Potiahla som ho za ruku, a došli sme k autu. Nasadli sme, a novinári sa presunuli pred nás. Rukou som si podoprela hlavu, a nechala zatvorené oči, veď oslepnem.
Harry si vybavil telefonát, a mňa odviezol domov. Pobozkal ma, a ja som sa vošla dnu. Zamávala som mu cez okienko, a  vošla do obývačky. Babka niečo vyšívala, vraj šál..Hahahah. Teta tu už nebola. Všetky jej veci tu neboli, a mamka s Adamom tiež...Navečerala som sa, a zapla si twitter. Škaredé tweety už zdobili môj profil. Trochu ma to zarazilo, aj keď to očakávala, a to som len pred médiami kamarátka. Fúha, začala som ich všetky postupne čítať, a nebolo mi najlepšie. S ťažkím svedomím, že im kradnem idola snov, som zasadla k telke. Aj tam ma rozoberali, prepla som to, a počúvala správy. Nejako takto som zaspala.

You are my world - 2.

Prepáčte, že taká krátka, ale no nejde to. Zajtra ju doplním, a k MTT, no nevedela som si nad to sadnúť. Neviem prečo, ale strašne sa mi tam niečo znechutilo. NEtuším ako to dať späť do kopy, ale ja niečo  snáď vymyslím. MUHAHAHAHAHAHAHH ! :-DD.. Pekný večer, love ya!

7.7. 
10:00! Pípal mi budík. Rýchlo som ho vypla, a ponorila sa zase do polospánku. Keď mi doplo, že je deň D, z postele som vyletela ako strela Molly. V kúpelni som veľa času nestrávila, veď dnes príde len Justin... Že výdatné raňajky boli pre mňa fittnes tyčinka a pohár mlieka. Nemôžem sa zaguľatiť, moja výška a ešte by som mala brucho, a stehná? To nemôžem dopustiť. Converse som hodila na nohy, iPhone do tašky, peňaženku do zadného vrecka na kraťasiach. Rýchlim krokom som vyšla z domu a zabuchla za sebou dvere.. Po ceste som sa zastavila u Naomi, ktorej som oznámila, čas, kedy sa má u nás zastaviť. Vonku bolo horúco, čo sa dá očakávať? Začína leto, a sme v Austrálii.. Cestu som si skrátila cez park, v ktorom som narazila na kengury. Bože môj, čo tu len zase chcú?
,,Dobrý klokan, milý klokan, úžasný klokan.." Priblblo som sa usmievala na kenguru, ktorá sa ku mne približovala. Ruky som mala v obranom geste, ale ona ma nechápala. V jej vaku som zazrela mláďa, malé mláďa.
,,Prosím nechaj ma.." Mrnčala som na ňu. Nič iné mi neostávalo, len rozbehnúť sa preč. Kengury vedia byť strašne nepríjemné, a keď použijú ten ťažký chvost, nemusíte jej útok prežiť. Ako malá som to zažila. Chodila som tu do miestnej škôlky. Učiteľky nás zobrali na prechádzku. Zbadala som nejakého motýlika a utekala za ním. Zrazila som sa s malým mláďaťom, ktoré si ma podalo. Nikdy na to nezabudnem..
,,Bieber!" Vykríkla som, keď som ho zbadala prechádzať letiskovou kontrolou. V zápätí sa otočil a zakýval mi. Podali mu kufor, a už sa blížil ku mne. Zavesila som sa mu okolo krku, a on mi vtisol  bozk do vlasov.
,,Molly, vieš ako si mi chýbala?" Uškrnul sa.
,,Si predstav, že neviem.." Zasmiala som sa.
,,Trošku menej ako Selena.." Vyplazil mi jazyk, a ja som sa začerveňala.
,,Priznaj sa. Kedy dôjde?" Ruky som dala v bok, a nasledovala ho von.
,,O týždeň.." Pokrčil plecia, a úsmev mu zvädol.
,,Och ty. Neposkladaj sa tu. Týždeň bez nej vyžiješ. A teraz poď." Potiahla som ho, cez zoskúpenie fanúšičiek. Prešli sme okolo nich, a nezaoberali sa nimi. Síce Justinko musel rozdať nejaký ten podpis, aby sa nepovedalo. Domov, sme šli taxíkom. Ešte aj ten otravoval, že si prosí podpis pre jeho dcéru. Naomi už vysedávala na schodoch pred domom. Dohodli sme sa na tretiu poobede, čo tu robí tak skoro? Akonáhle nás zbadala, kútiky jej pier sa roztiahli do takého úsmevu, že jej nebolo vidno ani len zelené očká.
,,Čau princezná.." Pozdravil Naomi a následne ju objal. Pekná prezívka však? Mňa volá ropucha. Vraj sa stále mračím a durdím. Nezabiť ho?

2000

Odpadnem? Asi hej, jaká som happy :"D
..37-38 teploty? Angína, antibiotika, porazí ma? Od šťastia aj od hnevu :D

OPäť ma pochytila chuť experimentovania :-D

Dievčatá, prepáčte ale mám chuť zmeniť výzor Miriam :DDd Zabijete ma?! Návrhy, poprosím komentár, lebo si neviem vybrať :))

                                                  1. Hmm? Mhm? Uhm? Ehm?

                                        2. Ehmm..Asi je až príliž ja neviem, taká krehká? Ale na druhej strane sa mi to páči, lebo Miriam, je strašne citlivá, a jemná? :D Váš názor? :D Á tá ruža, neviem príde mi ako z môjho príbehu, či sa mýlim? :D

Prosím, aspoň v tom mi pomôžte, naozaj sa neviem rozhodnúť a vybrať si. Na zväčšenie obrázka, klik naň ho :DD Pre nechápavých..Istota je istota :)) Ďakujem :)

More Than This - 14. Vzťah na diaľku?

 Úžasná som? Ako tak som sa premohla.. :) Prepáčte za chyby, ale ja ozaj nevládzem, ď. Love ya!

Vystúpili sme pri tehlovom dome. Len tak som stačila nechať zatvorenú sánku. Ten dom ma poriadne uchvátil. Nečakala som to. Myslela som si, že to bude nejaká honosná vila, s veľkým bázenom. Majú peniaze, môžu si to dovoliť, no oni miesto toho bývajú v rodinnom normálnom dome... Okná som pre istotu ani nerátala, ale páčilo sa mi, že na každej parapete sedeli muškáty. Síce niektoré vyzerali, akoby utrpeli porážku.. Nesrandujem, naozaj. Pri plote stáli novinári s foťákmi, ktorí sa snažili, presvedčiť nás, aby sme im venovali akú takú pozornosť. Dotieravé otázky, asi nepadli zle len mne ale aj Anne. Nakoniec, som započula ako sa pýtajú na môj a Harryho vzťah. Šiel predo mnou, neváhal, hneď sa otočil a ja som mu kývla na súhlas. Zastavili sme na kamennom chodníku. Harry rozhodil rukami, a ukázal na starého novinára, ktorý sa to opýtal. Ten zopakoval otázku, ako je to medzi nami. Harry len odvetil: ,,Sme len starí známi, dobrí kamaráti. Nevideli sme sa dlho, tak teraz spolu trávime čas. Máte nejaký problém?“ Bolelo ma to, čo rozprával, ale bolo to pre naše dobro. Čo si to nahováram? To bola len moja voľba. Som hlúpa, lebo sa bojím žiarlivých fanúšičiek?

„A čo tie náružlivé bozky v parku?“ Ten hlúpy novinár, ktorému Harry ponúkol prst, si chce zobrať celú ruku. To už som naozaj vybuchla. „Mohli by ste poďakovať, pretože odpoveď na svoju otázku ste dostali.“ Harry si so mnou ťapol, a priatiahol k sebe. Je on normálný? Rýchlo som sa od neho vzdialila. Začerveňal sa, zakýval novinárom, a z roztrasenými rukami ledva otvoril mohutné dvere z masívneho dreva. Vošli sme do vnútra. Tu mi tá sánka už aj spadla. Harry sa zachichotal, svojim prstom mi ju zaklapol. ,,Ďakujem.“ Povedala som ironicky. ,,Prosím Miriam, nenechaj sa oklamať prvým dojmom..“ Upozornila ma Anne so smiechom. Mala prečo, taký poriadok, u piatich chlapcov ma dosť prekvapil. Vyzuli sme sa a nasledovali Haroldové kroky. Doviedol nás do priestrannej obývačky. Chlapci sa vynorili ani neviem skade, a všetci ma vystískali. Niall bol samozrejme prvý. Jeho žiarivý úsmev, mu nechýbal ani teraz. Louis si neodpustil komentár: ,,Miriam? Ale si to tomu dilinovi dala..“ Zasmial sa mi do ucha, čím mi spôsobil zimomriavky na rukách. Zachechtala som sa, a usmiala sa. Zayn ako pravý gentlmen, mi pobozkal ruku. Tak toto, som ešte v živote nevidela. So zdvihnutým obočím, som sa pozrela na Nialla, že očakávam vysvetlenie. Ten len pokrútil ramenami. Liam si to všimol, a aj on ma objal a šepol du ucha. „Nič si z toho nerob. On taký nieje. Len skúša, že ako by mohol zapôsobiť na jednu modelku... No ináč. Som rád, že už k nám patríš do rodiny..“ Odtiahol sa a podal si so mnou ruku. Úsmev mal taký veľký, že jeho oči sa zmenšili. Vyzeral ako pravý číňaňko, no len s trochu väčším nosom. Musela som sa zasmiať, nad tým čo som si v duchu práve trepla. Harry sa len oháňal, nech mi dajú pokoj. Žiarlivec jeden, to ja by som mohla žiarliť na tie všetky dievčatá, ktoré obdaruváva úsmevmi a objatiami. Ale ja nežiarlím, lebo mu verím a vidím kedy sa ako pozerá. Či je úsmev falošný, alebo ozajstný. Pamätám si, keď sme spolu chodili ešte pred rakovinou, žiadne emocie, nevedel skryť. So všetkým prišiel na vonok, aj s tým, že ma podviedol. Vtedy som si hlavu nad tým nerobila, lebo som bola zaslepená láskou. Teraz by mu to tak ľahko neprešlo. Neviem, či by som mu mohla zase odpustiť, a robiť sa, že všetko je tak ako pred tými událosťami.

„Limonádu?“ Prerušil ma Niall, zo zmýšľania.

„Ďakujem.“ Zaškerila som sa a šla za ním.

„Prečo ste nepriznali váš vzťah?“ Vyletel na mňa, keď sme stáli pri linke, a on mi nalieval pomarančový džús.

„Iný nemáte?“ Snažila som sa odviesť od tej témy, ktorú chcel rozoberať.

„Harry pije len tento, a myslím, že mrkvový by ti ozaj nechutil. Je tam dužina, a fúj. Nie.“ Dohovoril a oči mu zablýskali. Už som vedela, že dačo nieje v poriadku.

„Ty potvora, ide ti to. Musíš ma to naučiť. Lebo vždy, keď sa ma v rozhovoroch niečo pýtajú, potrebujem nejako nenápadne odbočiť. No neviem ako.. A teraz k veci, prečo ste to popreli?“ Opýtal sa znova, len už pridal aj mračenie.

„Niall, vieš aké by to bolo pre mňa tažké. Čítať bulvár kde sa píše o mne, a tie hnusné tweety, od fanúšikov? Nezvládla by som to.“ Zadívala som sa naň ho uprene, a čakala čo mi odpovie.

„Keď si zvládla rakovinu, toto by ti robilo problém? A myslíš si, že teraz ti dajú pokoj? Budú ťa len o mnoho viac sledovať, či sa medzi vami niečo nedeje.“ Sprdol ma, ale doslovne.

„Prečo mi to robíš ťažšie? Myslíš, že ma to nebolí? Chodiť s ním v tajnosti? Neboj sa, dlho nám to určite nevydrží, pretože vy idete na turné po svete, a on si nájde niekoho lepšieho ako som ja. Vzťah na diaľku dlho nevydrží..“ Pozerala som mu rozmazane do očí. Nevidela som veľa, lebo slzy, zaliali celú mojú tvár. Maskaru, ktorú som si stihla ešte naniesť v aute, teraz ľahko zišla po mojej tvári, až dopadla na pletený sivý sveter.. Spoza mňa som započula jemné „uhm“. Rýchlo som sa otočila a uvidela za sebou stáť zarazeného Harryho. Zrekapitulovala som si, čo som povedala.Vôbedz som si neuvedomila čo robím a rozprávam. ,,Harry, já..“ Koktala som a snažila sa priblížiť k nemu.

„Nič nevrav...“ Mávol rukou, odišiel z kuchyne a zabuchol dvere.

„Nemohol si ma varovať? A vôbedz čo sa ti v tej blonďavej hlave porobilo? Vidíš čo si spôsobil? Kvôli tebe, som to vyslovila!“ Zrevala som naň ho. Pustil sklenený pohár, ktorý sa tvrdým pádom na dlaždice rozbil. Utierala som si rukávom slzy, a druhou rukou mu pomáhala zo zeme dvíhať veľké črepiny. Bola som taká rozrušená. Hlava sa mi naraz krútila, a ja som nevedela čo skôr. Utekať za Harrym? Porozprávať sa s Niallom? Alebo utiecť? Vždy si vyberám tú najľahšiu cestu, a dnes to mu inak nebude.

„Niall, odpusť mi.“ Prehltla som na sucho. Pohľad som od zeme ani len nezdvihla a rýchlo sa rozutekala preč. Prebehla som cez chodbu, kde som sa zrazila s Anne, ktorej som povedala, že jej o päť minút zavolám. Prekvapene pomykala hlavou a vošla do inej izby.

Čo som to spravila? Prečo som povedala to, čo by nemusela byť pravda. Určite by sme to zvládli. Bože, aký som ja ale kretén. Čo budem robiť? Veď ja bez neho zdochnem, alebo sa postavím na vlastné nohy? Celá uplakaná som si sadla na kamenné schody, pred dajakým buitikom. Nedošlo mi, že som už prebehla polku mesta. Rýchlo som vytočila Harryho číslo. Určite to zdvihne Anne, vie, že nemám jej číslo.

„Prosíííííííííííííím? Tu stanica šťastných zelených treniek..“ Rehotal sa Louis. Za iných okolností, by ani mne smiech nechýbal.

„Louis, rýchlo mi daj Anne..“ Povedala som uplakaným hlasom.

„Carrot? Prečo plačeš? Neplač maličká..“ Šepkal.

„Louis som vyššia, ako ty, tak si nerob srandu, ale daj mi k telefonu Anne..Ďik..“

„Nie je tu...Práve došla počkaj..“

„Prosím Miriam? Tu Anne. Všetko už viem. Och Miriam, vieš ako zarágoval tvoj priateľ?“

„Myslí, že po tom všetkom už môj priateľ asi není..“ Potiahla som nosom.

„Tak nevrav..“

„Ach Anne, ja som taká hlúpa..“ Zanadávala som si. Okolo prešiel nejaký chlapec. Usmial sa, a presne v ten moment, som zistila, že je to Jeremi. Šiel ešte pár krokov vpred, no potom sa rýchlo obrátil, a pribehol ku mne. Sadol si vedľa a utrel mi slzu, ktorá práve stekala po mojom červenom líci. Nevnímala som ho, ale sústredila sa na hovor.

„Anne? Kde býva Danielle?“ Opýtala som sa, a opäť potiahla nosom.

„Na Nelson'street, prvá brána, tretie poschodie(baví ma vymýšľať ulice, tak prepáčte:DD)..No nemyslím si, že to bude dobrý plán, pokiaľ sa nechceš stretnúť s výsluchom a Harrym..“ Zahmmkala Anne. Tá žena, mi číta myšlienky, alebo čo?

„Máš absolut pravdu, a aspoň t.číslo?“ Anne mi poslala t. číslo. Mňa zatiaľ ukludnil Jeremi, a zobral do cukrárne. Hlavou mi behal stále on. Nevedela som sa uvoľniť, bolelo ma to, čo som ta predviedla. Som na čisto chorá? Prečo? Prečo musím byť takáto sprostá? Rozlúčila som sa s Jeremim, a venovala mu pekný úsmev. Na prekvapnie, ma tuho objal. Cítila som, a uvedomila si, že to nieje Harry a ani kamarát Niall, ale sused, ktorého ešte dobre nepoznám.. Rýchlo som sa odtiahla. Bolo neskoro, zacítila som na sebe blesky fotoaparátov. Jeremi sa rozutekal preč. Zľakla som sa. Niall mal pravdu.. Pred chvíľou boli pred 1d domom, a teraz tu už sledujú mňa? Čo všetkým hrabe? Alebo skôr len mne?! Bolo mi tak zle, hlava sa mi krútila bez prestania, a srdce bilo ako šialené.

--->

,,Slečna! Zobuďte sa! Zatvárame. No ták, môžete prísť zajtra, a utopiť v sebe žiaľ. Ponúkame tri štamperlíky vodky, za cenu jedného..“ Budil ma piskľavý hlas. Nebola to mamka, a ani to na čom som ležala alebo skôr sedele nebola posteľ. Otvorila som oči, a zbadala pred sebou vysokú blondýnu. Rýchlo som si do tašky hodila ten keksík, čo ležal predo mnou na okrúhlom stolíku.

„Slečna a zaplatiť?“ Opýtala sa drzo. V taške som začala loviť peňaženku, kerú som ani nenašla. Myslela som, že ma trafí šľak.

„Hmm, heh, no-no. Tu bude taký hmmm tro-tro-trošku malý problém..“

„Peniaze? Och vrátte mi ten keks..“ Zamračila sa predavačka, a ruku predložila, že vrátte to, inak budem strielať. Bola som poriadne hladná, ale niesom žiadny zlodej ani nič podobné. Keksík som jej hodila, a vyšla z baru. Prosím? Z baru? Áno, naozaj z baru. Vonku pomaly svitalo, a mnou prešla triaška. Mobil, cez ktorý som chcela zistiť aký je čas, niekde zmizol. Nebol v taške. Moje hlúpe htc, asi odo mňa utieklo. Htc som nenašla, ale odkaz, hej.

„Hmm. Doniesol(la) som ťa do toho baru. Horálka? (síce netuším či ju majú:DD) tu som ti kúpil(a), aby si neumrela hladom. Bye..“ Harry? Nie, on píše inak. Pokiaľ nezmenil písmo. Veď sa môžem vrátiť do toho baru, a zisiť kto to bol. A keksík, získať späť...

--->

Neskoro, bol už zavretý. Domov som sa dostala dosť zvláštne a bolestne. Skúšala som sa vyšplhať na strom. Na moju šikovnosť som z neho spadla najmenej 3-krát, ale obrovské šťastie bolo, že sa nikto nezobudil. Potom som to vzdala, už bolo na čase.- a vošla dnu zadným vchodom. Po tichu som vliezla do mojej izby. Umyla si tvár, ruky, vyčistila zuby a zaľahla do postele. Skoro som priškrtila Bleky, ale to nevadí. Žije, a to je hlavné. Stále som sa prekrúcala, až som zaspala o ôsmej ráno.

hvvvrzru Odpovedajte! ďakujem

Tak dievky, dnes diel (asi) nepribudne. Dôvod? Je mi zle, bolí ma hrdlo, hlava, zuby neviem hltať a poriadne jesť. Je mi to ľúto. Napísaný diel mám, lebo som ho zo seba vypotila, ale na papier. A bolo by to ťažké prepisovať ho, kedže ma 3 strany. Viem, že stále čakáte, a denná náštevnosť rastie. To už bolo dávnejšie ale mala som za deň 228 náštevníkov, a to ma neskutočne teší. Ďakujem a %lôbim vás, no chcem vás o niečo ešte poúprosiť. Ako sa vám páči stránka? Čo vravíte na príbeh? Zmeniť?.. Ďakujem Alex Winslow, ktorá ma vždy podporí, a pravidelne ma obdarúváva komentami, kliknem si na príbeh a hneď sa mi vyčarí úsmev na tvári a to len kvôli Alex, ešte raz ďakujem :)..
 poslednú dobu, sa necítim najlepšie, myslím pocitovo aj zdravotne. Teraz budem asi nenásytná, no chcela by som vedieť, vaše názory. NAozaj ma poteší a určite budem mať chuť zase napísať

You are my world - 1.

Dievčatá, tak je tu prvý diel. Mala som chuť napísať niečo nové. Netuším kedy bude ďaľší, ale nič ma nenapadlo k MTT :/

Koniec toho mučenia! Vystiskala som sa s Neomi, a utekala k autu. Vysvedčenie som pre istotu nechala v taške. Nebudeme si ničiť pekný deň. Otvorila som dvere na mamkinom citroéne a sadla si na miesto spolujazdca. Falošne sa usmiala, a hneď sa spýtala kam smerujeme. ,,Domov." Struho som odvetila. Nepotrebujem sledovať jej pretvárky, ako som jej chýbala. To nie. Príde si domov do Austrálie, na koniec šk. roka, strávi s mnou deň a už uteká dakde preč s Usherom. Vynechala som, že, áno určite ma v izbe bude čakať nespočetné množstvo darčekov. ,,Toto ti posielajú chalani z Wanted, Katty ti priniesla z Paríža toto tričko. Miley a Liam ťa pozdravujú.." Iné dievčatá ba za toto všetko roztrhali, keby to mohli mať. No ja ju nevidím celý rok, a potom si ma kupuje. Keď som bola malá, všetko som jej žrala, no teraz už nie. Žijem si vo veľkom dome, v ktorom mi pobehuje obrovské množstvo mačiek. Trošku od veci však? Ale tak, kým zatiaľ sedím v aute, a počúvam primitívne Usherove pesníčky, môžem vám o mne porozprávať. Nie som vysoká, taká akurát usmievajúca sa blondýnka. Prečo usmievajúca? Lebo Justin! V škole ma deti preto neznášajú, a jediná ktorá ma rešpektuje je Naomi. Sme najlepšie kamarátky od detstva. Justina pozná, ešte od vtedy, čo ani nevedel, čo je sláva. Je to môj hlúpy bratranec, ktorý o sebe nemá problém povedať, že je pekný. Nebol taký. Zmenil sa a prečo? Pretože má peniaze, a nespočetné množstvo cien grammy. No má so mnou stráviť celé prázdniny, takže mu snáď prehovorím do duše. Inak vyfasuje! Neznesiem doma, žiadneho namyslenca. No myslím, že večer budem mať ešte čas premýšľať, teraz momentálne vystupujem z auta. Už ma sprdla! Či nemôžem, tie dvere zatvoriť normálne. Ach, bože ja sa zbláznim. Nech, už zdupká preč. Vošla som do domu, a zabuchla za sebou dvere. Zo skrine som vytiahla plavky, uterák a zamierila si to do bazéna. Nebudem tu predsa sedieť, a počúvať jej falošné rečičky..

Čo? Ďaľší 1D člen a zadaný?

Že Slovan majster? Neumrem? ..Prepáčte, ak tu je nejaká baba, ktorá fandí SLovanu :D ...No a teraz hlavná správa, videli ste fotky Emmi Ostilly s Harrym?
Nechcem roznášať žiadne pletky, fámy, nič ale podľa mňa medzi nimi dačo bude. :) Prikladám vám ešte článok k tomu  http://www.mirror.co.uk/night-copy/one-directions-harry-styles-caught-802057

 

 Musím uznať, že jeansy má hrozné :DDDDDDDDDDDDDD Som debil? 

Tak, z jednej strany to Harrymu prajem a z druhej strany ma to bolí. Je pravda, určite mnohé fanúšičky by tam chceli vidieť seba, aj ja :DDDDDDDD

 Keď sa majú radi, nieje čo riešiť. Mám ho z 1D najradšej, takže mu to samozrejme prajem nech mu to vyjde. Som zvedavá, a ja si počkám, kým ośobne prehlásia, že sú vo vzťahu. Zatiaľ tomu o tom niesom úplne presvedčená, no ale fotky vravia asi za všetko. Harry bud happy! :) :*

More Than This - 13. ILY

Baby kukáte hokej? Ja už umrem, musia to dať, šak ja veľká fanúšička nem? SEdím pred tv, a som netrpezlivá, och :D Čítajte idem písať ďaľšiu ale, neviem no pokúsim sa ju sem dať už dnes :D pekný večer, love ya!

Miriam pohľad

13:10

Celé dobedie, som upratovala. Babka sedí v obývačke s Adamom, a pozerajú Tomma a Jerryho. Mamka je u seba v pracovni, nič netušiac, že príde jej stará najlepšia priateľka, surfuje po internete. Teta sa vybrala na nákupy a ja tu kmitám ako fretka. To bude ale prekvapenie, pre ňu. Bojím sa, ako zareáguje. Bude sa na mňa hnevať, že som ju s tým neoboznámila. Možno sa ešte viac rozhádajú. Och, dúfam, že všetko dopadne dobre. Harry mi volal už pred hodinou. Tak a teraz si môžem v pokoji na duši sadnúť, a dať jahody so šľahačkou. Mňam, po zaslúženej práci, padne takáto sladká odmena veľmi príjemne. Konečne som sedela v prútenom kresle na mojej terase a dávala si šľahačku do úst, keď som uvidela prichádzať Harryho auto. Prečo práve teraz? Misku s jahodami som položila vedľa na stolík a utekala dole. Ešte som dožula posledné sústo a, a rýchlo otvorila. Harry sa vyškieral a Anne mala strach v očiach. Čakala som, či ma Harold objíme alebo pobozká, a keď nie, tak to znamená, že Anne o ničom nevie. Harry schytil odvahu do rúk, a pritiahol si ma k sebe. Pobozkal ma, a oblízol šľahačku, ktorú som si asi zabudla utrieť do servítky. Jeho mamka sa na mňa zvláštne pozrela. Do široka som sa usmiala a Anne začali stekať po lícach slzy. Nastavila som ruky, a silno sme sa objali. Hladkala ma vo vlasoch a stále opakovala 'prepáč'. To ani Harry nerobil takéto ceremonie, on mal väčšiu vinu na tom. Ale to je už dávno za nami. Však?

„Anne, ideš za mamkou? Alebo ju mám zavolať?“ Spýtala som sa, keď sme sa doobjímali.

„Myslím, že, bude lepšie keď ju zavoláš. Aspoň budem mať rýchly únikový východ.“ Pousmiala sa a ja som kráčala ruka v ruke s Harrym po schodoch. Zastavili sme sa, pri stene s fotkami. Keď uvidel tú, kde som ja a on, tak sa zasmial. Mám tam 14, a on 15. Bolo to na pláži. Sedíme pri sebe, on ma cezo mňa prehodenú ruku, ako správny priateľ. Obaja máme zmrzliny v rukách, a ja mám kúsok na nose. Samozrejme nemôže chýbať naše vyškieranie. Roztomilá fotka...

„Mamí, máš tu náštevu..“ Vošla som jej do pracovne. Postavila sa zo svojho kresla a s neutrálnym výrazom tváre ma nasledovala von z izby.

„Harry? To je tá nášteva?“ Ruky dala v bok, a spravila grimasu.

„Dole je väčšia. No utekaj..“ Popohnala som ju. V strede schodiska sa zastavila. S Harrym sme sa na seba preľakane pozreli. Už bol počuť len plač a vzlykanie. Rýchlo som zbehla dole. Haroldovi to trochu trvalo, kým si to uvedomil. Mamka sa objímala s Anne, a obe plakali ako zmyslov zbavené. Bolo mi ich ľúto. Mamina asi plakala od šťastia, a Anne od smútku. Nechali sme ich samé. Adam šiel vonku s Bleky na prechádzku, dúfam, že ju nepriškrtí. Babka Elizabeth išla spať. Sedela som v Harryho lone, v kresle na terase. Hral sa mi s prameňmi vlasov.

„Harry?“

„Áno, mačička?“ Tak, takto ma ešte nenazval.

„Čo vravíš na tetovanie?“ Spýtala som sa.

„Tatto? Hm, ja mám jedno, ale určite si na ďaľšie netrúfnem. Nie som Zayn. Ten keď pôjde takým to tempom, tak za chvíľu nebude mať voľné miesto na tele.“

„Máš? To kedy si stihol?“

„Ty naozaj nečítaš bulvár?“ Zasmial sa. Nie, hlavne nečítam, nič kde je on. Pretože keby som mala čítať všetky tie klamstvá a pletky, hlavu mám ako balon, a nikdy by som nevedela čo je pravda.

„Ti vravím, že nie.“

„Ou, prepáč. Už dosť dlho, ale poviem ti je to strašná bolesť. Som chlapec, ale priznám si to. Dokonca ma Zayn musel držať za ruku.“

„A kde ho máš?“ Odtiahla som sa od jeho hrude a on zdvihol ruku, zvislo hore do vzduchu. Rukáv sa mu vyhrnul, a mne sa naskytol pohľad na hviezdičku, s piatimi cípmi.

„Ešte mi povec, čo to znamená?“ Usmial sa, pritiahol si ma naspäť a začal vysvetľovať svoju teoriu. Bradu si položil na moju hlavu, takže keď hovoril, tak sa mi triasla tá vec, v ktorej máme uložený mozog.

„Rozumiem, piati členovia, hm, zvláštne. Mňa vždy priťahovala výstižná bláznivá veta. Alebo slová, napríklad, na bočnú pravú časť prsta by som si dala vytetovať faith a na ďalší prst love. Pri viere by bol maličký krížik, a pri love srdiečko. Možno, na chrbát dať si niečo nebolo by od veci. Nevidela by som to stále, takže by mi to nevadilo. Ale ja si ešte počkám. Neuponáhlim sa, lebo potom, to budem mať po celý život.“

„Hm, máš pravdu. Nerozmýšľam nad tým, že sa naša kapela rozpadne, ale žiadna nieje spolu na veky..“ Pokrčil plecami.

„Poď, ideme dole. Možno je už všetko v pohode.“ Potiahla som ho za ruku, a on horko ťažko vstal. Vošli sme do vnútra. Podišiel ku mne, a drsne ma pobozkal. Prešla mnou taká triaška, a sprška ako nikdy. Neviem tento pocit poriadne opísať, ale srdce mi búši ako bláznivé, a pery mám čím ďalej tým nenásytnejšie. Chcú viac a viac. Nestačí im to čo dostanú, oni si pýtaju o mnoho viacej. Bozkával ma na krku, a pomaly prechádzal na hruď. Beťár jeden. Ťažko som sa odtiahla a on sa zamračil.

„Nebudeme spolu tak dlho..“ Zosmutnel.

„Neskôr..“ Ohradila som sa. Zamrnčal. Po špičkách som šla po schodoch.. Čo keď ich vyruším? Opatrne som nakukla. Sedeli na gauči, a strašne sa smiali. Na kolenách mali fotoalbumy. Naše, fotoalbumy! Kde mám dva rokov, a behám nahá po parku. Áno, počujete dobre.. Harry vošiel ako prvý do našej útulnej obývačky, a prisadol si k Anne. Usmieval sa ako, mesiačik na hnoji. Sadla som si k mamke.

Chvíľu bolo ticho. Potom sa zvrtla veľká debata. Spomínali na staré časy. Nechcela som, aby zachádzali aj do mojej minulosti. Anne sa na to spýtala, a mamka jej to cele vyrozprávala. Harold mal smutný výraz v tvári. Musela som od toho všetkého odísť. Vyšla som z domu, na záhradu. Sedela som na tráve a premýšľala. Minulosť? Prečo ju stále neznášam? Naučila ma veľa ale je to bolestivé miesto v srdci. Viem som hlúpa, mala by som sa už na ňu úplne vykašľať a aj to spravím....

A čo bude ďalej? Aký bude môj život? Pestrý. To viem určite. Na hlas som si vzdychla a započula za mnou kroky. Prisadol si a jemne ma objal zo zadu.

„Milé od teba..“ .. Zasmial sa.

„Nechcela som, aby si vedel, všetky podrobnosti..“ Idem rozprávať na rovinu. Keď to už všetko, vie, ako som preplakávala tie noci, bez neho, a všetko to debilné trápenie.

„Miriam, prepáč. Ja som vôbedz na to nemyslel, aké to bolo ťažké pre teba. Bral som to len z môjho pohľadu. Aké to bolo pre mňa. Cítim sa hrozne. Ja som si užíval zábavu, a ty si zatiaľ trpela. Prepáč mi..“ Sklonil hlavu.

„Harry?“

„Áno?“ Zdvihol hlavu, a pozrel na mňa tým pohľadom. Takým akým dokáže len on.

„Sľúb mi niečo, dobre?“

„ok..“

„Tá časť môjho života je uzavretá, a ja ju nemienim stále dookola otvárať, a zaoberať sa ňou. Sľúb mi, že už to nikdy, nikdy nebudeme rozoberať... Sľubuješ?“

„Sľubujem.“ Presadla som si naň ho, a pricapila sa na jeho pery. Tuho ma objal, a mne bolo fajn. Keď som chcela únik z reality, ísť niekde do bezpečia, stačilo mi objatie od neho. To bolo to čo som potrebovala v túto chvíľu. Moja hlava sa opäť zaoberala niečim, čím som nechcela. Niečim, čo už bolo dávno za mnou. No teraz ako som ho pocítila pri sebe, je mi zase lepšie.

„Ďakujem..“ Hlavu som si položila na jeho plece.

„Za čo?“ Spýtal sa prekvapene.

„Za to, že mi ťa ten zhora poslal. Že mi poslal tú najlepšiu osobu, akú mohol. Ďakujem..“

„Miriam? Vieš čo si myslím? že som ten najšťastnejší chlapec na svete. Nevieš si predstaviť, aký som šťastný, že ťa mám. Milujem ťa..“ Pošepkal mi do ucha, a mne nabehli zimomriavky To boli tie najkrajšie slová. Že naša láska je opätovná z oboch smerov.. Ľahol si na trávu, a ruky dal za hlavu. Oprela som sa o Harryho hruď, a počúvala jeho pravideľný rytmický tlkot srdca. Pomaly ale iste som zaspávala.

--->

„Idem ja už..“ Vravel mi, čísi podozrivo známy hlas. Rýchlosťou svetla, som si pošúchala oči, aby som sa pripravila na svetlo, ktoré na mňa číhalo. Otvorila som zaspaté oči, a musela zaosriť na okolie. Tu som nezaspávala. Ocitla som sa v mojej izbe, v posteli. Harry vstával od stola, a zaklapoval notebook.

„Koľko je hodín?“ Spýtala som sa, a už sa naťahovala k telefonu. Na svoju otázku, som si odpovedala sama. Bol asi príliš zadumaný, aby ma počúval..

„Harry?“

„Áno?“ Sadol si vedľa.

„Kedy sa uvidíme?“

„Neviem, v piatok, ty sa kedy chystáš odísť? Dnes musím ísť ešte k chalanom do domu. Majú pre mňa prekvapenie..“ Pri poslednej vete mu zaiskrili oči.

„Letenku, si musím zohnať. Ja hlúpa, už som ju dávno mala kúpiť. Dúfam, že ešte bude voľné miesto. Najradšej by som letela nedeľu, ale netuším, kde ma zaradia.“ Pomrvila som sa na posteli, a pomaly vstala.

„A vieš čo je najhoršie?“

„Nemám ani poňatia..“ Uškrnul sa, a podišiel ku mne. Rukami ma chytil za bedrá, prešiel jazykom ku mne do úst, a rukou po holom brušku.

„Harold! Danielle volá!“ Kričala zdola jeho mamka.

„Danielle?“ Zdvihla som obočie. Ona je tu? Neverím. Čo škola, a všetko?

„Nevieš?“

„Čo by som mala vedieť?“ Svoje pery obtieral o pravú stranu môjho krku, a mne bolo na odpadávanky.

„Ten, ja neviem, ako sa len volá, niečo na p, podobne ako Paul..“ Vravel.

„Paolo, a čo by malo byť, nechápem ťa..“ Odklonila som sa.

„Vraj, sa mu niečo stalo. Ale nič ďalej, neviem...“ Pokrčil plecia.

„Berieš Anne k Danielle?“

„Yes, but najprv ideme ešte ku mne.“

„Idem s vami. Čo sa len mohlo stať Paolovi? Och, Harry, teraz si ma tak vystrašil.“ Zmraštila som čelo.

„Čakám ťa dole, honey..“ Zamával na odchod, a odišiel z môjho kráľovstva.

Otvorila som dvierka na skrini, z poličky zobrala sivý voľný sveter, pančuchy a čižmičky. Vlasy som zopla do leda akého drdolu, na ruku si pripla hodinky, sivú tašku na plece, a už vychádzala z izby. Schody som brala po dvoch. Ten fešák, ma tak vystrašil. Čo sa len mohlo stať? Bojím sa. Rozlúčila som sa s mamkou, a rýchlim krokom, vyšla z domu. V aute bolo ticho. Každý uvažoval nad niečim iným. Mne po rozume behal Paolo. Koľko má len rokov? Päťdesiat? Infarkt? Miriam! Vždy myslíš na to najhoršie. Nechápem, prečo som taká? Moja mamka srší dobrou náladou, nikdy jej nechýba pozitívne myslenie, no občas, ale ja? Musím sa začať tešiť, a žiť poriadne ale naozaj poriadne!

More Than This - 12. Farebná Miriam

Miriam pohľad
  „Adam!“ Vrieskala som po ňom, Vždy sa musí moje ráno, začať tak, že niečo vyvedie!... Zobudila som sa a tak, ako každé ráno som vliezla do kúpeľne. Ale to som asi nemala. On sa asi na čisto zbláznil. To už nič lepšie vymyslieť nevie? Zafarbiť každú časť môjho tela? Som farebná ako, chorý chameleon. Po celom dome zanechávam pestré šmuhy. Naša biela kožená gaučovka je ako dúha.. Som na posmech mojej teraz malej rodine. Dokonca ma vyhnali s Bleky na prechádzku. Stretla som toho, chlapca z pred včera, čo sa rehlil v okne, a teraz tomu opäť inak nebolo. Má úžasný smiech, taký som nepočula už dlho. Pripomenul mi Nialla. Len škoda, že sa smial na mne. Rýchlo som prešla okolo neho a starých spolužiakov.
,,Héj, počkaj!“ Skríkol ofináč. To bude ale teraz trapas. Zastavila som a otočila sa. Pomaly došiel ku mne. Modrá flexa, z ktorej mu trčali zlatisto hnedé vlasy. Tmavé hnedé oči, a tenké pery. Roztiahol kútiky pier, čím spravil pekný úsmev a ukázal už pekné zuby spod rovnátok.
,,Ja som Jeremi, a ty?“
,,Načo ti to bude? Aby si sa ešte viac smial?“  
,,Oh my got, ja len som tu nový a hľadám si priateľov. Bývam hneď oproti tebe. Sorry, vieš čo vtedy, ja som nechcel, ale nedalo sa. Ako si si vyratúvala či čo to, potom ten skok, pyžamo a ten prostredník..“ Držal sa za brucho až tak sa rehotal. Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, naozaj tu muselo vyzerať aj vyznieť trošku viac komicky. ,,Miriam, teší ma. Prepáč, ale budeš si musieť zvyknúť, že oproti bývajú blázni..“ Podávala som ruku. Tváril sa ako kyslé žabiatko. 
,,Je to akrylka. Budeš sa hrať, že krvácaš..“ Zasmial sa a potriasli sme si rukami. Aj tak ju mal čistú, lebo červená farba na mojej dlani bola zaschnutá.  
,,Dobre. Ja pôjdem. Som rád, že som spoznal aj dievča. Keby dačo, môžem sa zastaviť?“  
,,Hej, utekaj, už ťa čakajú. Maj sa.“ Zakývala som, a vybrala sa s Blekynou ďalej. Prešli sme celú našu štvrť, čiže ma začínali pobolievať nohy. Strašne som zremľavela. Dúfam, že keď sa vrátim späť do Rio., tak zo mňa Danielle spraví profesionálku. To bol len vtip. Žiaden tanec, nie. Vlastne už som aj rozmýšľala čím by som sa živila. Páčilo by sa mi hrať niekde v divadlách. Nie, žiadne iCarly. Takéto primitívne seriály nemajú žiadnu úroveň. Pozerajú ich akurát malé deti, lebo sa im páči ten smiech, keď povedia niečo “vtipné“. Doma ma privítala vôňa čerstvo napečeného kuraťa, s ryžou. Teta Melinda? Nie, veď tá si vie ledva zohriať čaj.. Okolo sporáka, sa vykrúcala mamka v zástere a s varechou. V rádiu, ktoré stálo na druhej poličke nad stolom vyhrávala moja obľúbená pesníčka. 
,,Ahoj mami. Ako, že si už tu? Čo sa stalo babke?“ Zasypala som ju otázkami na prahu kuchyne. Tá len ďalej vykrúcala bokmi, a spievala falošné tony. Nepočula ma a ani si ma nevšimla, tak som sa rozhodla, že zakročím inak. Rádio som vytiahla zo zástrčky a mamka sa vyľakane na mňa zahľadela. Ajajaj, farebná som..
 ,,To ti vysvetlím potom. Som rada, že ťa vidím!“ Priskočila som k nej a objala ju okolo krku, ako malé dieťatko, ktorému chýbala čersvá varená domáca strava! Žiadne polotovary, a reštiky..
,,Miriam, aj ja.“ Hladkala ma po vlasoch.

  ,,No tak, už to vysyp! Čo sa stalo babke?“ V jej očiach a na tvári som uvidela náhly pokles nálady, a úsmevu. 

,,Dostala slabší infarkt..“ Pokrčila plecami, obrátila sa k sporáku a miešala ryžu. Babka? Ona bola vždy silná žena, nikdy ju nevykoľajilo len tak niečo.  

,,Och, to mi je ľúto. Príčina?“ Oprela som sa o linku a mamka sa otočila ku mne. „Vrátil sa dedo, po 15 rokoch. Teba by to nezarazilo?“ Opýtala sa žienka domáca. Dedko? Toho som vlastne ani nepoznala. Mala som dva roky a pol, keď zmizol a on sa teraz akože vráti?! Takú by som mu strelila.. „Fúúha, ja by som nie taký slabší infarkt chytila. Ale oni neboli rozhádaní, keď odišiel, nie?“

 „Nie, vlastne nikto ani nevie prečo od nej odišiel.. A chúďa mama, už si ani na ruky pomaly nevidí, a zrazu sa jej vo dverách zjaví manžel. Volala mi záchranka s medugorje, nech sa dostavím... A vieš čo? Babku som doniesla tu. Budem ju mať pod kontrolou, kým to nebude lepšie, a potom sa vráti domov..“ 

,,Na akého doktora si zase žmúrkala?“ Šťuchla som ju do ruky. 

 „Taký hmm, čiernovlasý doktorko...Ale nie, len som ho poprosila či by som si ju nemohla zobrať domov, kvôli bezpečnosti, no a keď zistil, že musíme letieť lietadlom, dostala som prednášku čo je to bezpečnosť.. Nakoniec som to zvládla..“ 

 „ÁÁÁ, mamí ryža!“ Pripiekla ryžu. Chacha, aspoň budú zemiaky, a nie tieto čínske... ,,Vidíš to? Rozptyľuješ ma..“ Zamračila sa a následne sa zasmiala. 

,,Choď pozrieť babku a tetu, sú u Adama..“ Pekne sa ma zbavila. Bleky som stretla na schodoch, ako si pochutnáva na včerajšej saláme.

 ,,klop,klop..“ 

  „Heslooooo!“ Zakričal škriatok..Ako sa volala tá jeho kamarátka? Mhm.

 ,,Sandy!“ Víťazoslavne som sa zasmiala. Adam mi otvoril a nepekne na mňa zazrel. Babička, dobre, že ďalší infarkt zo mňa neschytala. Bola presvedčená, že mám kiahne. Teta sa smiala na plné hrdlo.

                                                        ---> 

Ležím na gauči, a spomínam na Harryho bozky. Celý deň som mu nedala o sebe vedieť. Zavolať? Nakoniec som predsa vytočila jeho číslo. Srdce mi búšilo ako zmyslov zbavené. Tak veľmi som chcela počuť jeho hlas, ktorý ma upokojí a prenesie niekde inde. „Tu Annie, Harryho mama, a na druhom konci ako správne vidím, Miriam?!“ Spýtala sa prekvapeným hlasom. Okamžite som zložila. PO chrbte mi prešiel mráz, Anne? To nemyslí vážne. 

 Harryho pohľad 

 Dnes som sa tak napraskal, prepáčte za ten výraz, ale keď varí moja mama, nedá sa nejesť. A potom mi Paul dosadzuje diety. Veď som zatiaľ chudý, neviem ako by som vyzeral keby som sa stravoval ako Niall. Miriam! Včera som jej poslal sms-ku, že som doma. Neodpovedala. V pohode, no myslel som, že zavolá..                                                                                                   --->

 ,,Harry, telefon!“ Kričala mamka z dola. Rýchlo a svižne som preletel schody. Dúfal som, že to bola Miriam.

,,Videla som dobre?“ Nadvihla obočie. 

,,Žije mami, a je zdravá..“ Veril som, že vraví o nej..  

,,Harry, o môj bože! Cítim sa tak hrozne..“ Zobral som ju do objatia. Mal som celé vlhké tričko, ale nevadilo mi to. Je to moja mama. Ale jej uplakané oči ma boleli. Všetci vieme, že na vine som ja. Ja som bol ten debil ktorý zmizol, ktorý sa nechystal vrátiť, a újsť preč. A teraz? Hanbím sa za to, strašne. Veľmi sa čudujem Miriam, že mi odpustila a dala šancu. Milujem ju a aj stále budem, ako som povedal. Viete čo ma štve? Všetci si myslia, že mladý spevák Harry S. je veľký sukničkár. Nieje to tak. Vždy som ju miloval, no nechcel som si to priznať, tak som striedal dievčatá ako ponožky.. No teraz som šťastný a nemienim to meniť. Dobre, vráťme sa do prítomnosti... Keď sa konečne ukľudnila, tak som jej spravil teplý čaj a palacinky. Sedel som s ňou na pohovke, a pozeral na to, ako sa trasie a pije čaj.

  „Mamí, ja viem, že všetko je moja vina, prosím netráp sa kvôli mne.“ Objal som ju. „Harry nie. Ty si sa neozval, ale to nebol dôvod na to, aby ja som prerušila vzťahy. Keď tak rozmýšľam, strašne mi chýba Sue, jej smiech, tie oči, radosť zo života. Ten jej malý chrúst, a Miriam. To bolo trápenie. Musím sa jej ospravedlniť. Och, Harry. Idem si ľahnúť, kľudne spapaj palacinky, nemám chuť, prepáč..“ Objala ma a zabalená v deke sa pobrala hore. Natiahol som sa, prehodil huňatú deku cez seba a vytočil Miriamine číslo.

 „Prosím?“ Ozvala sa plachým hláskom. 

 „Miriam, to som ja Harry, neboj sa..“ Snažil som sa ju upokojiť.  

„Harry? O vďaka Bohu. Vieš ako som sa zľakla. Pred tebou mi to zodvihla totiž Anne..“ „Ja viem, trošku si poplakala a už určite zaspala. Myslím, že čo chvíľa sme u vás, ona to tak nenechá. Zajtra nás asi môžeš očakávať, ale mamke nič nevrav.“ 

„Vidíš. Budem si musieť spraviť poriadok. Adam dnes toľko toho vyviedol. By si sa čudoval. Vieš ako vyzerám?“ 

 „Vrav, alebo ideme volať na skype? Chcem ťa vidieť honey..“ 

„Harry nie! Budeš sa smiať..“ Zasmiala sa. 

„Z teba nikdy. Čakám ťa.Bye..“ Zložil som bez jej odpovede. Príde, ja to viem. Zobral som si notebook z konferečného stolíka a zapol skype aj twitter. Prvé čo som si všimol, bola správa od Rachel. Otvoril som ju a na sucho prehltol. Rýchlo od follownúť ju, tak mi nebude môcť vypisovať.... Zaujímalo by ma, prečo tie fanúšičky mi nemôžu dať aspoň na chvíľu pokoj. Aj ja mám svoj život. Keď som prichádzal sem domov, tak pred vchodom ma čakalo okolo 40 dievčat. UŽ som aj zabudol ako vyzerá môj podpis. Klikol som na Miriaminú zelenú fajku, a potom som stlačil volať. Chvíľu jej to trvalo. No potom sa ukázala a ja som myslel, že spadnem z gauča. Mala na hlave slamený klobúk, slnečné okuliare a šatku na ústach. To je blázonstvo.

  „Miriam, nemáme karneval.. Prosím, ja sa nebudem smiať..“ Povzdychla si a dala dole tie somariny. Ledva som potláčal smiech a vo vnútri sa ukľudňoval, Harold ty magor, si jej niečo sľúbil! 

„Si krásna i tak..“ Milo som sa usmial. Očká jej zažiarili ako najjasnejšie hviezdy na nebi.  

 „Som taká unavená..“ Zívla. 

 „Kto by nebol. Veď je desať hod. Večer..“ Natiahol som sa, a prešiel rukou cez vlasy.

 „A čo máš doma nové?“ Spýtala sa, a hlavu si podoprela lakťom. Asi si preklikla na inú stránku, lebo dosť sa mračila. Ona je taká zlatá.. Preletelo my mysľou. 

„Gemma, niekde zdrhla. Videl som ju len keď prišla. Pochválila sa rúžovými koncami vlasov a vytrhaným obočím. Robin, je niekde preč, ani neviem kde. No a to je asi tak všetko...“  

„Počkaj! Dustymu, zašívali labku.“ Doplnil som. 

„Čo vyviedol?“ Zmraštila čelo. 

„Náhaňal dajakú kočku..“ Pokrčil som plecia, a zahľadel sa na ňu. Rúžové tielko, zdobilo jej hnedú opálenú pokožku. Vlasy mala vo voľnom vrkoči, ktorý ležal na pravom pleci. Chudé bruško, a nohy v tureckom sede. Ona je taká krásna, neviem či je to možné, ale vyzerá ešte lepšie ako pred tou chorobou..