More Than This - 12. Farebná Miriam

Miriam pohľad
  „Adam!“ Vrieskala som po ňom, Vždy sa musí moje ráno, začať tak, že niečo vyvedie!... Zobudila som sa a tak, ako každé ráno som vliezla do kúpeľne. Ale to som asi nemala. On sa asi na čisto zbláznil. To už nič lepšie vymyslieť nevie? Zafarbiť každú časť môjho tela? Som farebná ako, chorý chameleon. Po celom dome zanechávam pestré šmuhy. Naša biela kožená gaučovka je ako dúha.. Som na posmech mojej teraz malej rodine. Dokonca ma vyhnali s Bleky na prechádzku. Stretla som toho, chlapca z pred včera, čo sa rehlil v okne, a teraz tomu opäť inak nebolo. Má úžasný smiech, taký som nepočula už dlho. Pripomenul mi Nialla. Len škoda, že sa smial na mne. Rýchlo som prešla okolo neho a starých spolužiakov.
,,Héj, počkaj!“ Skríkol ofináč. To bude ale teraz trapas. Zastavila som a otočila sa. Pomaly došiel ku mne. Modrá flexa, z ktorej mu trčali zlatisto hnedé vlasy. Tmavé hnedé oči, a tenké pery. Roztiahol kútiky pier, čím spravil pekný úsmev a ukázal už pekné zuby spod rovnátok.
,,Ja som Jeremi, a ty?“
,,Načo ti to bude? Aby si sa ešte viac smial?“  
,,Oh my got, ja len som tu nový a hľadám si priateľov. Bývam hneď oproti tebe. Sorry, vieš čo vtedy, ja som nechcel, ale nedalo sa. Ako si si vyratúvala či čo to, potom ten skok, pyžamo a ten prostredník..“ Držal sa za brucho až tak sa rehotal. Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, naozaj tu muselo vyzerať aj vyznieť trošku viac komicky. ,,Miriam, teší ma. Prepáč, ale budeš si musieť zvyknúť, že oproti bývajú blázni..“ Podávala som ruku. Tváril sa ako kyslé žabiatko. 
,,Je to akrylka. Budeš sa hrať, že krvácaš..“ Zasmial sa a potriasli sme si rukami. Aj tak ju mal čistú, lebo červená farba na mojej dlani bola zaschnutá.  
,,Dobre. Ja pôjdem. Som rád, že som spoznal aj dievča. Keby dačo, môžem sa zastaviť?“  
,,Hej, utekaj, už ťa čakajú. Maj sa.“ Zakývala som, a vybrala sa s Blekynou ďalej. Prešli sme celú našu štvrť, čiže ma začínali pobolievať nohy. Strašne som zremľavela. Dúfam, že keď sa vrátim späť do Rio., tak zo mňa Danielle spraví profesionálku. To bol len vtip. Žiaden tanec, nie. Vlastne už som aj rozmýšľala čím by som sa živila. Páčilo by sa mi hrať niekde v divadlách. Nie, žiadne iCarly. Takéto primitívne seriály nemajú žiadnu úroveň. Pozerajú ich akurát malé deti, lebo sa im páči ten smiech, keď povedia niečo “vtipné“. Doma ma privítala vôňa čerstvo napečeného kuraťa, s ryžou. Teta Melinda? Nie, veď tá si vie ledva zohriať čaj.. Okolo sporáka, sa vykrúcala mamka v zástere a s varechou. V rádiu, ktoré stálo na druhej poličke nad stolom vyhrávala moja obľúbená pesníčka. 
,,Ahoj mami. Ako, že si už tu? Čo sa stalo babke?“ Zasypala som ju otázkami na prahu kuchyne. Tá len ďalej vykrúcala bokmi, a spievala falošné tony. Nepočula ma a ani si ma nevšimla, tak som sa rozhodla, že zakročím inak. Rádio som vytiahla zo zástrčky a mamka sa vyľakane na mňa zahľadela. Ajajaj, farebná som..
 ,,To ti vysvetlím potom. Som rada, že ťa vidím!“ Priskočila som k nej a objala ju okolo krku, ako malé dieťatko, ktorému chýbala čersvá varená domáca strava! Žiadne polotovary, a reštiky..
,,Miriam, aj ja.“ Hladkala ma po vlasoch.

  ,,No tak, už to vysyp! Čo sa stalo babke?“ V jej očiach a na tvári som uvidela náhly pokles nálady, a úsmevu. 

,,Dostala slabší infarkt..“ Pokrčila plecami, obrátila sa k sporáku a miešala ryžu. Babka? Ona bola vždy silná žena, nikdy ju nevykoľajilo len tak niečo.  

,,Och, to mi je ľúto. Príčina?“ Oprela som sa o linku a mamka sa otočila ku mne. „Vrátil sa dedo, po 15 rokoch. Teba by to nezarazilo?“ Opýtala sa žienka domáca. Dedko? Toho som vlastne ani nepoznala. Mala som dva roky a pol, keď zmizol a on sa teraz akože vráti?! Takú by som mu strelila.. „Fúúha, ja by som nie taký slabší infarkt chytila. Ale oni neboli rozhádaní, keď odišiel, nie?“

 „Nie, vlastne nikto ani nevie prečo od nej odišiel.. A chúďa mama, už si ani na ruky pomaly nevidí, a zrazu sa jej vo dverách zjaví manžel. Volala mi záchranka s medugorje, nech sa dostavím... A vieš čo? Babku som doniesla tu. Budem ju mať pod kontrolou, kým to nebude lepšie, a potom sa vráti domov..“ 

,,Na akého doktora si zase žmúrkala?“ Šťuchla som ju do ruky. 

 „Taký hmm, čiernovlasý doktorko...Ale nie, len som ho poprosila či by som si ju nemohla zobrať domov, kvôli bezpečnosti, no a keď zistil, že musíme letieť lietadlom, dostala som prednášku čo je to bezpečnosť.. Nakoniec som to zvládla..“ 

 „ÁÁÁ, mamí ryža!“ Pripiekla ryžu. Chacha, aspoň budú zemiaky, a nie tieto čínske... ,,Vidíš to? Rozptyľuješ ma..“ Zamračila sa a následne sa zasmiala. 

,,Choď pozrieť babku a tetu, sú u Adama..“ Pekne sa ma zbavila. Bleky som stretla na schodoch, ako si pochutnáva na včerajšej saláme.

 ,,klop,klop..“ 

  „Heslooooo!“ Zakričal škriatok..Ako sa volala tá jeho kamarátka? Mhm.

 ,,Sandy!“ Víťazoslavne som sa zasmiala. Adam mi otvoril a nepekne na mňa zazrel. Babička, dobre, že ďalší infarkt zo mňa neschytala. Bola presvedčená, že mám kiahne. Teta sa smiala na plné hrdlo.

                                                        ---> 

Ležím na gauči, a spomínam na Harryho bozky. Celý deň som mu nedala o sebe vedieť. Zavolať? Nakoniec som predsa vytočila jeho číslo. Srdce mi búšilo ako zmyslov zbavené. Tak veľmi som chcela počuť jeho hlas, ktorý ma upokojí a prenesie niekde inde. „Tu Annie, Harryho mama, a na druhom konci ako správne vidím, Miriam?!“ Spýtala sa prekvapeným hlasom. Okamžite som zložila. PO chrbte mi prešiel mráz, Anne? To nemyslí vážne. 

 Harryho pohľad 

 Dnes som sa tak napraskal, prepáčte za ten výraz, ale keď varí moja mama, nedá sa nejesť. A potom mi Paul dosadzuje diety. Veď som zatiaľ chudý, neviem ako by som vyzeral keby som sa stravoval ako Niall. Miriam! Včera som jej poslal sms-ku, že som doma. Neodpovedala. V pohode, no myslel som, že zavolá..                                                                                                   --->

 ,,Harry, telefon!“ Kričala mamka z dola. Rýchlo a svižne som preletel schody. Dúfal som, že to bola Miriam.

,,Videla som dobre?“ Nadvihla obočie. 

,,Žije mami, a je zdravá..“ Veril som, že vraví o nej..  

,,Harry, o môj bože! Cítim sa tak hrozne..“ Zobral som ju do objatia. Mal som celé vlhké tričko, ale nevadilo mi to. Je to moja mama. Ale jej uplakané oči ma boleli. Všetci vieme, že na vine som ja. Ja som bol ten debil ktorý zmizol, ktorý sa nechystal vrátiť, a újsť preč. A teraz? Hanbím sa za to, strašne. Veľmi sa čudujem Miriam, že mi odpustila a dala šancu. Milujem ju a aj stále budem, ako som povedal. Viete čo ma štve? Všetci si myslia, že mladý spevák Harry S. je veľký sukničkár. Nieje to tak. Vždy som ju miloval, no nechcel som si to priznať, tak som striedal dievčatá ako ponožky.. No teraz som šťastný a nemienim to meniť. Dobre, vráťme sa do prítomnosti... Keď sa konečne ukľudnila, tak som jej spravil teplý čaj a palacinky. Sedel som s ňou na pohovke, a pozeral na to, ako sa trasie a pije čaj.

  „Mamí, ja viem, že všetko je moja vina, prosím netráp sa kvôli mne.“ Objal som ju. „Harry nie. Ty si sa neozval, ale to nebol dôvod na to, aby ja som prerušila vzťahy. Keď tak rozmýšľam, strašne mi chýba Sue, jej smiech, tie oči, radosť zo života. Ten jej malý chrúst, a Miriam. To bolo trápenie. Musím sa jej ospravedlniť. Och, Harry. Idem si ľahnúť, kľudne spapaj palacinky, nemám chuť, prepáč..“ Objala ma a zabalená v deke sa pobrala hore. Natiahol som sa, prehodil huňatú deku cez seba a vytočil Miriamine číslo.

 „Prosím?“ Ozvala sa plachým hláskom. 

 „Miriam, to som ja Harry, neboj sa..“ Snažil som sa ju upokojiť.  

„Harry? O vďaka Bohu. Vieš ako som sa zľakla. Pred tebou mi to zodvihla totiž Anne..“ „Ja viem, trošku si poplakala a už určite zaspala. Myslím, že čo chvíľa sme u vás, ona to tak nenechá. Zajtra nás asi môžeš očakávať, ale mamke nič nevrav.“ 

„Vidíš. Budem si musieť spraviť poriadok. Adam dnes toľko toho vyviedol. By si sa čudoval. Vieš ako vyzerám?“ 

 „Vrav, alebo ideme volať na skype? Chcem ťa vidieť honey..“ 

„Harry nie! Budeš sa smiať..“ Zasmiala sa. 

„Z teba nikdy. Čakám ťa.Bye..“ Zložil som bez jej odpovede. Príde, ja to viem. Zobral som si notebook z konferečného stolíka a zapol skype aj twitter. Prvé čo som si všimol, bola správa od Rachel. Otvoril som ju a na sucho prehltol. Rýchlo od follownúť ju, tak mi nebude môcť vypisovať.... Zaujímalo by ma, prečo tie fanúšičky mi nemôžu dať aspoň na chvíľu pokoj. Aj ja mám svoj život. Keď som prichádzal sem domov, tak pred vchodom ma čakalo okolo 40 dievčat. UŽ som aj zabudol ako vyzerá môj podpis. Klikol som na Miriaminú zelenú fajku, a potom som stlačil volať. Chvíľu jej to trvalo. No potom sa ukázala a ja som myslel, že spadnem z gauča. Mala na hlave slamený klobúk, slnečné okuliare a šatku na ústach. To je blázonstvo.

  „Miriam, nemáme karneval.. Prosím, ja sa nebudem smiať..“ Povzdychla si a dala dole tie somariny. Ledva som potláčal smiech a vo vnútri sa ukľudňoval, Harold ty magor, si jej niečo sľúbil! 

„Si krásna i tak..“ Milo som sa usmial. Očká jej zažiarili ako najjasnejšie hviezdy na nebi.  

 „Som taká unavená..“ Zívla. 

 „Kto by nebol. Veď je desať hod. Večer..“ Natiahol som sa, a prešiel rukou cez vlasy.

 „A čo máš doma nové?“ Spýtala sa, a hlavu si podoprela lakťom. Asi si preklikla na inú stránku, lebo dosť sa mračila. Ona je taká zlatá.. Preletelo my mysľou. 

„Gemma, niekde zdrhla. Videl som ju len keď prišla. Pochválila sa rúžovými koncami vlasov a vytrhaným obočím. Robin, je niekde preč, ani neviem kde. No a to je asi tak všetko...“  

„Počkaj! Dustymu, zašívali labku.“ Doplnil som. 

„Čo vyviedol?“ Zmraštila čelo. 

„Náhaňal dajakú kočku..“ Pokrčil som plecia, a zahľadel sa na ňu. Rúžové tielko, zdobilo jej hnedú opálenú pokožku. Vlasy mala vo voľnom vrkoči, ktorý ležal na pravom pleci. Chudé bruško, a nohy v tureckom sede. Ona je taká krásna, neviem či je to možné, ale vyzerá ešte lepšie ako pred tou chorobou..