Just one breath 4.

Opozdila som sa, mala som napäté dni. Už je to snáď fajn. :)) Pri pomyslení, že za pár dní polovica leta je fuč, nechce sa mi veriť. Uff. To nevadí. Snáď nás čaká mesiac, ktorý si zapamätáme navždy :)) a človek si musí prejsť aj ťažkými obdobiami aj so sklamaním z druhých. Nikdy však nenechajme samých ľudí, bez ktorých nedokážeme žiť :) Veľa šťastia do čítania, tak trošku kratšia kapitola. 

Majte sa výnimočne! Lebo ste ženy a ženy sú výnimočné :) 

P.S. ďakujem za komentár milá dušička :-* vďaka!! (: 

Blue xx

4.

North sa akoby behom sekundy rozpamätala na ten deň.

Kráčali mestom, tak sporadicky ako každý utorok. Nesedela v škole a taktiež presne vedela, že dnes, áno, ako každý utorok, jej mama nevysedáva v otcovej kaviarni na hlavnej a nežmurká na mladých zamestnancov. Boli chutní, North v hlave predsa len musela uznať. Otec bol na služobke už poriadne pridlho a tak ona chodila vypomáhať so strojmi, po škole.

„Kam ideme?“ Veselo sa opýtala, keď jej opravil biele ramienko, ktoré jej neustále padalo.

„Kam ideme? Hore, vieš tam, ku jazierku.“ Žmurkol na ňu a daj jej prednosť na jednom z chodníkov, ktorý viedol z námestia preč. Tento bol mimoriadne úzky, taký pre jednu osobu. North sa tešila, bola šťastná, že ho vidí konečne po ďalšom dlhom týždni. Strácala sa, keď nebol s ňou. Ale najviac milovala, keď jej volal z letiska, že už je za chvíľu pri nej.

Vždy sa skrývali. Ako malé deti. A to mala najradšej, keď spolu šantili.

North sa rozbehla keď uvidela lúku a už jej nebolo. Svetlé vlasy či špinavý blond ako to ľudia nazývali, sa jej vznášali vo vzduchu a ona sa cítila slobodne. Zas bola od všetkého preč. Kedysi jej vravieval, že keď dokončí školu tak si ju vezme, že si ju ukradne. Jej sa to zdalo príliš romantické na to, aby to nebolo reálne. Harry kráčal tak zúfalo, bol nesvoj. Všimla si to na ňom. Slnko pieklo, a jemu sa nohy v čiernych dotrhaných rifliach doslova parili. Košeľa ho musela tiež poriadne hriať na tele. Nevedela, či je to z počasia alebo či je za tým niečo iné. Neusmieval sa tak šibalsky a nepôsobil tak šťastne ako ona. North chcela pred strachom ujsť a tak robila všetko preto, aby sa smial. Naháňala motýle, vešala sa mu okolo krku, spievala jeho piesne, napodobňovala ho a vedela, že jej modré oči žiaria pri jej snedej pokožke. Nemohla však ukradnúť dojem, že vyzerá utrápene.

„Nejdeme si zaplávať?“ Vstala zo zeme priblížila sa k chlapovi, ktorého milovala celým srdcom. Opieral sa o strom a nohu mal preloženú o tú druhú. Priveľmi často zatváral oči a ruky si držal blízko pri sebe. Vedela, že je niečo zle a preto sa snažila viac než bolo normálne.

„Poď, okúpeme sa spolu.“ Bozkávala ho po tvári, blúdila po jeho krku a s chichotom mu rozopínala košeľu. Zrazu ako keby na jeho tvári konečne spočinul úsmev. Šaty bez ramienok jej viali v jemnom povetrí a on ju konečne chytil. Dotkol sa jej pokožky. Inokedy nevedel vydržať bez jej dotyku ani len minútu a teraz sa mu zdalo prikrátko, čo sa jej nedotkol. Šikovnými prstami jej blúdil po látke. Ich pery sa dotýkali tak zrazu nezvyčajne nežne, keď prestal. Čosi zamumlal nezrozumiteľne a potom si dosť ťažko pozapínal rozopnuté vrchné gombíky. Z jej pier sa okamžite stratil úsmev. Vedela, že je zle nedobre. Zakašľala si do ruky a ruku si oprela o bok. Čakala

„Ja už viac nevládzem. Nejde to, North, nevládzem sa už viac tváriť, že je všetko v poriadku.“

„Úprimne ti to ani nejde.“ Celá rozprávka vypršala skôr, než sa len začala.

„North prepáč. Je v tom jednoducho veľa vecí a ja už vážne nevládzem.“ Mrzuto sa zosunul po kmeni dole. Dlaňou si prešiel po spotenom čele a neskôr po celej tvári. North si zrazu všimla, že sa mu lesknú oči. Žeby aj on poznal slzy?

„Ale Harry, ani môj život nie je ľahký ale neopúšťam preto môjho partnera.“ Raneno vyskočila keď už zcela chápala o čo tu ide. Prečo sa jej cez týždeň ani pomaly neozval, nevyvolával jej či je v poriadku, či jej nikto nerobí zle. A vôbec či ešte žije. Ona sa oňho strachovala a teraz si za to vyslúžila toto predstavenie.

„Harry aké veci? Ak sú nejaké problémy, vyriešime to spolu.“ Stála tesne pred ním a upriamene sledovala jeho veľké rozšírené zreničky. Ako keby to nebol ani on. Nespoznávala ho. Kde bol len ten Harry s tým úsmevom a chuťou žiť? Kde bol ten Harry s každým úsmevom ako pokusom zvádzať? Kde bol ten na oko zlý chlap so starostlivou dušou? Kde zmizlo jeho srdce plné citu a nespútanej vášne?

„Northine, kráska moja, ja musím ísť. Neodpustím si to, ale ja musím.“ Všetko to malo až príliš rýchly spád a ona nerozumela tomu, čo sa tu deje.

-Prečo?- Vzpriamene sa dívala do jeho očí. Pod návalom tlaku z vonkajšieho sveta a pod myšlienkou streliť si do hlavy devinu, jej nenapadlo nič iné ako sprosté prečo.

Všetko sa jej zdalo tak vzdialené. Jeho smaragdove oči, posiate bedlivosťou a snahou chrániť.

Strácala sa.

Utápala sa a vedela, že už na pomoc nepríde.

-Nenúť ma k tomu.- Hlboký povzdych prevalcoval jej doráňanú dušu, ktorá chcela lietať. Pokrútila hlavou a chcela sa vzpierať, chcela mu ublížiť. Zrazu do nej akoby vošla sila piatich drakov. Nával energie.

A nával sa zmizol rovnako rýchlo, ako prišiel. Zdúchol tou najľahšou a najjednoduchšou trasou. Ktorou už niekto prešiel... Pekne udupanými schodíkmi po jej chrbte, pošliapanou cestičkou pomedzi prsia, zdevastovanou mysľou, po mäkkých znečistených stehnách a únikový východ našiel v krvácajúcom horúcom srdci. Tam bolo najteplejšie a zároveň najpekelneišie.

Stláčal jej zápästia, keď sa pokúšala cítiť ho.

-Naposledy.. prosím.- Vyžiadala si poslednú pusu. Keď si do rúk zobral jej tvár a nechal jej na perách, vykrojených presne preňho, bozk s posledným dúškom citov.

Odišiel. Zmizol. Ako nával energie a sily v nej samej.

Kráčala domov sama, baleríny držala v jednej ruke v zatiaľ čo druhej mrvila mokrú vreckovku. Bosými nohami skenovala dlaždičky položené po námestí. Držala sa, aby jednoducho nepadla na zem a neplakala tam ako malé dieťa.

Just one breath 3.

Ahojte :) doma si dávam izbu do poriadku, myslím to tak, že si ju robím nanovo :) :-D drevenému starému nábytku dávam ochutnať bielej farby ale neberiem mu jeho vek :) neomlaďujem ho, skôr mu dovolím vyniknúť :-)) v jeho plnej kráse a veku :) Leto mám zatiaľ pekné a rozmýšľam, že Vám tu sem hodím článok ako sa veci mali, keď som bola v procese veľkej neaktivity. Je mi to ľúto žienky moje ♡

Ja viem, že sa určite hneváte a že vás tu už ani nie je, ale každý padá a každy padne či chce alebo nie. Život je taký, ale viete v čom je umenie? Vstať a ísť ďalej. Veľmi by ma potešil hoc aj jeden komentár ♡ no však viem, že tak skoro nepríde. Chcem avšak povedať, že som plná sily a nového začiatku. Aj keď to pôjde ťažšie, pretože sa mi píše aj ťažšie, kedže som z toho vypadla. Ale viete, čo? dostávam sa do toho :) 

Blue xx 

Just one breath 3. 

 

„North.“ Strhla sa keď si uvedomila, že už je neskoro.

Do domčeku preniká tlmené svetlo a jeho vlasy ju šteklia na krku.

Jeho zelené oči ju lámali ako horúce slnko počas obedu. Nevedela sa do nich dívať. Bola v procese plaču a jedenia zmrzliny, kedy by mala svoje srdce ešte utápať a snívať o jeho perách.. miesto toho sa tu nahrnul ako ten najväčší frajer. Čierne roztrhané rifle sa váľali po zemi a bordová košeľa sa škerila vytŕčajúc spod postele. Chvíľu ďakovala Bohu, že nemá mladšieho súrodenca, ktorý by ju mohol prichytiť pri takýchto veciach.

„Prečo? Povedz mi prečo to robíš?“ North sa zrazu skláňala nad tým mužom. Presne nad tým, kvôli ktorému si skoro zničila slzné kanáliky. Ležal v jej posteli, utopený vo vankúšoch a usmieval sa.

„Nerobím absolútne nič.“ Jeho nahé paže strhli tie jej a tak North padla na to najmäkšie ale zároveň najtvrdšie telo. Potichu vydýchla, keď konečne cítila jeho pokožku. Nedokázala sa ubrániť. Bruškami prstov prechádzala po jeho hrudi a s otvorenou pusou sledovala, čo s ním robí. Ako s ním len dokáže narábať. Presne tak, ako on s ňou.

„Nie. Harry vypadni prosím.“ Chúlostivo zašomrala, keď si ju prevrátil pod seba a nežne jej daroval toľko bozkov ako nikdy. Chcela sa brániť, chcela sa biť. Nedokázala sa vzoprieť, miesto toho svoje bozky opätovala ešte vášnivejšie a silnejšie. Obmotal si ju svojimi rukami a po krku jej zanechával drobnučké stopy po bozkoch zúfalstva. Nechtami vŕtala do jeho chrbta a perami blúdila po jeho kľúčnej kosti.

„North! Northy! Ideme hore!“ Niečie hlasy ich vyrušili tak rýchlo. North otvorila dokorán pusu berúc si vzduch do pľúc a skopávajúc ho zo seba dole. Jeho oči vyzerali vystrašene. Ten pre North somár, ktorý vzbudzoval rešpekt a strach, zrazu skákal na jednej nohe ako malý posratý fagan a naháňal oblečenie. Northy mala nastražené uši a rýchlo si zopla vlasy a vysunula deku vyššie. S grimasou na tvári mu ukazovala modrú veľkú ale za to starú skriňu pri okne. Otvoril škrípajúce dvere a rýchlo sa tam šupol. Práve včas.

„Josh, Lillie.“ North sa usmiala dúfajúc, že jej úsmev nie je taký umelý ako vo filmoch.

„Northy priniesol som ti malú. Prepísali mi službu na dnes.“ Pokrútila hlavou, sledujúc ako malé dievčatko skáče po parketách a neviem absolútne prečo, sa pozerá pod posteľ.

„Vieš čo? Ja na tvojom mieste, už by som si pýtala prémie.“ Preložila si ruky na prsiach a mračila sa naňho. Jej veľký brat, koňoš, ako ho včera nazvala ich mama, si svoju už tak veľkú, no preňho v srdci stále malú sestru premeral pohľadom a veselo sa zasmial.

„Pekné tielko, tuším som ti ho kúpil keď si mala desať.“ Josh na North vyplazil jazyk ale očami strážil svoju malú dcérku.

„Choďte pán policajt! Len prosím, ale na Vianoce chcem darček. A vlastne, čo robí jej babka?“ Pýtajúc si odpoveď zakašľala, keď v skrini niečo prasklo. Josh to očakával, jeho sestra je v pubertálnom veku, je mladá a svieža pre život. Tak prečo nie?

„Babka povedala, že prázdniny môže mať aj ona.“ North mysliac si, že nebadane skrčila pery.

„Vidíš to Lillie? Mama mi starne.“ Josh sa oprel sa o hrubý kmeň, okolo ktorého mala North postavený príbytok. Ich otec, šikovný človek.

„Baba!“ Lillie vykríkla keď si všimla oči, ktoré ju pozorovali z pootvorenej skrine. Josh a North si to nevšimli, teda že ho nevidia. Obaja sa tak tvárili.

„No, tak ja idem North. Daj mi na ňu pozor, Darcy ti potom pošle peniaze na účet.“

„Josh! Len sranda dobre? Nemyslela som to tak, žiadne peniaze.“ Zasmial sa a keď si otvoril dvere a ešte nakukol dnu.

„Vylez už z tej postele Northy a nabudúce ho skry inde! Á, ehm nie, mame nič nepoviem.“ Zahral sa na veľkého ale za to láskaveho brata, keď sa dievča sediace v obrovskej posteli začervenalo.

Keď obaja počuli, že Josh je šikovne dole na zemi, Harry otvoril dvierka. Vyzeralo to komicky. Rôzne druhý látok visiace na vešiakoch, presnejšie šaty North, kadejaké, aj také bez zmyslu, sa dotýkali Harryho hlavy. Veselo mu ničili kučery, zatiaľ, čo plachými očami sledoval drobné blonďavé dievčatko.

„Nikdy si nevidel deti?“ Z úst jej vychádzal smiech zatiaľ, čo mladému mužovi do smiechu nebolo.

„V obchodných centrách, na rukách žien, v kočíkoch, hmm, videl.“ Pokýval ramenami. Jeho črty tváre boli vždy tak tajomne ukryté v útľabách líčok a mäkkej pokožky, presne pre North ako stvorené. Občas sa podarilo nájsť v nich nejaké tajomstvo, ktoré si akoby nechával pre dievčinu s tým preňho najkrajším úškľabkom.

„Darcy, predstavujem ti... uja Harryho.“ Postavila sa z postele a mladé dievčatko veselo predstúpilo pred chlapca v skrini.

„Plečo je holý?“

„On je... no veľmi.. chudobný.“ Vyhŕkla zo seba.

„Chceš moje šaty?“ Darcy ho pútavo sledovala a snažila sa so seba stiahnuť oblečenie,

„Nie. Vďaka. Nechaj si ho.“ Harry si zatváral pred strapatou osôbkou oči a North mala chuť sa smiať, alebo ho len vysmiať. Bol zrazu tak nehorázne vtipný ba až smiešny. Jeho sila sa pri dieťati stratila ako jasný rýchly ale tichý záblesk.

Vášnivo sledoval jej mäkké krivky, keď ukladala drobca do postele a spievala mu na dobrú noc. Celý deň strávil sedením v modrej skrini počúvajúc ako sa North hraje s malou. Vyzerala tak dobre, tak skvelo. Pôsobil dostatočne obarene na to, aby si North všimla jeho pohľady. Skôr sa díval tak zvláštne, zaujato ale nepôsobil dôjmom, že ju obdivuje.

„Choď domov, je čas.“ Sadla si pred neho a nedokázala nenechať jej veľké oči na ňom.

„North.“ Zašepkal tak dokonalo. Tak presne jemne ale zároveň vášnivo. V hrudi jej podskočil sval a ona sa k nemu nahla.

Čakala. Tušila, že neujde jej lahodným perám, že ju nenechá sedieť takto len v tenkom tielku a v nohavičkách.

Keď sa ich pery dotkli, vyzeralo to tak, ako keby sa svet zrazu hneval. Silný vietor zabuchol okná a záclony vyleteli vonku. Viali ako besné, North so strachom sledovala, čo sa to deje. Rýchlo sa rozbehla k oknám a snažila sa záclony dostať dnu. Harry robil to isté na druhej strane. Obaja boli príliš šikovní na to, aby im to zabralo veľa času. Mohol sa hnevať aj celý svet, no oni dvaja nedokázali utiecť pred perami toho druhého.

„North.“ Potichu sa k nej prikradol zozadu a bradou jej blúdil po jamke pri krku. Hebkosť jeho pokožky ju dostávala do vytrženia, do pocitu omámenia a strachu zároveň.

„Harry.“ Vyšlo z nej tak tak sladko. Opatrne si ju vyzdvihol na ruky a úplne hladko no brutálne drsno si ju oprel o stenu.

„Harry prečo si ma nechal samú?“ Pár slov sa jej spôsobilo v hrdle priveľkú hrču, tak kruto bolestivú.

„Zlato. Ja som to tak nechcel.“ Naklonil sa k nej a pod uchom jej nechal mokrý bozk.

North sa akoby behom sekundy rozpamätala na ten deň.

Just one breath 2.

rozpamätajme sa spolu.

North, niekto jej zlomil srdce o tom je prológ. V prvom dieli sa jej zdá, že je na plaveckej súťaži a potom sa doma upokojuje, aby neplakala.. a tak nabehnú jej dobrí kamaráti a zrazu jej zvoní mobil s jeho menom, s menom, ktoré ju zamrazí až niekde v tom poslednom nerve na tele.

POKRAČUJEME :-))

Ako sa mi máte? ako prežívate leto? Blue xx

 

Just one breath 2. 

Pohľad North

„Nikto.“ Strnulo som sa usmiala. V mojom doterajšom živote bolo priam nemožné pochopiť, mozgovými bunkami, prečo sa zakaždým usmievam ako mesiačik na hnoji, keď započujem jeho meno. Za akejkoľvek situácie. I keď by som naňho poslala hromy blesky a najradšej ho zadusila pažami a tak poriadne. Tak silno.

„Tak fajn.“ Prstom prešiel po displeji a mňa až zamrazilo.

Kto vie, ako mi vynadá. Život populárnej celebrity obklopenej od šedých myšiek ako som ja až po tie najatraktívnejšie dievčatá pod slnkom a ja ho práve odmietnem, teda ja ako ja. V mojich silách by určite nebolo možné ignorovať prichádzajúci hovor od neho.

„Mark, prosím choďte s Jamiem ku mne.“ Požiadala som kamaráta o láskavosť, keď ma silno objal.

„North. Keď ti niekto bude ubližovať.. Vieš, že ja som tu pre teba.“ Jeho slová boli, ako útecha, príjemné, ale čiastočne som predpokladala, že táto ponúka bude mať i úrok.

Chlapci sa vzdialili v balkónových dverách a s prižmúrenými očami som sledovala ako mieria do domčeku na strome. Taký detský sen. Keď som už videla, že mi nie sú na dohľad, rýchlo som sa vrátila k mobilu a premýšľala. Zavolať? Vedela som, že to neskončí dobre a preto som nevolala späť.

On spravil dieru v hrudnom koši. Zobral si ho sebou. Tlkot.

„Chlapci ďakujem za dnešok.“ Usmiala som sa, keď ma Jamie stískal o dušu a do ucha mi vravel výsledok piateho príkladu z učebnice zo strany 252, z matematickej učebnice.

„Určite si zapamätá každú mocninu a myslím, že jej tie lomené..“ Mark bol ako malý chlapec.

„Ale! Mark, nerozumieš tej chémii medzi mnou a Jamiem.“ Žmurkla som naňho a ten len hodil výraz, že ho to absolútne nezaujíma. Je. Dobrý herec.

„Chlapci ahojte! Pozdravte doma, že ich v sobotu očakávame na grilovačke.“ Mama utekala rovno za nami ku dverám a ja som tieto chlapské stvorenia hnala rýchlo preč.

„Vážne?“ Jamie na mňa hodil výraz ala oko normálne a prižmúrené, obočie kopec ala rovina.

„Nepočúvaj ju.“ Zakašľala som do rukáva, keď k nám mama podišla.

„Deti moje, čakáme vás. Teta potrebuje kus oddychu.“Usmiala sa na mňa.

„Keď máte doma nezodpovednú dcéru a dvoch ďalších koňošov, jedného naháňajúceho zloduchov a druhého visiaceho na gitare.“ Mama rozprávala ako z knihy. Určite to prečítala v nejakej svojej poviedkovej dramatickej trápnosti z časopisu.

„Teta v sobotu sme u vás a pomáhame vysávať!“ Plavovlasý si podskočil, aby mohol zakývať z chodníka a mame poslal vzdušnú pusu. Červenela sa.

„Mami, prosím žiadna grilovačka. Rodičov Marka a Jamieho si nevidela od základnej. Prosím tak to nechajme tak, nemusíme to rozmazávať v podobe stretnutí rodičov, ktorí budú spomínať na okakané zadky svojich detí pred sedemnástimi rokmi.“

„North. Dieťa. Prestaň, radšej si choď popratať.“

„Mami,čo to máš dnes za náladu?“ Veselo som sa pousmiala. Z gauča som zhrabla časopisy, skontrolovala vo vrecku mobil a rozhodla sa ísť domov, k sebe.

„Ale tí chlapci vyrástli... Jamie je inak fešák.“ Zhodnotila, keď vyberala veci z umývačky.

„Och mama. Čo sa ti to deje z hlavou?..“

„Taký surferský typ. Plavé vlasy. Hnedá pokožka. Primerané svaly.“

„Už nech je otec doma, prosím.“ Zahromžila som, keď som jej dala na líce pusu a utekala von na záhradu, aby som sa vyhla povinnostiam.

„Slečna ale zajtra ťa to neminie!“ Zakričala mi a ja som vedela, že stará máti je opäť späť.

V mojom domčeku na strome, v mojej akoby izbe, alebo obytnom priestore som zložila veci na stôl a mrkla na mobil. Svietil. On žiaril. Neprijaté hovory a

piktogramy poukazujúce na prijaté správy. Prečo ten hlúpy mobil prijíma správy bez môjho zvolenia?!

„Preco si mi nezdvihla? H xxx“

„Hej malicka, neskryjes sa predo mnou! H xx“

„Aspon si vypni GPS, mam ta! H“

„Letim v noci, ocakavaj ma rano.“

Nie, ty somár neprejde ti to. Už nie. Zamkla som sa a rozmýšľala ako mu ujsť. Ako pred ním utiecť. Nechcem ho už vidieť, nechcem vidieť tie jeho oči, tu tvár, ten úsmev. Pri spomienkach som sa nedokázala ovládať a pociťovala, ako mi z očí chcú silou mocou padať slzy. Nevylezie na strom a neprebije sa tu. Už nie.

Čo si to len namýšľam?! Viem, že áno.

...

„North.“ Hlas najsladší vôkol sa mi prihováral a ja som sa cítila ako v sne.