More Than This - 10. Prekvapujúci Londýn

Predsa, ju tu dávam, dúfam, že sa páči. Ináč, prekročili sme hranicu 300, zbožňujem vás!  LOVE YA!

Miriamin pohľad 11:55
,,Prosíííím?" Ozvala som sa ospalo do teléfonu.
,,Honey, ty ešte spíš?" Ozval sa prekvapený Harold.U mňa je to celkom normálne, keď som doma, tak spím ako drevo. V Riu., už buntoším o šiestej ráno.
,,Hej, prečo, koľko je hodín?" Nechcelo sa mi vstávať.
,,Už je obed.." Zasmial sa.
,,V Rio., či v Londýne?" Zívla som. Bože ja som taký lenivec, niežeby som sa pozrela na mobil. Nie, určite by ma niečo kuslo.
,,Miriam, strielaš si zo mňa? Tu v Londýne, práve sme na letisku. Myslel som, že zájdeme niekde spolu sa naobedovať, ale ak spíš. Tak v pohode.."
,,Takáto ponúka sa neodmieta." Povedala som vážnym hlasom.
,,V Nando's na námestí, o 15 min., stíhaš, alebo ti mám dať viac času?" Smial sa.
,,Okej, ja to zvládnem..myslím...teda dúfam.. A idú aj chalani? či bude vážna debata, ktorú už plánujeme dlhší čas?"
,,Fúúha, na to som nemyslel. Idú aj oni, ale potom môžme zájsť k tebe, ak tvoja mama dovolí, totiž ja sa mám v doma ukázať až zajtra, dnes môžem byť celý len tvoj.." Cítila som, že sa škerí. 100% sa mu iskria oči, a určite má nezbedný úsmev.
,,Dobre, tak v Nando's." Ukončila som náš rozhovor a až teraz si všimla ako mi vyhráva žalúdok. Otvorila som balkonové dvere v mojej izbe, a len tak v pyžame vyšla na terasu. Všade mokro, kedy stihlo pršať?.... Lucas, prebehlo mi hlavou. Miriam Ema Gloomerová, už sa uvedom! Zahriakla som sa. Nemôžem, ho stále oplakávať. Nie, žijem v prítomnosti. Do minulosti sa nepozerám a do budúcnosti nenazerám. Bude to trošku ťažšie ale ja to zvládnem. Okolo prefučal silný vietor a balkonove dvere sa zabuchli. Do Ríma! Zanadávala som a pritiahla si tenký dlhší sveter v ktorom som spala, bližšie k telu. Londýn je Londýn. Môže byť leto, ale tu nikdy neviete aké počasie vám skrášli deň.  Dnes? Mokro a sviežo. Nikdy neviem čo mám od tohto mesta čakať. Vždy ma prekvapí, ato nie len počasím... Skočím? alebo počkám kým ma niekto nájde? Za pokus to stojí. Nie je to až tak vysoko, vravela som si pozorujúc to čo je podo mnou. Dub, ktorý mal jeden hrubší konár na terase, vyzeral tiež ako jedna z možných alternatív. Dub či skok?! En ten tiky dva špendlíky, nie Miriam. Pekne skočíš.Dúfam, že ten skok neuvidí mama z kuchyne. Rozbehla som sa a preskočila kovové zábradlie. Pristála som na zadku, aspoň, že na mäkkej mokrej tráve. Oproti v okne som zbadala mladého rehotajúceho chalana, myslím, že sa smeje na mne. Vystrela som prostredný prst k nemu do okna. Opäť som si pritiahla sveter k sebe. Veď akú mienku si o sebe spravím, nedosť, že mu ukazujem prostredník ešte by videl moje ovečkované pyžamo. Vstala som, oprášila sa a opät nazrela do okna. Ešte stále sa tam rehlil. Bože môj... Vbehla som do domu, pohľad mi padol na hodinky. Meškám. Zo skrine som vytiahla oblečenie a rýchlo sa vychystala. Vlasy som si stihla len zopnúť do konského chvostu, na nohy gumáky. ,,Mamí, idem na obed.." Zakričala som do kuchyne a už vychádzala z domu. Zviezla som sa s taxíkom, a už kráčala k Nando's.  Už z vonka som videla chalanov sedieť v boxe. Harry sedel tak, že ma nevidel. Vošla som do vnútra a ukázala Zaynovi nech je ticho.. Pomaly ale hlavne opatrne v snahe, že ma nik nepočuje som sa priblížila k ním. ,,Ehm, pán Styles, máme nevybavené nejaké účty..." Vravela som spoza Harryho. Niall sa začal smiať ako blázon a chalani tiež. Harry sa pobavene otočil. Vstal a celú ma vystiskal. ,,Miriam.." Pobozkal ma na líce a dovolil, aby som si mu sadla na kolená. Zjedla som diétný šalát, ktorý čakal na mňa.
,,Miriam, povec nám niečo o sebe.." Vyzval ma Liam, keď sme dojedli.
,,Harry, vám o mne nevravel nič?" Otočila som naň ho hlavu. Ten nesúhlasne pokýval hlavou, zmraštil čelo a vyšpúlil pery.
,,Rozprával nám o tebe mnoho, ale predsa, skús niečo ty.."
,,Harry tak akurát ospevoval tvoje oči, pery, postavu a tak, ale čo máš rada, to nie.." Doplnil ho Louis a žmurkol na mňa.
,,Milujem herectvo, zbožňujem stáť na divadelných doskách, svoju rodinu priateľa, a fotografovanie. V Riu., som na to čas nemala, ale v Londýne sa zdržím trošku a dlhšie, takže budem môcť oprášiť kapsu od foťáku..Tak myslím, že je to všetko." Milo som sa usmiala. Nechcela som zacházať do škaredej ale aj peknej minulosti. Nie! Ako som už povedala, prítomnosť je hlavná.
Odniesla som tacky a chlapci zatiaľ zaplatili. Rozlúčili sme sa s chalanmi a vybrali k nám domov. Prechádzali sme sa pešky a len tak rozprávali, čo sa stalo za ten jeden deň bez seba. Dozvedela som sa, že nejakou náhodou vypustili bazén. Neušlo sa zopár bleskov od fotákov. Takže, môžem očákavať, že zajtra budem v novinách? To mi chýbalo, fakt.  Doma nás privítal Adam s kamarátkou, alebo skôr s "frajerkou"? Tá vypúľala oči po Harrym, najviac ako vedela. Dala si podpísať každú stranu v zošite zo slovenčiny. Harry sa na nej smial a Adam žiarlil. Zahrali sme si s nimi monopoly a potom som ju odprevadila domov. Harry odniesol Adama ku kamarátovi, a dom ostal len nám. Od mamky mi prišla sms-ka, že je s kolegyňkami v meste, nech dohliadnem na dom. Ozaj ocko, je ešte v Amerike. Dúfam, že nič nevyvádza! S Harrym sme si sadli k telke. Objednal pizzu a doniesol pivo a ešte dajaký alkohol z otcovej pracovne. Vedela som, že mamka dnes tak skoro nepríde, takže nám to v pohode prejde. Neskôr o polnoci, už Harolda  čumieť na tv, veľmi nebavilo, tak si zaumienil niečo iné. Fľašky boli vypité a my tak trošku opití. Neviem čo sa dialo ďalej, lebo na nič si nepamätám.

Babenky, Ďakujem, že čítate, výplody mojej fantázie :D