More Than This - 15. Pre koho bije moje srdce?

DOPLNENÉ, UPOZORŇUJEM, V TEXTE SÚ ZMENY, TAKŽE ODPORÚČAM PREČÍTAŤ OD ZAČIATKU, SORRY..
Tak o štvrtej by som tu mala byt späť a dačo ešte doplniť ako som slúbila YAMW a toto, pretože 14 aj túto 15 chcem ešte napísať z Harryho pohľadu a ísť k udalostiam, ostatným, lebo PAOLO, na ktorého som zabudla :D :OO..love ya!

,,Slečna Gloomelová, beliete si pána Flipla?"

,,Áno!"

,,Pán Flipel, môôôzete olízať Miliam.."

,,Fúj! Harry! Prečo si si ma nemohol vziať ty?"

,,Nie! Ja mám mamu, a nevymením ju za teba.." Ruky si preložil na prsiach a hral sa na urazeného.

,,Mamí! Harry, nechce byť môj ženích.." Utekala som do určite nie našej obývačky k mame. Z oka sa mi vykotúľala slza, ktorú som rýchlo utrela, aby  ju nik nevidel.

Mamka si len vzdychla a z ľahka sa zasmiala.

,,Harry! Poď sem!" Zakričala teta. Tú som si ani veľmi nevšimla. Sedela oproti mamke a pila čaj.

,,PLosíííím mamááááá.." Do izby vošiel Harry, a prekrúcal očami.

,,Prestaň lebo ti tak ostanú.." Upozornila ho a brnkla mu po nose.

,,Potlebuješ nieeeco?" Spravil grimasu, a poklepkával nohou.

,,Harry, nemáš rád Miriam?" Zapozerala sa mu do očí.

,,Mám, len sa nechcém viazať.." Pokrútil pleciami a vzdychol si. Na to celá izba vypukla smiechom. Nechápala som tomu slovu, tak som sa nesmiala.

,,To máš odkiaľ?" Vypúlila naň ho oči.

,,Ocino.." Žmurkol na mamu, a chytil ma za ruku. (SEN)

                                               

Celá spotená a mokrá som sa posadila na posteli. To nemôže byť pravda. Začala som sa smiať. Prišlo mi tak smiešno. Cítila som sa dobre, pomyslenie na vtedajšie obdobie. Príjemne ma hrialo na srdci. Pamätám si na tie roky môjho života. Harry je o rok starší, ale cez to nevedel tak pekne a čisto rozprávať. Bol strašne veľký herec a nezbedník, vždy musel niečo vystrojiť. Pokaziť hojdálku, alebo hodiť mi do vlasov dážďovky. Ako som to len neznášala. Jemu to robilo dobre, stále sa smial... Potom sa odsťahovali. Boli sme malí a tak sme to zvládali, aspoň som nebola obeťou tyrana. Mamky sa naštevovali a nás brávali stále so sebou. Tak šli roky, a my sme čím ďalej boli lepší a lepší kamaráti. No a potom to už poznáte. Dve malé hlúpe deti, čo spolu prežijú väčšinu života, sa do seba zamilujú a tak to ide ďalej..Ach. Poriadne som sa poponaťahovala, zívla a nazrela do šuflíka, v nočnom stolíku. August sa nám kráti, a jaby som už mala zmiznúť. PO tichu sa vytratiť.... Prehľadala som všetko, nikde neviem nájsť ten hlúpy mobil! Ani peňaženku, ak sa to dozvie mamka, tak ma zabije..

,,Miriam! Obed je na stole! Vstávaj už konečne.." Započula som mamkin hlas z dola.  Spomeň čerta..
Vôbedz niesom hladná, čosíí, len mi v bruchu vyhrávajú takí muzikanti.. Rýchlo som na seba prehodila župan a zišla dole.

,,To nemyslíš vážne.." Pokrútila hlavou.

,,Veď tu nik nieje.." Rozhodila som rukami a sadla s k stolu. Život mi ochutili mamine palacinky.

---> Neskôr, k večeru

Čo mám robiť? Telefon mi nedvíha, volám mu ako blázon vkuse (cez pevnú, kedže htc zmizlo), a on sa to neunúva ani len zodvihnúť. Tak mi chýbajú tie jeho zelené oči, a sladké pery. Premýšľala som, a dospela k záveru, že sa neviem asi ovládať. Zase sa pýtam sama seba, prečo? Prečo som to spravila?Nechápem to, milujem ho a ja sa zachovám takto?.. Pravde neutečiem, musím sa jej postaviť zoči voči. Potrebujem ho vidieť, inak sa zbláznim. Nakukla som na terasu, slnko zapadalo, mračná boli niekde  ďaleko. Nadýchla som sa, a pocítila čerstvý vzduch, ktorý sa mi hnal do pľúc. Opäť vydýchla, a zatvorila dvere, čo viedli na moju terasu. Z kresla vzala úzke čierne jeansy, biele voľné tielko, a converse. Všetko by malo prebehnúť rýchlo, ak mi vyjde môj plán a myslím že topánkach na opätku ešte behať neviem, ale naučím sa, tak ako šoférovať, možno, snáď...teda aspoň dúfam.. Vychádzala som z domu, keď som sa zrazila s Harrym. Áno s ním. To ma nesmierne prekvapilo a potešilo. Srdce sa mi rozbúšilo, a to len preto, že som pozerala do jeho tváre. Chytil ma za ruku, a ťahal do záhrady.

Stál oproti mne, tak tesno, že som cítila, každý jeho dych na mojej tvári. Slza, najprv jedna ale neskôr ďaľšia a ďaľšia. Prstom sa mi pokúšal utrieť každú, barz sa mu to nedarilo, lebo z očí mi ich šlo stále viac a viac. Takto sme stáli v tichu, a vychutnávali si to, že sa nehádame, a nepokúšame sa žalovať na seba. Dívali sme sa sebe priamo do očí, a obzerali si svoj vlastný odraz v šošovkách.

,,Harry, ja, prosím nechaj ma vysvetliť to.." Prikývol, a nechal, nech si opriem hlavu o jeho hruď. Srdce mu bilo tak rýchlo, až som sa bála, že mu z hrude vyskočí. ,,Asi som sa až tak rozčúlila, že som povedala najnezmyselnejšiu somarinu, ktorá ma napadla. Možno sa mi v hlave vyskytla preto, že som mala strach ako to naozaj bude. Prepáč mi to. Ľúbim ťa.." Objala som ho, a zase sa cítila človekom, ktorý vie prečo žije. ,,Prepáčiš mi?" Opýtala som sa po dlhšom tichu. ,,Nepýtaj sa ma také hlúposti. Čo všetko som ti spravil ja, a ty si mi stále odpustila." Pobozkal ma do vlasov. ,,Harry, ja nechcem kaziť túto chvíľu, ale ako to bude ďalej?" Povzdychol si, a ťahal ma niekde preč. Prešli sme cez našu bránku, pre istotu som ho pustila. Ten sa len zasmial a otvoril mi dvere na aute. Viezli sme sa niekam, a v aute panovalo hrobové ticho. V hlave som si ujasňovala veci, no musela sa spýtať. ,,Ty si ma doniesol do baru?" Harry sa na mňa zmetene pozrel a prudko zabrzdil.
,,Nie, prečo? Stalo sa niečo?"
,,Nič, nič.." Pokrútila som hlavou a nasilu sa usmiala.. Kto to bol? To sa už asi nedozviem. Konečne sme zastavili, pomohol mi vystúpiť z auta.
,,Harry, kde to sme?" Otáčala som sa, mala som strašne nepríjemný pocit..
,,Nespoznávaš to tu? Veď Hyde park.." Zasmial sa, a pritiahol si ma k sebe.
,,Tu sa sami prejdeme, a v kľude sa porozprávame.." Potriasla som pleciami a počúvala jeho slová. Páči sa mi jeho hlas, je taký iný a zvláštny, chrapľavý a cez to príjemný. Striasla som sa, a tým som mu dala na javo, že mi je chladno. Podal mi jeho mikinu a ďalej rozprával.
,,Ináč, už viem čo je Paolovi.." Zaškeril sa.
,,No, vrav.."
,,Bol na operácii, niečo mal z bedrovými klbmi.." Hovoril zadumane a pri tom sa díval do kríkov. Niečo tu nehraje, aj mne sa zdá, že nás niekto sleduje. Mám taký zvláštny pocit, akoby tu niekto s nami bol.
,,Raz s nami tancoval, Bože, dúfam, že niesme na vine, my.." Ďaľší debtavý pocit, že môžem za niečo zlé, čo sa stalo.
,,Miriam, s takými vecami, už musel mať dlhšie problémy.." Potriasol hlavou a upravil si ofinu.
,,Harold, mám taký tušák, že by sme mali stade vypadnúť.." Preglgla som ostávajúce sliny v ústach. Skoro všetky mi vyschli od strachu.
,,Veď sa ukľudni.." Niečo sa mihlo v kríkoch, obaja sme sa  naň hypnotizovane pozerali.
,,Hmm, asi máš pravdu.."  Povedal, stlačil mi ruku. Žmurkol na mňa, a obaja sme sa rozutekali po chodníku opačným smerom. 
,,Už nevládzem, stoj!" Zakričala som, a zhlboka dýchala. Takú výdrž ako on nemám, a to zďaleka.
,,Myslím, že sme to už striasli.." Zakašľala som.
,,Poď, východ už nieje ďaleko.." Podal mi ruku.
,,Naozaj už nevládzem.." Zaprotestovala som. Podišiel ku mne, a jemne spojil naše pery.
,,Hijo, hijo, niesi taká ťažká však?" Začal vidávať čudné zvuky. KEbyže su naookolo ľudia, tak zdupkám od neho čo najďalej.
,,Veď si ma hádzal do mora.." Pokrútila som hlavou, nadvihla obočie.
,,Ja sklerotik.." Zasmial sa, a kázal mi, aby som naň ho vyskočila.
,,POčúvaj ty tarzan, síce ďaleko od tvojej výšky nemám, ale lepšie by bolo, keby si si čupol.." Skonštatovala som. Naozaj spravil to, čo som kázala. Vysadla som mu chrbát, chytila ho okolo krku, a on mi držal nohy.
,,Nemusíš ma zadusiť, honey.." Vydal zo seba piskľavým hláskom.
,,I'm sorry.." Zasmiala som sa, pokračovali sme v ceste. Bolo to trošku trápne, a keď sme vyšli na holú ulicu, blesky fotoaparátov len tak blískali. Poťapkala som ho po pleci, a on ma dal dole. Vo vrecku mu zvonil mobil, a on nevedel čo skôr. Potiahla som ho za ruku, a došli sme k autu. Nasadli sme, a novinári sa presunuli pred nás. Rukou som si podoprela hlavu, a nechala zatvorené oči, veď oslepnem.
Harry si vybavil telefonát, a mňa odviezol domov. Pobozkal ma, a ja som sa vošla dnu. Zamávala som mu cez okienko, a  vošla do obývačky. Babka niečo vyšívala, vraj šál..Hahahah. Teta tu už nebola. Všetky jej veci tu neboli, a mamka s Adamom tiež...Navečerala som sa, a zapla si twitter. Škaredé tweety už zdobili môj profil. Trochu ma to zarazilo, aj keď to očakávala, a to som len pred médiami kamarátka. Fúha, začala som ich všetky postupne čítať, a nebolo mi najlepšie. S ťažkím svedomím, že im kradnem idola snov, som zasadla k telke. Aj tam ma rozoberali, prepla som to, a počúvala správy. Nejako takto som zaspala.