More Than This - 50. DNES, nie zajtra

DNES, nie zajtra

„Harry prosím ťa, polož tam obrúsok a tamto daj fľašku. Inak, nešlo by to bez nej?“ S nadvhihnutým obočím som dirigovala Harolda.

„Zlatko, dotvára to efekt a toto je pravé z Talianska, od tvojho otca.“ Usmial sa.

„Samozrejme, alkoholici. Daj si prosím čierne tričko aj nohavice.“

„Preboha Miriam, Louis sa príde opiť a nie smútiť.“ Krútil hlavou a upravoval obrus.

„U mňa nebudete piť! Mali ste sa dohodnúť a ísť do klubu a nie tu.“

„Zlatko prestaň, lebo opijem i teba a Lucasovi bude mlieko chutiť sto-krát lepšie.“

„Ty si tak strašne vtipný.“

„Ja viem, mám to v krvi a už nezúr.“ Objal ma okolo pása a sladko pobozkal pod uchom.

„Keď mi tu dole bude smrdieť ako po žúrke, zabijem teba i tvojho kamaráta a ver mi, bude to bolieť.“

„TY čo neublížiš ani muche? Akože sa ťa mám báť?“ So smiechom sa odo mňa odtiahol, čaroval so svojou neskutočnou mimikou a ruky dával do obranného gesta.

„Však počkaj.“ Rozbehol sa do kuchyne a ja za ním. Chytil ma skôr on ako ja jeho, držal ma za ramená a ja som sa mohla márne snažiť udrieť ho boxerkou do hrude. Smiala som sa.

„Bábika sa snaží, ó aká je príťažlivá.“ Pustil ma a ja som naňho spadla. Nabúrala som nosom do jeho krku. Zachrapčal a ja som sa zľakla.

„Vidíš čo si spôsobila už aj z teba kašlem, ty ty pusinka.“ Pevne ma objal, ľúbim ho.

„Harry, budeme spolu navždy však?“

„Čo ťa to napadlo?“ Prekvapene sa spýtal.

„Neviem.“ Mykla som plecami.

„Navždy áno, až po kým neumrieme.“ Usmial sa.

„Dobre, môžeme pokračovať.“ To som ho už stihla udrieť, tak som rýchlo utekala kade ľahšie a on za mnou. Zastali sme pred zvoniacimi dverami.

„Buď slušný a správaj sa kultivovane, nezabudni na to ako som ťa vychovala á.“ Spustila som taký rehot, mali ste vidieť ten jeho pohľad, čistý Styles, určite by spravil takú grimasu aj vtedy, keby mu vyholili celú hlavu.

2.11

Harry

Sedel som v kaviarni a kontroloval internetovú schránku. Od vtedy čo sme sa mesiac neukázali na scéne, ma akoby fanúšikovia ani nespoznávali. Mohol som v pohode sedieť v Starbuck, čo kedysi nebolo možné, piť svoje latte a prechádzať maily. Miriam mala náštevu z Ria. Tú Linsi, ktorá u nás trávila jedni Vianoce, a nechcelo sa mi počúvať ako sa chichocú a rozprávajú o blbostiach. Louis sedel oproti mne a stále vzdychal. Chcel mi niečo naznačiť ale nemal som náladu.

„Louis čo je?!“

„Nič.“ Pokrútil hlavou a zahľadel sa za mňa. Otočil som sa a všimol si Eleanor v hrubom svetri. Prisadla si k Louisovi a objednala si čaj. Čumel som na ňu ako na blázna a nechápal.

„To sa ti snažím vysvetliť, neviem nejakou náhodou ju zobrali na plastiku a teraz máme doma silikonovú Ell.“ To som sa rozrehotal ako debil. Vo vrecku mi zavibroval mobil, na displeji svietilo meno nášho doktora a mňa prepadol strach, rozbúšilo sa mi srdce a zaliala ma horúčava. Rýchlo som si obliekol kabát, šálu, zakýval im a vytratil sa von. Opatrne som zdvihol telefón a priložil si ho k uchu.

„Halóó.“

„Pán Styles? Práve mám čas, a poznám jedného špičkového doktora, ktorý robí presne tieto práce a tiež zvláštnou náhodou dnes môže. Takže, dúfam, že ste práve vstali a nič ste nezjedli ani nevypili, inak by sme to museli preložiť na február a ako viem, do vtedy by ste už chceli byť dávno fit.“ Do riti! V duchu som si zanadával a nevedel čo mám spraviť, mohla by mi poškodiť jedna káva? Nechce sa mi čakať s tým hrdlom do nového roka. Už ma nebaví, že neviem spievať.

„Pán Styles ste tam?“

„Áno, tu som. Chcem to podstúpiť, dnes.“

„Som rád, že váš prístup je profesionálny, no na účet mi potom zašlete jednu čiastku, kedže som vám vybavil svetového doktora.“

„Samozrejme, len už ma dajte do kopy.“

„Moje auto po vás príde, ale kam?“

„Kedže som doma, ughh, tak aremles street 25, ďakujem.“

„Budem vedieť spievať.“ Zajasal som a babka ktorá šla okolo na mňa pozerala ako na najväčšieho idiota. Autom som sa rýchlo odviezol domov, okolo Miriam len tak prefrčal a zastavil sa až v našej izbe.

V postieľke spinkal môj malý synček, na ktorého som sa usmieval, až kým mi nestvrdol úsmev. Do cestovnej tašky som nahádzal nevyhnutné veci, no však nevšimol som si Miriam stáť vo dverách.

„Ty odchádzaš?“ Zmätene pristúpila ku mne.

„A kde? Lepšiu ženu ako si ty by som nenašiel široko ďaleko.“ Usmial som sa, objímal ju a popritom bozkával do vlasov.

„Och, ty trdlo, tvoje komplimenty ma držia na svete, no a ešte ten drobizk.“ Pousmiala sa.

„Dnes, ma budú operovať.“ Kľudne som povedal ale mohol som čakať, že jej rozkošná tvárička naberie farbu a vykričí ma.

„Čo? A to mi povieš teraz? A kde si bol? S Lucasom som potrebovala pomoc.“

„Ja som sa to dozvedel tiež až dnes. Bol som na káve s Louisom, potom zavolaj Ell, že čo má nové, budeš ozaj prekvapená.“

„Musím ísť, ľúbim ťa a nech sa stane čokoľvek vždy pre mňa budeš tá jediná.pa“

„Harry, preboha prestaň, všetko bude v poriadku, och bože srdce mám až v hrdle.“

„Kľud, utekám.“

More Than This - 49. Keď Boh prikladá vrecia s ťažkosťami na chrbty nás všetkých

Keď Boh prikladá vrecia s ťažkosťami na chrbty nás všetkých.

Miriam

Utekali dni, odplávali týždne, odbehol i mesiac.

Tento rok bol október očarujúco chladný až mrazivý. Keď som si sadla k oknu, jemne ho pootvorila, počúvala som šuchtanie listov a našu Hedvigu. Lucas v tom čase spal a Harry behal po vyšetreniach. Dosť často ma žrali mrle, keď mi ráno oznámil, že ho čaká ďalšia kontrola. Nespieval, ba šepkal. One Direction, pre stratu jedného z najpotrebnejších hlasov museli zrušiť koncerty po Anglicku. Báli sa, v ich hlavách sa premietali rôzne, strašideľné až deptajúce myšlienky. Čo bude ďalej? Ako sa to vyrieši?- Pýtate sa, odkiaľ to viem? Mojim zdrojom bol Niall, ktorý sa u mňa zastavil každý deň, aby mi pomohol. Staral sa, prebaľoval krpca a rozprával mi. Veľa vecí, od rozchodu s Charlie až po vzťah Zayna so škrečkom. Ne raz som sa smiala, Niallovi som radila ako zbaliť babu, a on to potom vyskúšal na mne čo som skoro dostala infarkt. Večer sme si spravili pukance, pozerali staré komédie a čakali na Harryho. Hneval sa, nechcel nás tak vidieť, bál sa a pri tom zúril. Nie, navonok sa snažil pôsobiť vyrovnane ale oči prezrádzali všetko. Ako Horan zmizol, nesprával sa prívetivo. Mlčal, zavieral sa v hosťovskej a zopár krát som počula i plačlivé vzlyky. Čo sa deje? Všetko začínalo upadať

Chalani sa snažili, pomáhali Harrymu, podporovali ho a Liam nikdy nestrácal to svoje pozitívne zmýšľanie. ASPOŇ on bol ten, ktorý veril a dúfal.

25.10.

„Som doma.“ Zamrmlal Harry z chodby. Opatrne som vykukla z obývačky a sledovala ako sa vyzúva. Zakašľal, ruku si priložil k ústam a opäť len silnejšie. Tu sa prehol v krížoch a dlaň si pritlačil na hruď. Mračila sa a pri tom odkladal kabát. Nevravel mi nič, hovoril, že je to zbytočné, aby som sa trápila. Hrabala som sa i v jeho papieroch, keď mi už inak duša nedala ale nič som nikdy nenašla. Vykročila som, podlahy zavŕzgali. Zdvihol pohľad a usmial sa, tak nebezpečne. Ruky vystrel do vzduchu a ja som sa v nich tak rada utápala. Jeho ruky boli veľké, aj cez to tak nežné a príjemné.

29.10.

„Miriam!“ Zľakla som sa, práve som prebaľovala naše slniečko keď niekto kričal v predizbe. Malého som položila do postieľky a utekala dole. V dverách stál vyplašený zadychčaný Zayn. Zvrieskla som.

„Miriam, poď rýchlo. Musíme ísť!“ Rukou ukazoval ku mne.

„Počkaj a čo Lucas?!“

„Zober ho, poď.“ Šepol. Luckyho som okamžite prezliekla, do teplých pančušiek, dupačky, rifle, košieľka, svetrík a vetrovka. Dole mi pomohol Zayn zabaliť ho do deky a tak do vajíčka. Viezli sme sa Harryho autom a ja som ničomu nerozumela. Len čo som sa na niečo opýtala, umlčal ma. Rýchlim gestom, alebo nepeknou mimikou.

Tŕpla som, Lucky mrnčal a ja som nevedela čo skôr. Viezli sme sa autom dobrých desať minút, pak sme zastavili pri poliklinike. Bála som sa. Zayn sa šiel opýtať potrebné veci na recepciu, ktoré som počuť radšej nechcela a tak som nám zavolala výťah. Srdce som mala až v hrdle, a hrdlo niekde v riti.

„Zayn.“ Šepla som. Pochopil ma, objal ma a mne do nosa vnikol cigaretový pach. Zastavili sme na treťom poschodí, Lucasa zobral Malik, lebo moje sily boli na dne. Kráčali sme bielou uličkou, sterylizovaným prostredím, obklopení nemocničnou vôňou a sestričkami v bielych plášťoch. Prevážali okolo nás ženy bez vedomia.

Zayn zrýchlil krok, a ja som pred nami zbadala chalanov. Sedeli na stoličkách a všetci vyzerali zdrvujúco. To mi po líciach už stekali slzy a vôbec som nemusela vedieť o čo ide. Ako ma zbadali, postavili sa do jedného. Okrem Louisa.

„Kráska neplač všetko bude fajn.“ Tíšil ma na koženom pleci tmavý chalan, ktorý ma vždy fascinoval svojim vkusom. Z jedného ramena som sa presunula ďalej a konkrétne ku bábätkovskej vôni, Niallovi. Stamaď sa mi ľahko šlo k Liamovi a tak k Danielle.

„Tu je tá káva.“ Začula som známy hlas, ktorý som tak strašne milovala. Chrapľavý, mužný a vždy príťažlivý. Obzrela som sa a zbadala Harolda s teglíkmi, plnými tekutiny, ktorá robila z ľudí otrokov a závislých naň. Ako na mňa došiel pohľadom, všetko strčil do ruky Louisovi a rozbehol sa ku mne.

„Miriam!“ Vyzdvihol si ma do náručia, bozkával ma na líce a šepkal.

„Neplač, miláčik, pššt.“ To som utíchla, položil ma na zem. Nesledovali nás, boli tak zarmútení, že ledva niečo videli. Moje vnútro sa razom upokojilo a vedelo, že moja láska žije a je v poriadku. Za ruky sme sa presunuli na koniec chodby.

„Ja ja som myslela... Oh, vďaka Bohu, že žiješ.“ Hlavu som priložila na jeho hruď.

„Ty nevieš čo sa stalo?“ Prekvapene na mňa pozrel a potom zase objal.

„Zayn mi to nepovedal, ty si nebol doma dobré dva dni, takže...“ Normálne som riekla a Harry mi zatiaľ utieral vreckovkou slzy.

„Eleanor... El nám potratila.“ Povedal a venoval mi smutný pohľad.

„Prosím?!“ Moje vnútro vzbĺklo, orgány sa naštartovali ako desné a srdce mi búšilo.

„Počula si dobre. Teraz pred chvíľou.“ Moje slzné kanáliky nezaostávali.

„Zlatko.“ Opäť mi hlavu priložil na kabát a rukou mi prechádzal cez vlasy.

„Ch-ch-chuderka, moja malá. Mne je to tak-tak-tak ľúto.“ Revala som a on ma nestíhal utišovať. Došiel za nami i Liam, ktorý sa snažil ale márne.

Z diaľky na nás kývol Niall a ukázal na dvere, ktoré sa pomaly zatvorili. Louis je dnu.

Sadli sme si, Harry sa šiel prejsť so svojim malým synom. S Dann sme si navzájom podávali vreckovky a vždy sa obzreli za buchnutím dverí. Moja hlava šla vybuchnúť a nos som musela mať červenejší než papriku. Všetko sa kazí, ničí. Prečo to robíš? Prečo nám nemôžeš dopriať aspoň nejaké to šťastie?! Zúrivé myšlienky som posielala rýchlou poštou do neba a až potom zistila, čo som vlastne odoslala.

„Ja to nechápem Dann.“ Hlavu som položila na jej rameno.

„Pšt, musíš byť teraz veľmi silná, aký ma Harry dátum?“ Otázka ma zarazila až tak, že som nezavrela sánku.

„Ty o tom nevieš?“ Prekvapene mi pokračovala.

„Mala by som o niečom vedieť?“

„*Harry. Operácia. Dátum. Nič?*“ Jej vlasy sa rytmicky krútili a vytvárali špirály, aj ja chcem také vlasy. Sledovala som ich a ani nestíhala rozmýšľať nad tým čo vravela. Najprv som si to musela dávať do kopy a tak vyšli mi len kúčové slová*

„Danielle je toho na mňa veľa.“ Postavila som sa z vŕzgajúcej stoličky a kráčala za Harrym vonku. Výťahom som zišla na prízemie a nechávala voľne tiecť slzy, neutierala som ich. Páčilo sa mi ako mi tiekli po krku a potom zaliezli pod tričko. Pery som krivila ako Lucas, keď si dožaduje mlieko a oči ma štípali. Pred nemocnicou stála stará lavička a ja som sa rozhodla, že to miesto ma utíši. Sadla som si, zdvihla ramená, aby mi kabát zakryl krk, nohy narovnala a mračila sa na zeminu. Neviem, ofina mi liezla medzi oči a smútok zo mňa len tak vyžaroval. Všetko čo sa okolo mňa pohlo som pohľadom zamrazila. Zaregistrovala som tak akurát spiaceho Lucasa v oranžovo čiernej sedačke ako chrápe, tváričku má naklonenú na pravá stranu, pusu pootvorenú a líce ako dva vačky plné semiačok. Nie ja nesrandujem, on naozaj vyzerá ako taký malý škrečok, podobá sa na toho Zaynového, len škoda že Malik chová škrečku, alebo škrečovičku počkať asi skôr samičku škrečka, ha.

Harry ma z ľahkosťou pohladil po tvári a venoval jemný úsmev. Sedačku položil vedla mňa a on si sadol na ľavú stranu. Objal ma a zašepkal.

„Aký som ja rád, že mám zdravého syna.“ Vydýchol si a radostne si usmial.

„Ktorému sa absolútne nevenuješ.“ Dokončila som.

„Jakže? A teraz?“

„Harry, to je chvíľkové. Celý čas čo sme spolu si si predstavoval a prosíkal ma, aby sme mali dieťa a teraz keď ho máš ani nespávaš doma.“ Vzdychla som si.

„Zlatko, spávam doma u chalanov. Keby si ma mala v noci počúvať ako kašlem a chrapčím tak by si ma asi vyhodila aj tak.“ Kývol ramenami a pobozkal ma na líce.

„Inak kedy si sa mi chystal povedať, že ťa čaká operácia? Tesne predtým ako pôjdeš pod nože? Bože Harry, Danielle ma tak strašne teraz vystrašila a ešte Eleanor, Boh ju ochraňuj.“

„Vravel som ti, že nechcem, aby si sa trápila, nie ty zistíš všetko, aj keby si mala ísť cez mŕtvoly!“ Nazlostene

pokrútil hlavou.

„Dobre vieš, že sa budem trápiť stále, kedy ťa budú operovať?“

„O pár týždňov, no neviem presne.“

„Ty si taký.... milujem ťa.“ Chcela som mu vynadávať do debilov, idiotov, somárov, kreténov, imbecilov, magorov, že mi nič nepovedal a ešte kamarátka to vedela lepšie než ja.. no srdce mi nedalo, päsťou som mu udrela do stehna a povedala tie dve slová.

„I love you Miriam too, you are my so amazing life and without you it won't be a good. Love.“ Nahol sa k mojim perám a ja som ešte stihla povedať.

„Forever together.“ Až tak som zničila tu tenučkú hranicu medzi nami dvoma a pobozkala ho. Aspoň na chvíľu som sa odreágovala a nemyslela na vonkajší svet plný zlých a zdrvujúcich vecí, ďakujem.

„Poď, budú náš potrebovať. Musíme byť im teraz obrovskou podporou, ja Louisovi, predsa je to môj najlepší kamarát a ty zase Eleanor.“

Hore nás čakali zronené tváre, Harry si hneď sadol k Tommovi, ťapkal ho po chrbte a niečo mu vravel po tichu.

„Miriam, môžeš ísť dnu ale len na chvíľu.“ Pozrel na mňa uplakaný Louis. Sedačku som podala Niallovi, prešla som okolo chlapca, ktorý mohol byť tiež otcom, ale okolnosti spravili asi svoje a stisla mu ruku, poďakoval .

Ako som kráčala k dverám, zaliala ma horúčava a moje dýchanie bolo tiež o dosť rýchlejšie, nevedela som čo očakávať, nemohla som si predstaviť, nevládala rozmýšľať nad Eleanor, dievča ktoré vždy nosilo na perách úsmev, za každým sa rehotalo ako Danny, a to tažšie mi bolo teraz vidieť ju.

„Zlatko.“ O mnoho väčšie slzy, poriadne som ju ani nevidela. S plačom som vošla dnu a okamžite si k nej prisadla. Dívala sa na mňa tak zmätene, ťažko, zúfalo viem, že jej to bolo trápne a tuším, že už určite mala predstavy o tom čo to bude a ako to u nich bude vyzerať a teraz je všetko fuč.

„Malý Sebastian ba či Nettie, Miriam.“ Rýchlosťou svetla sme obe revali ako bláznivé a objímali sa navzájom.

„Stay strong, je hore cíti sa dobre, neboj sa. Dohliada na teba a vždy keď ti bude ťažko bude tu pre teba.“ Hladkala som ju vo vlasoch a snažila sa myslieť pozitívne, neviem cítila som sa tak, ako keby sa to všetko stalo mne, tak empaticky, až príliš.

„Ďakujem.“

„Nie neďakuj mi. Budem tu, pre teba stále, ver mi. Dievčatko len poriadne oddychuj a nestrácaj nádej, dostaneš sa z toho, neboj sa. Pomôžeme ti.“ Na líce som jej dala pusu a opustila izbu. Mrkla som na Louisa a tým mu dala na známosť, aby šiel za mnou. Zastali sme pri automate s kávou a ja som sa ujala reči.

„Louis, prepáč ja mala som ti to povedať a nie zahovárať, ako mi je hrozne. Keby si to vedel bol by si pozorný a všetko by bolo lepšie.“ So slzami v očiach sa mi hovorilo ťažšie, než kedykoľvek predtým. Lebo viem, že na tom mám určitý podiel viny.

„Miriam, nie minulosť neriešime. Ja som sa to dozvedel dnes ráno, že budem otec a na obed, ako sme spolu varili, chcela dosiahnuť k vrchnej poličke. To som však ešte nevedel, lebo keď som sa otočil a všimol si jej snahy, naťahoval som ruku a chcel som to vziať za ňu, lenže spadlo to medzi nás a ona v ľaku spadla tiež. A presne vtedy sa na jej sukni zaligotala červená škvrna.“ Smrkal, hlavu si opieral o plast a plakal. Videla som ako si slzy vytrvárajú vlastnú cestičku po jeho lícach.

„Louis, mne je to tak strašne ľúto.“ Pritúlila som sa k nemu a on ma zovrel v objatí.

„To nič, Miriam je mi tak hrozne, žeby som najradšej skočil z mosta, lebo keď som sa jej pozrel do očí, videl som to znova, zas a znova. Môžem za to, mal som byť ešte viac všímavejší ba uchytiť ju ako padala. Nie, ja Tommlinson nechal som ju spadnúť.“

„Pššt, nie nemôžeš za nič. Možno by sa to udialo tak či tak. Možno nie dnes ale zajtra, alebo večer. Ten pád tomu len dopomohol nechápeš, nie všetky ženy ktoré su tehotné a slabo spadnú potratia, asi mala El napríklad skôr nejakú komplikáciu alebo ju neposlúchala maternica. Louii prestaň nemôžeš za to.“ Tak veľmi som sa mu snažila pomôcť, chcela som ho z tohto stavu dostať hneď, v tomto momente...no uvedomila som si, že na toto budú spomínať dlho, a keď nebudú stáť pri sebe tak sa ich cesty rozídu a to práve nemôžme dopustiť. Čie veľké ruky ma zozadu objali a odtiahli od Louisa. Na ramene ma tlačila Harryho brada a jeho vlasy ma šteklili po celej tvári.

„Louii, príď zajtra na večeru.“ Usmial sa na neho Harold a bratsky sa objali.

„Pôjdem ešte za El, má dojsť mama s Lottie a aj Ell rodičia, takže počkám a ostatných pošlite domov a čo vaše dieťa?“ Pri poslednom slove v otázke, prehltol na prázdno až tak dokončil vetu.

„Niall.“ Zamierila som k nemu, prebrala si Lucaska a z ľahka ho objala.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa.

„Nie, ja som rád.“ Kývol hlavou, Danny aj mňa zobral pod pazuchu a Liam za nami došiel s telefónom pri uchu.

„Viem, že je to ťažké detská ale musíme im byť k dispozícii vodne i v noci, čo keď Louii sa nám poskladá tesne pred nejakou tlačovkou, už teraz mám strach.“ Zamyslene vravel Liam a opieral o mňa hlavu.

„Skôr by si mal myslieť na to, ako im treba pomôcť, po prípade ako sa cítia. Nie, ty musíš hneď rozmýšľať nad prácou. Do riti! Stále som v práci (pozn. autorky->Olly je doma s Liamom, kedže plat neodstávajú lebo nemajú žiadne ponúky, a Dann maká na klipe Gagy) a keď som konečne doma tak o nej vkuse vravíš a ešte sa všetko dosiera!“ Danielle vybuchla ako najväčšia atómová bomba, zrýchlila krok a s Harrym zabočili ku schodom.

„Piškótka!“ Liam za ňou kričal.

„Idem za ňou.“ Púšťala som Niallovu ruku, ale Payne bol rýchlejší.

„Asi to na ňu ide.“ Pokrčil plecami Horan.

„Práve mi ukradla priateľa.“

„Ja ako správny kamarát, som si tiež ukradol ženskú no a ešte s bonusom.“ Snažil sa odľahčiť situáciu.

„Neviem, či to bude bonus, keď v noci nezažmúriš ani oka lebo malý bude vrešťať ako pavián.“

„Preto prespáva u vás?“ Nedalo mi neopýtať sa.

„Kvôli Luckymu? Nie, Miriam on je chorý. Chápeš? Každý večer sedí na terase a plače. Nepovedal nám nič, nevieme, netušíme o čo mu ide, čomu je. Vieme len, že ho čaká ťažká operácia a to je všetko. Znížili sa nám predaje cédečiek, náštevnosť hlavnej stránky klesá o milióny, rádia nám nevyvolávajú tak ako kedysi. Chýba nám veľmi, bez neho nie sme One Direction.“ Rozhadzoval rukami.

„A čo Joshua? Nepovedal vám nič?“ Niall pokrútil hlavou.

„Absolútne nič?“

„Miriam nie. Vraví, že keď si to pán Styles nepraje tak nebude nič prezrádzať.“

„Čo keby som za nám zašla ja? Predsa som jeho priateľka a možno mne to..“

„Nemyslím si, určite ho podpláca, nestačí že má skoro väčší plat ako my, keď ešte ošetruje Madonnu, nie Harry doňho vkladá ďalšie peniaze.“

„To vieš skade?“

„Spoločné účty? Ha? Viem Harryho kód, požičiaval mi malú čiastku a Paul nás kontroluje, keď sa nejaké peniaze stratia okamžite si nás berie na bok alebo na kávu a v poslednej dobe Hazzovi vyvoláva vkuse.“

„Aha, je to zložité ale nevzdám sa.“ Niall ma odprevadil k Harrymu autu, ktorý už sedel za volantom.

„Ahojte, ozvite sa.“ Rozlúčil sa Niall.

More Than This 48. Dospelý a zároveň aj dieťa?

Dospelý a zároveň aj dieťa?

Miriam

Nad ránom ma zobudil Lucas, ktorý potreboval napapať. Rukami som vliezla do postielky, opatrne ho vybrala, sadla si naspäť a prisala ho k sebe. Ako som sa obzerala v tej tme, nevidela som žiadnu hrudku ležiac vedľa mňa. Zažala som nočnú lampičku a oči nechala zavreté. Až po chvílke, keď som nadobudla odvahu som ich pootvorila. Vedľa mňa Harry neležal, nebol tu. Jeho miesto bolo chladné, takže sa spratal dávnejšie. V krku mi vyrastala hrča a ja som vedela, že niečo nieje v poriadku. Teda sugerovala som si to do hlavy. Lucas pil dnes o niečo rýchlejšie, takže sme skončili skôr. Rozhodla som sa, že ho počkám, lenže prešlo desať minúť, nasledujúcich dvadsať a ja som už umierala strachom. Prehľadala som celý dom a nič. Dokonca som vliezla i mame do izby. Keď už som naozaj nebola schopná niekde ísť a slzy sa mi tlačili do očí, lebo som sa bála toho najhoršieho, aj keď sme do seba vkladali dôveru, Harry bol ako jemný vánok, ktorý zmizne hocikedy, som sa zatvorila v kúpeľni. Zosunula som sa po dverách dole na zem, slané slzičky mi už tiekli prúdom, keď tu zrazu vo vani som zbadala sedieť Harryho. Nohy mal skrčené, ruky prekrížené a hlavu opretú o kachličky. Na tvári mal červené fľaky, oči lesklé a díval sa niekde do blba.

„Harry?“ Prekvapenie som neskrývala. V živote som ho takto nevidela. Jeho hlava sa natočila mojim smerom a on spustil ďalšie slzy.

„kocúrik, čo sa deje?“ Vošla som do vane, dúfajúc, že to pod nami nepraskne. Sadla som si do tureckého sedu a pozorovala svojho priateľa, ako plače. Toto sa mi ešte nestalo, ale aj muži majú svoje emócie, ktoré asi vyjadrujú len v noci.

„Ne-nechcel som, aby si ma takto našla.“ Rukou si utrel tvár, potiahol nosom a pohľad uprel na svoje nohy.

„Každý je len človek, každý má svoje pocity.“ Prstom som mu utrela ďalšie slané slzičky a čakala kedy z neho niečo vyjde.

„Honey, poď ku mne.“ Natiahol ruky do vzduchu.

„Harry nezmestíme sa tu.“ Kývla som hlavou, na čo svoj skryvený chrbát okamžite vystrel a chytil ma pod pazuchami. Stiahol ma mu na stehná a naše telá sa dotkli. Pocítila som náhly prúd elektriny, ktorý vravel za všetko. Moja zamilovanosť neprestala rásť, pri každom ďalšom dotyku sa chvejem viac a viac.

„Ale hej.“ Šepol mi do ucha a potiahol nosom.

„Nechcel som, naozaj som nechcel, aby si ma takto niekedy videla.“ Bradu tlačil na moje rameno a slzy premočili moje tričko.

„Keď chceš fungovať v dlhodobom vzťahu, nesmieš nič skrývať.“

„Ani to, keď ma niečo bolí a chcem byť silný muž?“ Otázka ma zarazila a ja som objavila v jeho vnútri malého Harryho, ktorý bol ešte stále dieťa a nevedel čo sa od neho očakáva.

„Pozri, u nás môžem byť ja, silná žena.“ Vravela som mu do ucha a rukou ho škrabkala vo vlasoch.

„To by sa mi páčilo viac.“ Zasmial sa.

„Nie Miriam, len ja. Nevydržal som to. Proste to nešlo, všetko toto naokolo ma vynervovalo a dnešok ešte viac, teda včerajšok.“ Odtiahol sa odo mňa a díval sa mi rovno do očí.

„Ženy majú takéto depky 300-krát viac a vy nás neviete pochopiť, teraz to došlo aj na teba.“ Dostala som nevrlý pohľad, tak som pokračovala.

„Včerajšok? Zlatko vrav.“

„Miriam, ale nesmej sa, ja mám z toho strach.“ Nadvihol obočie.

„Harry, dochádza mi trpezlivosť.“ Pozrela som naňho vážne. Pobozkal ma na pery a pritisol k sebe.

„Včera ako som behal za tebou, začal som sa dusiť a vykašľal som zo seba krv. Potom som stretol Rachel a tak prišiel domov, lenže hrdlo ma bolelo celý deň a v noci, som tu už poriadne dlho, proste keď sa necítim dobre, alebo moje vnútro vybuchuje spievam si, lenže fakt je, že teraz to nedokážem.“ Odtiahla som ho od seba a dívala sa na zronenú tvár, ktorá plakala. Harry naozaj plakal, nos mal červený a oči napuchnuté.

„Pššt, Honey. Nedovolím, aby sa ti niečo stalo. Všetko bude v poriadku, ty aj tvoje hrdlo. Mohol si chytiť zápal, alebo máš podráždený hrtan, to prejde.“ Jeho hlavu som pritisla na svoje rameno a stískala ho najpevnejšie ako som vedela.

„Bože, ale ja neviem spievať. Miriam pochop to.“ Plakal.

„Ja to chápem Harry a veľmi dobre, keď je niekto alebo niečo čo nadovšetko miluješ a ono to zmizne.“ Začal spievať More Than This ale rýchlo skončil.

„Harry neplač.“

„Miriam, aký som ja slaboch, ja plačem. Bože, ale oni nás budú nenávidieť.“

„Všetci vás milujú.“ Riekla som.

„Nie, lebo oni nás budú nenávidieť!“

„Prestaň Harry a poď.“ Vytiahla som ho z vane.

„Ty si riadna ženská.“ Skonštatovala som ako sme kráčali ruka v ruke hore po schodoch a on smrkal.

Vošli sme do mojej izby, podala som mu mikinu a sebe som vzala pletený sveter. Lucasovi som do postieľky strčila detskú vysielačku a jednu napchala do vrecka na pyžame. Harryho som ťahala za sebou a keď sme sa blížili k vchodovým dverám niečo poznamenal. Nerozumela som mu ale vedela, že čo mu teraz pomôže najviac. Sadli sme do jeho auta, lenže ja som šoférovala a on sedel na sedadle spolujazdca. Keby to nebol Harry, tak by nenamietal, ale nakoniec sme to zvládli. Síce volant som už nevidela nejaké to obdobie ale v dokladoch mi ešte stále svietil nevyužitý vodičák. Keď raz tak poriadne. Smiala som sa, lebo keby bol Harry v normálnom stave tak by mi v živote nedovolil riadiť ho. Cesta trvala dlho, bolo riskantné ísť takto preč od maličkého, ale snáď to mamka zvládne.

Keď sme zaparkovali auto , pomaly začínalo svitať. Vonku bola poriadna kosa, ale toto ma už nemohlo odradiť. Nevnímal ma, nedíval sa na mňa, nezaujímal sa o mňa, riešil len svoj problém, ktorý ho teraz trápil asi najviac, nedávala som mu to za vinu, to nie. Ako vravím, všetci máme svoje chvíle plné depresie a smútku.

Zaviedla som ho pred dvere. Stál tam ako stĺp, a ja som šla vyhrabať odnekiaľ kľúč. Kde ho len môžu skrývať?

„Tu je.“ Zamumlal Harry a podal mi zväzok klúčikov.

„Ďakujem.“ Odpovedala som.

Vošli sme dnu, bola som zobudiť Anne pod jedinou prosbou.

„Prosím, objími svojho syna a nehnevaj sa, že sme tu tak vtrhli.“ Zívla som sa usmiala sa na ňu. Poďakovala sa mi, lebo práve nastal jej čas, aby sa vychystala do roboty, takže sme neboli veľká otrava. Harold sedel v ich kresle dole v obývačke a neustále poťahoval nosom. Anne si k nemu kľakla a roztiahla ruky dokorán, aby uchránila svoje dieťa pred všetkým nebezpečím, ktoré číha naokolo. Toto všetko sa mi zdalo komické, pretože v živote by som si nepredstavovala, že môj dvadsaťjeden ročný priateľ bude plakať na maminom ramene, ale keď som sedela na pohovke a pozorovala ich, prišlo mi všetkého ľúto, aj toho, že toto chlapčiatko staršie ako som ja, má byť už príkladným otcom a priateľom. Iní chlapci v tomto veku striedajú dievčatá, chodia po baroch, zabávajú sa. On pracuje, živí nás, stará sa o nás. Prajem každej žene, aby mala tak príkladného manžela alebo priateľa. Harryho by som najradšej vystavila do výkladu a každému o ňom rozprávala, aký je zač. Nepreháňam, to nie. Je pravda, že všetci máme svoje muchy a ja ich mám o trošku viac o veľkú trošičku viac.

Trvalo im to viac ako tridsať minút. Keď okolo mňa prechádzala Anne súcitne ma poťapkala po pleci. Vedela som, že túto situáciu som naplno pokazila a vôbec Harrymu nepomohla a ešte sa toho vzdala, tým že som ho doniesla tu. U Stylesovcov sme dostali raňajky a ja som mala čas vydiskutovať si to s Harrym.

„Prepáč.“ Šepla som. Harry sa ku mne nahol a vlepil mi na líce lekvárovú pusu.

„Zlatko, ty by som mal ja povedať.“ Pousmial sa a stlačil mi ruku.

„Nie, ja mala som ťa utešiť a pomôcť ti.“ Dudrala som.

„Honey, šš. Pomohla si mi a veľmi. Bez teba by som tam ležal do teraz.“ Vravel chrapľavým hlasom a vyškieral sa.

„Harry ja ťa nechápem. Ty si v niektorých situáciach tak dospelý, príkladný a potom sa zachováš ako úplne dieťa.“ Zasmiala som sa.

„Dúfam, že aspoň Lucas bude normálny.“ Zhodnotil Harry so smiechom.

„Ako ti je?“ Ubezpečujúca otázka.

„Lepšie, ale aj tak sa na to bude musieť pozrieť Joshua.“

„Náš osobný doktor.“ Kývol hlavou na bok.

„Myslela som psychicky.“ Rukou som ho pohladkala po líci.

„Tak okrem toho, že nás budú všetci nenávidieť, fajn.“

„Prosím ťa nespletaj. Je škola, a neviem čo stíhate do decembra, do vtedy už budeš fit.“

S Harrym sme odviezli Anne do roboty a tak sme sa vybrali pyžamách naspäť domov. PO ceste sme sa zastavili v tescu a pozreli Luckymu cumlíky, potraviny aj vody. Keď sme vchádzali do dvora vycvaklo nás niekoľko novinárov a ja som si opäť spomenula aké je to.

Doma nás čakala rodinka alias tarzan s gorilami. Nebudem vám rozprávať, kto je kto. Domyslite si.

Harry vyložil nákup, ja som utekala hore k Lucasovi. Maličký ležal ako päť peňazí, bol červený, vyplakaný.

„Čo to len tá hlúpa mamička vystrojila? Neboj sa, tu som.“

„Už to nikdy nespravím, nie. Ľúbim ťa.“ Niekto by ma pokladal za blázna a vôbec by si neuvedomoval, že ja práve utišujem svoje dieťa, ktoré žiadostivo túži po materinskom mlieku, ale ja mu ho neviem dať. Stres spravil svoje.

Ahoj.
Nemôžem uveriť, že som na svojom blogu. V živote by mi nenapadlo, že akurát ja dosiahnem takúto návšetvnosť. Vďačím viacerím bloggerkám, ktoré mi pomohli dosiahnuť to.


Hanbím sa, nevenujem sa vám.
 Nie nevyhováram sa, naozaj nemám prístup k netu, momentálne žijem v takej oblasti, je to strašne komplikované a môj usb ma nepočúva.
Pýtala som sa vás, čo Vám môj príbeh dal, a ešte som vravela, že mám dopísané mtt, ale to neznamená, že nová časť čo pribudne, bude posledná. Pokračujeme, mám napísané všetky časti a už aj koniec, len som chcela vedieť váš názor, aby som zistila či som svoj prvý príbeh zakončila dobre, ale tak skoro the end nečakajte, ja som len naozaj potrebovala počuť váš názor, lebo o konci uvažujem už nejaké tie piatky.
 Ako prídem zajtra zo školy tak vám tu pribudnú tri časti.

Sestričku mám úžasnú, pomáham pri kúpaní, kočikujem ju, nosím ju na rukách, spievam jej a ona mi na oplátku vyplazuje jazyk a nevedomky sa usmieva, až jej skáču kútiky pier nahor. Už teraz ju nadovšetko milujem a neviem si bez nej predstaviť ani kúsok dňa, aj keď spím žo štuplami v ušiach. Haha


Bye, je mi to ľúto, ale keď už zaznamenám vynikajúcu sieť som u vás.