More Than This - 8. Slaný kúpeľ A

200! O_O, ľúbim vás a ďakujem :)

Do tejto chvíle, som vlastne ani nevedela čo spravím. Vôbedz nič som netušila. Je ťažké odpustiť niekomu, kto vás takto silne zranil. Moji rodičia by ho zaškrtili za to všetko no a ja ho milujem aj napriek všetkým mládežníckym somarinám ktoré spravil. Je to môj kučeravý idiot. Veľký idiot, ktorý nevie čo chce. Vraví sa, že ženy su nerozhodné, nevedia čo chcú, podľa mňa je on ten čo sa nevie nikdy rozhodnúť a vybrať si. Síce aj  som v niektorých situáciach na mäkko ale.. Vykračovala som si po pláži a rozmýšľala čo spravím, keď som ho zahliadla sedieť na kameni. Jeho nádherné hnedé vlasy plné lesku, vietor odfukoval do pravej strany, čím zmenil štýl Harryho ofiny.  Namosúrene sa díval do svojho telefonu, bez ktorého by neprežil ani len sekundu. Biele pekne vyčistené conversky, obúchaval a o balvan. Biele tričko s potlačou all star, svetle krémové nohavice zdobili jeho úžasnú postavu. Zmenil sa a veľmi, už to nieje taký macko ako býval, má vyšportované telo ktorému by podľahla každá žena, vrátane mojej mamky. Vraví, že mladých zajačikov na svete je málo, tak si ich treba poobzerať, Keď otec, vidí ako ladne otočí hlavu za dajakým vyšportovaným fešákom s tetovaním, hneď ju pobozká na líce. Jeho zatiaľ malé pivné bruško nieje také atraktívne ako 20-roční chrumkáči.
,,Miriam!" Skríkol, keď ma konečne uvidel. Som rada, že tú svoju hlavu od iPhone vôbedz zdvihol. Len tak som stála a nechala, nech si vietor so mnou robí čo chce. Vlasy tam a hen tam. Zhupol z mega kameňa, a začal ku mne utekať. Viete ako bolo v tej rozprávke Madagaskar, ako sa k sebe rozbehli lev Alex a zebra Martin. Harry asi čakal, že sa k nemu rozbehnem tiež. Nie. Ja som stála ako prikovaná na piesku. Keď už bol pomerne blízko jeho úsmev sa zmenil na čiarku. Jemne pristúpil ku mne a zbabelsky sa mi pozrel do očí. Asi nečakal, že to spravím ale musela som. Dlaniami som chytila jeho tvár a jemne ho pobozkala. Odtiahla som sa, čím som mu spôsobila jemnú červeň na tvári. Rukami ma chytil za  bedrá a pritiahol si ma naspäť. To mu ide dobre, obdarovať dievčatá bozkami a sladkými úsmevmi. Cítila som sa tak úžasne. Nič neexistovalo, len ja a on, len jeho a moje pery. Jemne prešiel so svojim jazykom ku mne do úst, čím mi spôsobil triašku. Trvala krátko ale pre mmňa ako keby večnosť.  Rukami som mu prehrabávala čerstvo umyté vlasy. A zas jeho ruka  začala blúdiť po mojom pozadí,  posunula som mu ju vyššie na pás. Trkvas jeden. Bozkávali sme sa tak drsne ale zároveň jemne a nevedeli sa nabažiť jeden druhého. Ako keby sme si chceli vynahradiť tie dva roky bez seba. Mal pravdu bez neho soms a cítila hrozne. Lucas mi pomáhal naň ho zabudnúť no asi sa mu nedarilo. Obaja sme sa od seba odtiahli. Chytil ma za ruku, a jemne ju hompáľal. Cítila som sa ako v škôlke. Len tak sme sa prechádzali. Medzi nami bolo príjemné ticho, vychutnávali sme si svoju spoločnosť a očami sa skúmali. No predsa som sa musela ozvať. ,,Harry, čo Rachel?!" Zastavila som. ,,Už je v lietadle, neboj sa.." To ju opustil ako chraplúň?!
,,Ako si vedel, že ti dám šancu?.." Zahľadela som sa mu do očí. ,,Lebo ma miluješ!" Vyceril zuby a vyplazil mi jazyk. Zrazu ma chytil na ruky ako nevestu a začal behať. ,,Harold! čo robíš?!" Keď som videla ako sa blížime k vode, tak som sa zľakla. Prosím len to nie. ,,Harry, pusti ma!" Začala som vrieskať. Bolo už neskoro. Rýchlo som si chytila nos a ocitla sa pod hladinou studeného mora. Otvorila som oči a uvidela síce rozmazane ale Harryho. Obaja sme vyplávali na hladinu a ja som spustila neskutočný smiech. Od brehu sme boli dosť ďaleko. Voda tu bola hlboká, pretože som sa nevedela dotknúť dna. Strach sa rozhodol, že sa so mnou pohraje. Kučierkáč na mňa žmurkol a začal plávať smerom k brehu. Ja som zvolila prsia. Veľké zábery, no na Harryho som nemala. Ten už bol dávno vonku. Jeho spľasnuté vlasy a mokré telo pôsobilo tak príťažlivo. Podal mi ruku a ja som vyšla z toho slaného mora. Začala som si žmýkať vlasy. ,,Poď so mnou na hotel, potom pojdeš k sebe, musíme sa vážne porozprávať, lebo teraz sa nám nedarilo..." Šibalsky sa usmial a ja som vedela čo ma čaká. Z toho rozprávania ako ho poznám, určite nič nebude. ,,Ale len porozprávať.." Mávla som mu pred ksichtm s ukazovákom a zatvárila sa vážne. ,,Uvidíme.." Zase ten jeho pohľad. Ležérnym krokom sme šli do hotela. Šaty na mne pomaly vysychali a vlasy sa mi začínali vlniť. Neznášam to. Vždy si ich žehlím a snažím urovnať. Na "hotelovej" recepcii nás privítal Louis v pyžame. ,,Uhm, dobré ráno.." Zaškerila som sa naň ho. Prekvapene pozrel na naše ruky a začal: ,,Ahojte kučierky, ako ste sa mali? Bázen v hoteli by vám asi nestačil.." Zamrmlal a jemne ma objal.



Doplním zajtra, utekám vonku, ľove ya!