Vyber si ;-)

2. mája 2012

More Than This - 21. Hollywood ja už idem!

Skáčem, hopa, hopa, hop. Aby som sa už dostala k dajakej veci. Neviem takto písať, samé omáčky, a to nejde. Musím vymyslieť niečo zmysluplné. Hahah, v mojom prípade to asi nebude možné ...


5.10. 2012
,,Miriam! Čakáme už le n teba!" Ozýval sa Alexin hlas. Zagúľala som očami, hodila zápisnik do kabely, a vybrala sa dole.
,,Paolo bude nervózny, ty  to budeš vysvetlovať!" Podstrčila ma vpred.
,,Jasné." Zívla som. Hej, hej zabudla som. Dnes ideme na výlet.. V škole sa začínali robiť rozbroje, že herci majú výhody. No tak, veľké množstvo času sme trávili na divadeľných doskách. Predstavenie. Kto som? Pobožná stará upratovačka, nevadí, mám dosť veľa textu, a hrajem s Mikeom, takže o to lepšie. Spoznávací zájazd mesta, a ide celá škola. Paolo nás odvezie pred školičku, a potom nás rozdelia medzi všetkých žiakov. Nikoho tam nepoznám, len našich hercov. Celý čas som sa držala v Linsinej blízkosti, no aj tak to nepomohlo. Teraz už sedím v školskom buse, pri dajakom rockerovi. Nič iné nepočujem len gitarové sóla. Oh moje uši.
,,To je tá!! Harryho priateľka!" Zakričal niekto. Problémy sa len začínajú.


16.11.2012
,,Dobrá práca.." Poťapkal ma Paolo po pleci. Práve som dohrala svoju pasáž. Moje vnútro jasalo, nič naookolo som nevnímala, len minerálku tečúcu po brade. Napila som sa a sadla na čiernu taburetku. Ľudia okolo mňa sa hemžili, a každý riešil niečo iné. Alexes s Grace sa pripravovali na scénu, zatiaľ čo Mike mi doniesol ďaľšiu fľašku studenej vody. Tá už išla  priamo do úst, a nie mimo. Parochňu som hodila obďaleč a pozerala na vyčerpaného Mikea. Ťapli sme si a uškŕňali sa. Toto vystúpenie bolo dôležité. Prišli rôzni známi ľudia z divadiel tak i ako naši rodičia. Mamka si vybavila v robote voľno a dovliekla aj Adama, otecko nemohol chýbať. Videli ma tesne pre hrou, a Adam sa smial ako najatý. Mamka bol nervóznejšia ako ja a stále sa dívala do zadu k dverám. Nechápala som, ale doplo mi až vtedy keď som sme vyšli na kľaňačku. Vlasy som mala v drdole, kostým na sebe, a parochňa v koši. Blízko našich sedela celá skupina chalanov. Všetci boli v tmavo modrých sakách, a pohľad mi padol na Harryho. Vyzeral tak neskutočne príťažlivo, usmieval sa dokonca mi aj zakýval. Netrpezlivo som čakala, kedy nás už prepustia a ja sa vrhnem na jeho pery. Nevidela som ho od odchodu z Londýna., a úprimne som nečakala, že prídu. Prekvapilo ma to tak nesmierne, no bála som sa ich reakcíí. Paolo nás pochválil, a pridal peňažné odmeny. Po dlhej dobe som bola nabažená pocitom šťastia. Nie kvôli peniazom, tie mi nechýbali, ale kvôli rodine. Prišli, pozreli si ma, a zase odídu, a ja budem ako pilná včelička sa učiť na skúšky. Vykukla som spoza opony, sála bola tichá, všetci ju už opustili. Vzala som to po malých schodoch, keď sa mi pred očami zjavil Harry. Ležérne sa opieral o sedadlo, ruky preložené na hrudi, a očarujúci úškrn. Rozbehla som sa k nemu, a on si ma pritiahol k sebe. Najprv jemne prešiel svojimi perami po mojich, no potom to premenil va vášnivý súboj jazykov. ,,Harry, tak si mi chýbal.." Objala som ho okolo pásu, a on ma ešte stále tuho objímal. ,,Honey, vrav mi niečo." Opäť sa prisal na moje pery. ,,No čo vravíš?" Pýtala som sa, čo sme vychádzali von. ,,Nie, že máš predpoklady na herečku, ty už si skvelá herečka. Takto by to nevedel zahrať ani Louis, a on je expert na starých ľudí, a ta pasáž, bola úprimne vtipná a mala pointu. Páčila si sa mi." Pohladkal ma po tvári, a otvoril ťažké dvere. Moja rodina stála v zoskúpení aj s chlapcami. ,,Bubu,búú." Rukou som prešla po modrých chrbátoch. Smiech ustál a chalani sa razom otočili. ,,Blahoželám Miriam, hrala si dosť presvedčivo, keby ťa vidím na ulici, pomôžem ti zobrať tie tašky, nie ako ten basketbalista." Zasmial sa mi do ucha Liam. ,,Ďakujem." Opätovala som mu úsmev. Vystískali ma všetci a pridali zaujímavé gratulácie, ani neviem k čomu to bolo ale Louisova ma pobavila. ,,Budeme spolu moderovať Spin the Harry." Smial sa, a podával mi ruku. Spoza neho vykukla krásna hnedovláska. Podala mi ruku, no razom to premenila na objatie. ,,Netušila som, že Harry ma takú nadanú priateľku." Tieto komentáre mi lichotili, aj keď sa mi to nezdalo z môjho pohľadu. Danielle mi zablahoželala, a do ruky strčila bielu obálku. Nechápavo som na ňu pozrela, vysvetlila mi, len nech ju otvorím až na hoteli. Poslúchla som, a odložila si ju do kabely. Taktiež som vyobjímala našich, poďakovala sa, a vyslúžila si slintavý bozk na líce od Adama. ,,Počúvaj na tých bozkoch popracuj s Lilly." Brnkla som mu po nose. Začerveňal sa šepol mi: ,,Daisy." Moje vnútro burácalo smiechom. To je somár, a že vraj Styles je sukničkár, tak potom neviem čo je toto. Naši sa vybrali na hotel, ponúkla som im náš byt, no keď sa dozvedeli, že tam žije mladý pár zvaný Linsi=Mike, tak svoje rozhodnutie razom zmenili. Okej, aspoň neuvidia bordel. Chalani sa šli prezliecť na hotel, zvláštne bolo to, že boli ubytovaní v tom istom, v ktorom bývam ja. Potom sme sa vybrali do klubu. Tam sme to poriadne zapili, aj keď Harry namietal, že nemám osemnásť, no a čo, toto si to zaslúži. Za skorého rána sme šli naspäť domov. Harold ma niesol na rukách hore, a pri tom ma šteklil. To už som nezvládla a zhodila sa na posteľ. Nebezpečne sa usmial a pomaly ma vyzliekal. Nenamietala som,  ale spolupracovala.  Najprv letelo moje tričko, a pak nasledovalo to jeho čierne..No a potom sme sa oddali  našej spoločnej túžbe po sebe. Ráno ma bolela neskutočne hlava, a Harryho to neobišlo. Sedeli sme spoločne v kuchyni, a raňajkovali. Zmučené tváre, a ľahké úsmevy. Rukou som prešla cez jeho vlasy, a po nahom chrbte. Hej, hej, keď ho videla Alexes sedieť v boxerkách len tak v kuchyni za stolom, nevedela uhnuť pohľadom ...
Okolo pol desiatej, niekto vyklopkával na dvere, a tak som sa rozhodla ísť otvoriť. Vyškieral sa na mňa Niall, a keď si všimol, že som v bielej priesvitnej košeli, rukou si zakryl oči, a rozprával, že kocúra čaká Paul. Opustil ma už oblečený a venoval mi ľahký bozk na čelo. Jemne som vzdychla a šla si upratať izbu. Vyhádzavala som veci z kabely, keď mi zrak padol na obálku. Danielle. Zo strachom som ju otvorila. Stál tam list, a jedna letenka. Sadla som si za stôl a premerala si zoseparovaný papier.
,,Dear Ema. 
Odlietame o tri dni. Nediskutujem. Bahamy nepočkajú, nemaj strach cestujeme všetky tri. Ty, ja Danny a Eleanor. Paolo povedal, že ti sladký oddych neuškodí. Naše polovičky prídu v strede týždňa. Takže si tie spoločné tri dni užijeme a naplno. Dámska jazda, nezabudni kreditku, a plavky. Zajtra mi zavolaj. xx" Čítala som na hlas, a to mi už na posteli sedeli dievčatá.
,,Ja odpadnem." Usmievala sa od ucha k uchu Linsi.
,,Ja nikam nejdem." Prehodnotila som situáciu a ešte raz pozrela na letenku.
,,Šibe ti? Máš tu možnosť ísť, tak nevystrájaj." Buchla ma do ramena Alexes.
,,No hej jasné. Viete koľko to muselo stáť? Ja nepatrím do ich vrstvy." Uprene som hľadela na Alexes.
,,Čoskoro budeš a nevyhneš sa tomu. Tvoj priateľ zarába dosť veľa a keď to myslíte vážne." Mykla plecami LInsi.
,,Prečo riešite jeho plat? Aj včera som si platila pitie sama." Zamračila som sa.
,,Mojko, a keď si ho zoberieš?"
,,Dievčatá ja mám ešte stále 17. Som od vás mladšia, tak prosím neriešte veci, čo sú ešte ďaleko. Toto tak neznášam. Harry rozoberal v lete Vianoce a už naše deti." Rozhodila som rukami.
,,To je dobré. Rieši blízku budúcnosť, a plánuje s tebou vzťah aj v budúcnusti." Usmiala sa vrúcne LIns.
,,Áno prečo nie. Ja sa nevydám tak skoro. Chcem to niekde dotiahnuť, a nie byť žienka domáca."
,,Oh, oh, oh, pozor na to, prichádza budúca hviezda z Hollywoodu." Smiali sa tlieskali rukami. Začala som stvárať rôzne ksichty a oni sa na mne rehotali. Vo dverách som si všimla Harolda, ako sa škerí. Hneď som prestala.
,,Tu je herečka. Dievčatá ospravedlnte nás." Sadol si k stolu, a hneď zbadal letenku. ,,Ideš?" Spýtal sa.
,,Ja neviem." Sadla som si na posteľ a vytiahla z nočného stolíka kefu na vlasy. Pomaly som si rozčesávala kučery a vlnky.
,,Mala by si. Prídeme za vami." Naklonil sa a vlepil mi pusu na líce.
,,O to nejde. Ja len ako splatím letenku? A vôbedz ako mi ju mohla zaplatiť?" Kládla som mu otázky so zúfalstvom v hlase.
,,Honey, to my sme vám ich zaplatili. Prosím ťa nenamietaj, a to už kvôli tomu, že sa nedajú vrátiť. Rodičia ťa pustia, určite, keď už bývaš tak ďaleko od nich."
,,Ty? To ma mohlo napadnúť." Vzdychla som si.
,,No tak pôjdeš, a nevykrúcaj sa z toho." Ukončil našu diskusiu.

4 komentáre:

  1. náhodou to bola super kapitolka a keď tak spomínaš ten koniec, koľko chceš, aby mala kapitoliek???

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No tak neviem, lebo bude tam pár nečakaných zmien, udalosti, takže ten koniec tak skoro nepríde ako vidím :D :D

      Odstrániť
  2. Ty vies aj obycajnu kapitolu napisat zaujimavo ! :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. fakt? :D Och to si ma teraz nesmierne potešila :) :)

      Odstrániť