Ja som ti stihla!! Ako dopadla škola? Hrozne ...
Netušila som, čo tam mám dať, a kedže sa im Vianoce blížia tak.. Tommo oslavuje! Rozmýšľala som, že si dáme prestávku mtt, lebo nemám nápady. Ja viem, niektoré baby, bez prestávky hádžu diely, každý deň, potom pokračujú v ďalšom, a ten dej čo bol v minulom sa tiahn dalej., a dáva poct, že je to dlhá poviedka, no miesto toho je krátka, len dej sa pretahuje cez niekolko casti, ako sme sa bavili s Alex ;D, no a ja to mam inak rozložené. Jeden diel, udalost + koniec udalosti. Nemám rada napínavé konce, lebo potom neviem spať. Tak som milosrdečná k vám. Hahah :-DDD Či chcete napináky? V pohode :D
Hmm, dúfam, že ste ma pochopili, ale ja teraz rozprávam jak tatár. Bohovská (tamto modré ;-D) -som počúvala celý čas pri písaní, odporúčam :) Inak ako ste si všimli zamilované častiii, nebojte za chvilu to pominie :) :D
Ďaľší
deň
,,I
want, I want I want to be loved by you.“ Spieval pekný hlas, no
nebol Harryho. Rýchlo som otvorila oči, a uvidela sedieť Nialla na
kraji posteli. V tepláčkoch, a hral na gitare. Krásne. Díval sa
mi tak prenikavo do očí, a jeho kútiky pier sa zdvihli nahor.
Vykúzlil úsmev, a nie hocijaký. Horan smile.
,,Prepáč,
ja, len mal som ťa ísť zobudiť. Čakáme už len na teba.“
Zasmial sa blonďák.
,,Ok,
už idem.“ Opätovala som mu úsmev. On je tak krásny. Miriam!!
--->
,,Sedíš?“
Spýtal sa Harry, a pripol mi pás.
,,Na
čo sa musíme terigať autom? Nemohli sme ísť peši? Vlastne prečo
si požičial auto?“ Zavalila som ho otázkami, a zatiaľ čo
čakala na jeho odpoveď, som šuchala pastovú šmuhu na rifliach.
Naštartoval, a pomaly sme vyšli na cestu.
,,Ty
môj šmudla.“ Zasmial sa, a priklonil ku mne.
,,Harry
šoféruj.“ Odtiahla som sa, a zahľadela na cestu.
,,Čakám
odpoveď.“ Oznámila som, po dlhšom čase mlčania.
,,Tommo.“
Šepol a pridal na rýchlosti. Sedeli sme v tichosti, a ňuchali vôňu
nového auta.
,,Aha.“
Mohlo mi napadnúť, že Louii bez auta nevydrží.
,,Na
Meggie, to nemá.“ Poklepkal po volante, a jemne sa usmial.
,,Meggie?“
Opýtala som sa zo zvedavosťou v hlase.
,,Auto.“
Vyhodil smerovku.
,,Už
som si myslela, že máte novú mačku.“ Darovala som mu úsmev a
z tašky som si vytiahla mobil, a skrontrolovala čas. Máme presne
hodinku na to, aby sme Louisovi kúpili darček, a nečakane sa asi
vrátili po našich turistov. Aspoň si myslím, načo by potom
požičiaval auto? Chlapcom sa vyhovoril, že si chce so mnou užiť
obed, a potom sa po nich stavíme. Určite vyzerajú ako turisti,
alebo veľko početná rodina aj z Paulom. Počkať, zahľadela som
sa do spätného zrkadla, a všimla si, že Mr. Higgins sedí za
mnou.
,,Navrhujem,
aby sme nešli do centra, práve sa tam nachádzajú naši.“ Vravel
Paul s mobilom pri uchu. Držala som Harryho za ruku, a obaja sme
nasledovali Paulove kroky. Niečo si mrmlal, a mňa to strašne
rozosmievalo. Harry mi prikladal na ústa svoju ruku, a štípal ma
do boku.
,,Pšst,
on tak rozmýšľa.“ Usmial sa na mňa Harry.
,,Aký
darček, by si darovala Louisovi?“ Opýtal sa ma Harry, a potiahol
nosom.
,,Ja?
Tak nepoznám ho tak dobre ako ty.“ Pokrčila som ramenami, a Paul
zatiaľ zamával rukami, nech si pohneme. Polovica jeho tela, sa
nachádzala v butiku. Dobehli sme za ním, a vošli dnu. Tak rýchlo
ako sme tam vchádzali tak aj vyšli. Prešli sme plno obchodov, a
Paul nás už upozorňoval, že musíme ísť. Harry sa zaťal, že
neodíde pokiaľ niečo nezoženie. Tak fajn.
,,Harry,
prosím povedz mi, ako by mal vyzerať ten darček. Lebo ja vôbec
neviem, čo to má byť.“
,,Netuším
Miriam, poznám ho tak dlho, a aj tak neviem.“ Pokrútil hlavou,
zatriasol ofinou.
,,
Čo tak papagája? Aspoň nebude blaboliť sám zo sebou.“ Zastala
som, a dívala sa do výkladu zverimexu.
,,Miriam
ja ťa milujem.“ Rozbehol sa ku mne, a vášnivo ma pobozkal.
,,Počkaj,
to nemôžeme kúpiť tu, veď sa prezradíme. Nebude ľahšie zohnať
mu ho doma v Londýne?“ Nadvihla som obočie, a zasmiala sa.
,,Máš
pravdu, ale ani sme sa nenajedli.“ Prehodil svoju ruku cez moje
plece.
,,Tak
si poďme niečo kúpiť, najeme sa v aute, a Paul to už odšoféruje,
či nie?“
,,Rýchlo,
lebo keď nás uvidí, tak nás postrieľa za radom.“ Stiahol ma do
najbližšieho kebabu, ignoroval telefonáty od Paula, a my sme
utekali mestom až k autu, nemôžme zabudnúť jedlo.
Paul
jazdí ako pirát na cestách, teda vážne, on nás súri, a potom
ide ako slimák. Harry skryl všetky papieriky, a servítky, a ja som
mu ešte stihla utrieť košeľu s navlhčenou vreckovkou. Prasiatko.
Domov,
teda do hotela sme šli natlačení v aute ako sardinky.
--->
,,Takže
papagáj?“ Opýtal sa Harry, a zobral si tablet zo stola. Zapálil
lampičku na druhej strane a šupol sa pod periny ku mne. Voňavý,
vykúpaný.
,,Môže
byť. Dobrú.“ Šepla som, a pretočila sa na druhý bok.
,,Aj
tebe.“ Pobozkal ma na chrbát, a už sa venoval asi tabletu.
aaa super, krása... =) Keď potrebuješ tak si zrob voľno s MTT nikto ťa nemôže nútiť písať niečo, na čo nemáš ani len chuť.. =) a s tými koncami ani len nezačínaj, lebo budem zlá cica... =D =d A keby si videla mňa na písomke... hmm z 30 strán som vedela tak 5 a aj to tak ako tak a na písomke som no tak práca s verejnosťou.. hmm to môže byť a písala som jej čo ma napadlo, ani netuším, či to bolo vôbec k veci... =D =D
OdpovedaťOdstrániť