0 Dievča z ulice 0

Asi som to trochu prehnala, veď uvidíte. Bude pršať? V Ke, hrmí. Stiahla som si celý 1D album, tak teraz sedím a vychutnávam si chalanov, a samozrejme ťukám do klávesnice, a dúfam, že napíšem niečo, čo nebude hlúpe, rozmýšľala som, aj začať písať iné poviedky a nie len o 1D. Ja viem som blázon, mám rozpísané zatiaľ tri, a nedokončené, ale keď ja občas potrebujem vžiť sa do inej, nebaví ma stále si lámať hlavu nad našou chuderkou Miriam, alebo mrchou Molly, takže pridávam vám červenovlásku ROSEmaret. Niesom dokonalá, takže nečakajte od mojich poviedok nič dokonalé.. Dosť blabotou, čítajte :) hope like it

Podľa mňa je choré, keď sa dvaja ľudia z duše nenávidia, a pred rokmi si sľubovali vernosť a oddanosť. Teraz keby mohli tak sa pozabijajú. Alebo, aspoň kvôli nám deťom by sa mohli zdržiať všetkých nezmyselných hádok. Kedy som naposledy počula od mamy pochvalu? Alebo radu? Asi pred rokom, v mojej izbe nebola najmenej mesiace. Ellis? Tá mamku z duše neznáša, stále len plače. Na to, že má 5 rokov, si dosť dobre uvedomuje čo sa doma deje. Prosila ma, aby som ju zobrala zo sebou, ale to som nemohla. Ja som prišla na čierno, musím si tu vybaviť občianstvo a ešte kopu potrebných vecí. Ako mi tá malá modelka chýba. Čo teraz robí? a Jake? Predpokladám, že je niekde v bare, a ožiera sa. Rodičom sme načisto ukradnutí, Jake si môže robiť čo chce, mal by si už konečne nájsť zamestnanie. Nie, on sa radšej bude flákať. Predstavím vám, ako to vyzeralo vo všedný deň u nás doma.

2.8.2012
,,Ellis, neplač, pozri už je dobre." Ukázala som na dvere. Razom buchli a mama sa ocitla pred nami. ,,Čo reveš? Nič sa nedeje." Snažila sa, zobrať si malú k sebe, no tá sa odo mňa nepohla. ,,Zmiznite! Teraz!" Zvrieskla. Zhrabla krabičku cigariet zo stola a vyšla z domu. Rýchlo som vybehla hore do izby, zbalila si veci, a pobalila aj Ellis. ,,Neplač." Tíšila som ju, čo som ju zatiaľ niesla na rukách. Odišli sme zadným vchodom.
,,Už bude dobre, príncezná neplač, pozri, pojdeme ti kúpiť oblečenie." Pobozkala som ju na líčko. Dnes ma narodeniny. Krásne oslávené, ja viem. Neznášam to peklo čo máme doma. Keby, bolo keby, asi by sme boli všetci v nebi. Oh, to by bol život. Jemne som zaklopala na Marryne dvere. Otvorila mi teta lemravá, tak sme prezývali jej komornú. Marry malá ryšavka má iný život ako my. Vošla som dnu, zobula si tramky a s Ellis sa vybrala hore na poschodie. Bojím sa tu chodiť po tom koberci, je tak čistý a voňavý, nie ako u nás. Marry sedela za kozmetickym stolíkom, a práve si čistila pleť. Tu chodíme vždy, keď je doma až príliž dusno.
,,Dievčatá, ahojte." Marry si všimla odraz v zrkadle, otočila sa a obe nás vystískala.
,,Asi by si zaslúžila kúpeľ." Usmiala sa na Ellis. Hanbím sa tak veľmi.
,,Rodičia sú doma?" Spýtala som sa s malou dušičkou.
,,Neboj sa. Jasné, že nie, ale mamka mi nechala koláčiky, tak si spravíme menší žúr." Zasmiala sa Marry a hodila do mňa vankúš. To by mi pomohlo, odreagovať sa.
,,Dobre, a môžeme skočiť aj do mesta? Ellis." Kývla som hlavou k malej, ktorá už zo seba zobliekala biele tielko, a uzučké rifle.
,,Ozaj ja som zabudla. Všetko najlepšie princezná." Marry si kľakla k Ellis, a do rúčky jej vložila malú krabičku.
,,Marry, vravela som, že žiadne darčeky. Stačí, že nám pomáhaš už takto." Vrúcne som ju objala.
,,Ja viem. Nerobilo mi to žiadny problém, tak nevystrájaj." Žmurkla na mňa a chytila Ellis za ruku.
,,Tak teraz sa pôjdeme okúpať princezná." Odhrnula jej pramienok čiernych vláskov na bok. Dievčatá sa vyparili z izby. Povzdychla som si, a ako malá potvora otvorila krabičku. Vypleštila som oči, a ďalej sa dívala na zlatú retiazku. Je pekná a malá bojovnica si ju zaslúži. Odložila som ju tam skadial som ju zobrala. Sadla som si do bieleho kresla a pozrela sa na seba do zrkadla. Husté červené nerozčesané vlasy. Kruhy pod hnedými očami, a mastná pleť. Razom som utekala za babamy. Ellis sa už máčala vo vani, a Marry sedela na zatvorenej záchodovej mise. Nevšimla som si tú mokrotu, a šmykla sa. Pristála som na zemi, a dievčatám spôsobila radosť a smiech.  Ťažko som sa oprela o biele kachličky a pozorovala Ellis ako sa hraje v rúžovej pene.
,,Myslím, že už stačilo." Marry mi podala fialový uteráčik, a ja som Ell doň zabalila. V izbe sme ju posadili za stolík, a vyčesali čierne vlasy.
,,Môžem?" S nádejou v hlase sa opýtala, a ukázala na červený rúž, stojaci na pravej strane stolíka. Marry len s úsmevom prikývla, a malá si natrela rúž na pery.
,,Ona bude riadne pekná." Šepla mi do ucha Marry. Má pravdu. Ellis sa len usmievala ako keby jej patril celý svet, a utierala červené šmuhy zo skla, ktoré ležalo na čiernych kovových nožkách, takže výtváralo kozmetický stolík.
S Marry sme Ellis spravili dúfam celkom pekný deň. Zašli sme na nákupy, aj na zmrzlinu, a potom si spravili menšiu vankúšovú bitku. Teta lemravá nestíhala upratovať všetko to perie. Keď sme malú princeznú uložili do postele, tak sme s Marry sadli za počítač. Pozreli sme si Actually love, a potom som jej prezradila môj plán. Rozplakala sa, a nechcela pustiť moju ruku. Ja som to vedela, kebyže by som utiekla a nikomu nič nepovedala, všetko by bolo v poriadku. Hlavne mi vyčítala, že tu nechám malú Ellis, čo to znáša tak ťažko. Našli sme mi letenku. pýtala sa ma kde chcem ísť, ja som len odpovedala, že to je jedno, rada sa prekvapím. No tak úplne zas jedno mi to nebolo, lebo do Afriky letieť nechcem. Zatiaľ, možno niekedy inokedy. Rozprávala mi, že z toho mesta, už nikdy nebudem chcieť odísť. Tak som bola nanajvýš zvedavá, hlavne mi bolo ľúto, že jej to nebudem vedieť splatiť. Keď sme tak ležali medzi vankúšmi na mäkkúčkom koberci, a napchávali sa popcornom, tak som ju požiadala o niečo vážne.
,,Keď Ellis dovrší vek, 13 rokov, prosím ťa, pošli ju za mnou. A ešte Marry, keby si sa o ňu mohla postarať čo tu nebudem. Nie vždy, ale keď bude treba. Samozrejme nezabudni ma prísť naštíviť. Facebook aj skype máme a twitter tiež." Prikývla a celou silou ma objala. Zaspala som s miernou výčitkou svedomia, že opúšťam dve najúžasnejšie osoby na svete.