More Than This - 31. Dom praská vy švýkoch

Hah, tu máte. Idem písať ďaľšiu, konečne Vianoce, a potom skáčeme. Hopa, hop.

,,Linsi!“ Zakričala som, keď som ju konečne zbadala. Vybehla som s kaviarne, a utekala presne k nej. Ľudia sa tu hemžili, no pre mňa existovala práve len ona. Uveznila som ju v tuhom objatí, počula a cítila ako smrká nosom, a plače.

,,Už je dobre. Tu si v bezpečí.“ Hladkala som ju po zlatistých vlasoch, a trčiace priamienky zastrčila za uši.

,,Ja sa bojím.“ Odtiahla som sa, rukou utrela krokodílie slzy, stekajúce po tej krásnej tvári. Pohladkala som ju, a usmiala sa, aj keď ma to stálo veľa síl.

,,Všetko bude v poriadku. Poď.“ Musím jej byť oporou. Zobrala som jej tašku, a spolu sme sa vybrali von. Najprv ma napadlo, že pojdeme pešo, ale ísť s Linsi tak dlho po peši, nie je dobrý nápad. Zavolala som taxík, ktorý nás odviezol presne pred dom. Lovila som v peňaženke, to nejaké drobné, no nakoniec ma zachránila blondýnka.

,,Ďakujem.“ Vďačne som sa usmiala, a vytiahla jej malú batožinu z kufra. Len zasmrkala nosom, a zakývala odchádzajúcemu autu.

,,Je tu zima.“ Skonštatovala, a pritiahla si sveter bližšie k telu.

,,Toto nieje Austrália, neboj zvykneš si.“ Ťapla som ju po zadku, a podstrčila vpred. Kráčali sme k dverám v tichosti. Lins som ukázala kde má zazvoniť, a tá jemne stlačila gombík. Po chvíľke nám otvoril zaspatý Niall so sendvičom v ruke.

,,Dobrú chuť!“ Pozdravila som ho spoza Linsi, a batožinu hodila na zem. Ona opatrne vošla dnu, a akoby si Nialla ani nevšimla. Ten to nemohol nechať tak, a rýchlo jej vsunul ruku pred tvár.

Zobliekla som si vestu, odhodila topánky na bok, a striasla sa. Vonku je ozaj chladno.

,,Niall, Lindsay už asi poznáš. Videli ste sa pár krát, a možno aj rozprávali.“Pozrela som priamo írskemu škriatkovi do očí.

,,Hej.“ Niall súhlasne prkývol, a nahodil vážnu tvár. Potom nás opustil, a ja som ešte vysvetlila Lins kde je kúpeľňa.

,,Kľudne sa choď osprchovať. Donesiem ti uterák, dobre?“ Spýtala som sa.

Vošla som do obývačky, a namierila si otázku na dieťatko sledujúce rozprávky.

,,Liam, kde máme uteráky?“ Zadychčane som sa opýtala, pretože tu po dome už pobehujem hodnú chvíľu, a ešte stále som nijaký ten nenašla.

,,Vľavo hore.“ Kývol hlavou zaňho. Otvorila som dvierka na hnedej komode, a vyvalilo sa na mňa hneď niekoľko osušiek, pýtajúcich sa na svet.

,,Ďakujem.“ Rýchlym krokom som obišla biely gauč, a Liama v kockovanom pyžame.

,,Miriam!“ Zakričal, keď som vychádzala z izby.

,,Áno?“ Na zadnej nohe som nakukla späť, a nazrela do hnedých očí.

,,Prosím, len k nám nenasťahuj celý Londýn.“ Prosebne sa usmial, a prikrčil obočie.

,,Prepáč Liam, nájdem si vlastný byt.“ Vzdychla som si.

,,Lindsay, tu ti na pračku položím uterák, a našla som ti biele tričko, a legíny v taške, ak sa nehneváš.“ Ukončila som svoju debatu s krémovo bielym kachličkami, a otočila sa smerom k sprchovému kútu.

,,Okej, vďaka!“ Oznámila a vypla vodu.

,,V pohode.“ Vyšla som z kúpeľky.

Priebeh dňa?

Obedovali sme s Linsi samé, a spoločnosť nám robila prosíkajúca Bleky.

Harry nás zobral na prehliadku mestom- Lindsay je tu prvý krát, a potom sa zmienil o vianočných nákupoch.

,,Zajtra, zajtra. Nechce sa mi.“ Lins vystrčila rožky, a bolo jej už jedno, čo si kto myslí.