More Than This - 30. Happy Birthday!

 Tak aký ste mali víkend? Ja rušný, predpokladala som, že ho strávim doma, a napíšem plno častí... ale, nevyšlo. Pekný večer .

17.12.2012

Narodeniny? Som si plne vedomá toho, že už som samostatná osoba. Ja budem riešiť čo bude zajtra, nikto iný, len ja. Z mamkou, a Adamom som telefonovala cez skype, a videla malé, ešte veľmi nebadateľné bruško.

Inak oslavovali sme skromne. Harry podal štafetu chorľavosti Louisovi, a ten ju hrdo prenáša na Liama. Chalani mali naplánované, že po Vianociach budu tvrdo makať, a potom sa vyberú na turné. Zatiaľ to tak nevyzerá, ale uvidíme. Boli sme na spoločnom obede v meste, v ktorom nás doprevádzali aj novinári. Darmo mi Harry podáva okuliare, sú na nič.

Sadli sme si do zadného boxu, a objednali typický obed. Fish and chips. Rozprávali sme sa, vlastne ani neviem o čom. Celý deň som sa neunúvala rozmýšľať, pohnúť mozgom.

Poobede sme naštívili kino, a privolali kolaps pár dievčatám. Chlapci sa v sále nevenovali nám, alebo filmu, radšej svojim fanúšičkám, ktoré nám neustále kopali zo zadu do červených sedadiel. Čo už len narobíme.

Volala mi Linsi, ostala som vyvedená z miery. Nie, neblahoželala mi k narodeninám, ale prosila o pomoc. Prilet , doma má problémy.

--->

,,Ďakujem, za krásny deň.“ Objala som každého jedného, a vybrala sa do izby. Boleli ma nohy z vysokých topánok, hlava sa mi krútila, a ešte o siedmej ráno, mám isť na letisko. Dala som si sprchu, a užívala pocit, že som nemala veľkolepú oslavu, žiadnu párty, nič. Harry sedel v posteli, a príjemne sa vyškieral. Darovala som mu bozk, naplnený sladkou arómou rozkoše, alebo vášne?

,,Všetko najlepšie Miriam.“ Usmial sa, a podal mi malú škatuľku. Prekvapenie, veľké prekvapenie. Asi som hovorila so stenou, keď som mu vysvetľovala, že si neprajem absolútne nič. Stačí mi on, a priatelia. Prstami som prešla po lesklom, hladkom obale, ktorý obopínal krabičku, a potiahla za bielu mašľu. Stužku som prevesila Harrymu cez hlavu, na čo vystrúhal grimasu, no objal ma okolo pása. Opatrne, (sprevádzal ma i strach,) som otvorila malé niečo. Naušničky, strieborné.

,,Harry ty si blázon. Ďakujem.“ S radosťou som sa mu hodila okolo krku, a perami prešla po tých jeho.

,,Ako je to s nami?“ Opýtal sa, keď sme stáli v svetroch na terase, pili granká, a sledovali hviezdy.

,,P-prosím?“ Skoro som sa zadusila.

,,No, lebo nikam nesmerujeme.“ Pokrčil ramenami, no silnejšie ma objal.

,,Kam by sme mali smerovať?!“ Vybehla som.

,,Pšst. Nekrič.“ Ruku mi priložil na ústa. Márne som sa snažila niečo hundrať, olizovala som mu dlaň, a on sa smial.

,,Harold.“ S námahou som zhodila jeho veľkú ruku.

,,Nechápem ťa, prečo kazíš tak pekný deň?“ Buchla som mu rukou po hlave.

,,Miriam. Ale veď nikam sa nehneme.“ Vzdychol si.

,,A čo mám robiť? Nechať kvôli tebe školu?“

,,To nevravím, alebo.. Ja neviem.“ Pozrel sa hore.

,,Prvom rade, ma počúvaj. Doštudujem, a potom budeme riešiť čo ďalej.“

,,Ale, ale..To bude teda trvať.“ Zasmial sa.

,,Chodíme spolu, tak sa nesmej. Počkáš, a či nie?“ Smutne som sa nahla k nemu, a len sa obtrela o jeho líce, a potom o červené pery, túžiace po niečom viac.

,,Samozrejme, že počkám.“ Vyzdvihol ma na kovové zábradlie, a vtisol mi pusu na líce.

,,Vďaka Bohu. Už som myslela, že ...Alebo, radšej nič.“ Zachichotala som sa mu do ucha.

,,Honey, ty si trdlo.“ Na rukách ma zobral do izby.

--->

Čo? Už je toľko? Pýtala som sa samej seba, a rukou sa snažila nájsť vypínač na budíku. Nezobudím ho, nie. Zažala som malu lampičku na mojej strane, ale najprv si pošúchala zaspaté viečka.

,,Mi-mi-mi...“ Mrmlal kocúr, a rukou sa snažil nájsť moje telo. Ledva som sa mu vyšmykla. Postavila som sa z postele, na čo som stratila rovnováhu. Veď som nepila...

nakukla do skrine, kde som videla len bordel. Schmatla som dlhé tričko, nejaký svetrík, vestu, a tepláky.

Po tichu som kráčala dole schodmi, a verila, že moje nohy ma nesklamú. Na chodbe som strčila mobil a peňaženku do kabely, vyšla z domu, a poriadne ich zamkla.

Šla som pešo, čiže mi to trvalo o mnoho dlhšie. Vychutnávala som si čerstvý vzduch, a občasné trúbenie nejakého auta, že som asi zrejme vyšla z chodníka. Nevidela som si pomaly na oči,no na letisko som došla. Síce som ju nezazrela, but paniku som nerobila. Naštívila som kaviarničku, otvorenú nonstop. Hodiny tikali, a ona už mala byť dávno tu. 7 hodín ráno. Zdochnem, ale doslova. Nabudúce príde neskôr!