More Than This - 29. Čo sa ja nedozviem

Čo tá náštevnosť? :O Včera tu bolo 90 ľudí, skôr kliknutí, a dneska 50. Ale prekročili sme 6000, a to je hlavné! Ďakujem :)  Zvládla som to, tu je dieľ. Btw, k tomu testu čo som písala. Totálne som ho dosrala, neviem aká známka, no moje pocity sú hrozné... Hlavná vec, že test z angliny som dala výborne, aspoň to ma teší... 

10.12.2012

Dneskajšok bol zaujímavý, zvláštny..neviem, ako by sa to dalo nazvať inak. Ráno sme boli s Harrym na prechádzke s Bleky, vytiahol predo mňa dieťa, a ja som zostala zarazene stáť. Čoskoro, presnejšie o sedem dní oslávim svoje narodeniny. Vek, nazývaný ako znakom dospelosti. Pomyslenie, žeby som bola mamička tak v skorom veku, ma dostalo do znechutenia nálady. Zarazene som sa mu dívala do zelených očí, vietor prefúkal môj tmavo modrý až skoro čierny kabát, na rukách som cítila zimomriavky ,a nohy primrzli k chodníku. Bleky ma ťahala, no nepovolila som. Potrebovala som vysvetlenie, ktoré by odvrátilo to čo povedal. Chcel to zakryť jemným bozkom, podišiel ku mne, obmotal ruky okolo môjho chrbta a jemne sa mi prisal na pery. Inokedy by som tento súboj zvládala o mnoho dlhšie, no moja myseľ sa stále zaoberala ním, ako sme kráčali, ruka v ruke, potiahol nosom, a z ničoho nič sa zmienil, že by chcel mať dieťatko. Vo veku dvadsaťpäť, by som neoponovala. Prišlo mi to čudné, pretože kariéru ma pred sebou, a ja taktiež. Síce určite nie spevácku, pretože môj škrekot by nevládal počúvať nik. Lenže on má kapelu, mnoho žiarivých úspechov, cien, a teraz by chcel byť oteckom?

,,Harry je to veľmi skoro ešte.“ Stiahla som jeho ruky s môjho chrbta na boky, zakryté hrubou látkou. Kyslo sa usmial, oči mal zaliaté smútkom. Po celú prechádzku, sa už neunúval rozšíriť kútiky svojich pier, radšej držal vodítko a poťahoval nosom.

,,Niesi ty chorý?“ Priblížila som sa k nemu, a dlaňou chytila to horúce čelo. Pokrútil hlavou, no nemal pravdu. V okamihu ako sme sa vrátili som ho poslala do horúcej sprchy, a radšej mu pripravila bylinkový čaj.

Doobeda sme všetci sedeli v obývačke, okrem Harryho. Liam ma poslal, skontrolovať ho, pretože už hodnú chvíľu sa dole neukázal. Vypil čaj, a šiel k sebe. Moje vnútro mi šepkalo, že som mu ublížila, ale čo odo mňa očakáva? Je to strašne skoro, a ja nie som pripravená. Potrebujem čas, veľa času. Opatrne som nakukla dnu. Ležal zababušený v perinách, a sladko odfukoval. Obišla som posteľ, zatiahla sivé závesy, vypla a vytiahla notebook z nabíjačky, a venovala mu božtek na čelo. Horel, pery ma pálili, keď som sa dotkla jeho čela. Dole vládla lenivosť, a mňa to už naozaj nebavilo. Potrebovala som sa odreágovať, a nazerať do kníh sa mi absolútne nechcelo. Než som stihla vytočiť Dann, zarazil mi to Liam. Keď som sa rozhodla zavolať El, doplo mi, že Louis už pri nás nesedí, a to znamenalo len jedno. Sú spolu. Tak som sa zašila do kuchyne, a prechádzala zloženie rôznych potravín ktoré som našla. Zistila som, že nám došiel čerstvý chlieb, vajíčka, a zelenia tiež nezaberala veľa miesta. Na chladničke boli nalepené papieriky, pripravené na odkazy. Jazykom som si olízala pery, a snažila sa nájsť ešte to nejaké schopné guličkové pero. Jedno sa povaľovalo na parapate. Napísala som zoznam na nákup potrebných surovín, z ktorých uvarím obed. Naozaj. Ja budem variť, a tak čo mám robiť? Harry spí, a v obývačke sú samí spáči, lenivci. Keď nepozerajú na telku, tak čumia do notebookov, alebo mobilov. Dobre dám im pokoj, zatiaľ čo leňošia, ich pesníčky zaplňujú hitparády po celom svete. Zayn odchádzal do mesta, čo mi prišlo akurát v hod. Rýchlo, ale po tichu, som sa prezliekla v Harryho, no skôr už v našej izbe, pozdravila sa chalanom, a na chodbe som ešte stihla spod botníka vytiahnuť money. Moja peňaženka bola shudnutá, bez jedinej libry. Peniaze, čo sa nachádzali pod nožkou bukového botníka, boli určené na takéto nákupy. Je to tajné miesto, kde ukrývajú štvrťky z ich výplat. Počkať, už tak tajné to nebude, takže prosím vás, nevykradnite NÁS, keď dojdete do Londýna, nezabočíte na piatu odbočku, kde sa potom nedostanete do našej novej štvrti, a už určite nezabočte na piatu ulicu, a potom sa láskavo nepriblížte k domu, s číslom 75. Ďakujem, a pozdravujem.

,,Zayn? Prosím hodíš ma k tescu?“ Opýtala som sa jemne, zo zadného sedadla pokrytého tmavou ale na dotyk strašne príjemnou kožou.

,,V pohode, vyskakuješ počas cesty?“ Smial sa, no mal kontrolu nad volantom.

,,Jasné, som už skúsená.“ Žmurkla som naňho.

Zayn ma odviezol na parkovisko, a potom ma už nechal samú. Z vrecka som vytiahla hentú nejakú libru, a vsunula ju do priehradky, na drobné love. Pochodovala som sem a tam, od regála k regálu, pozerala na ceny, a dávala veci do košíka. Pri pokladni som stretla Jeremyho, na čo mi venoval dokonalý úsmev, a pohyb s vlasmi na bok. Rozplynula som sa, a vrátila do reality, až keď ma z pokladne šťuchla tlustá predavačka, s akné tvárou.

Domov som sa dostala, ako obyčajný občan Londýna, predsa verejným dopravným prostriedkom.

Obed som varila s Niallom, a ani sa nečudovala, keď mi „záhadne“ mizli z denka kolieska mrkvy. Na chvíľu som opustila kuchynu, zložila rukavice na linku, aj zásteru, a išla skontrolovať spiaceho princa. Spal. Práve som otvárala dvere do kuchyne, a započula Niallov slabý výkrik. Stál nad hrncom s vareškou, a s vyplazeným jazykom. Okamžite som mu naliala pohár vody, a on zhltol, akoby nič.

,,Prepáč, neodolal som.“ Pozrel na mňa s tými modrými kukadlami, a ťažko mi bolo, mu neprepáčiť.

Obed sme jedli bez Harryho, a tak aj strávili poobedie. Boli sme v meste, chlapci šli do štúdia, a ja som ich zatiaľ čakala v parku. Prišlo za mnou malé dievčatko, a poprosilo ma o fotku. Prekvapilo ma to, no odfotili sme sa na jej mobil. Bol pomaly väčší ako Mandy(tak som sa dozvedela). Páčila sa mi, a mať niečo také doma, by nebolo zlé. Zasmiala som sa nad touto myšlienkou, predsa nemám ani 20.

S chalanmi sme zašli ešte do kaviarne, a stamaď potom domov. Večer prišla Danny a El, a aj jej pes Pepper. Bolo veselo, okolo 10 sa pri nás zjavil roztrapatený Harry, a ťahal ma hore. Zavreli sme dvere na poschodí, a v pokoji si ľahli do postele, a vychutnali si spolu film. Hlavu mal na mojom ramene, a jeho dych ma šteklil na krku.