02 Dievča z ulice 02

Sľúbila som, síce nie je to Mtt, ale aspoň dačo... Zajtra doplním a dačo opravím, sorry, ale nestíham, hlúpa škola.. hope you like it! ....DOPLNENÉ....

Rose pohľad

Ráno som sa rozhodla, alebo sa mi zdalo rozumné obehať to tu. Popozerať sa na okolie, a zájsť do mesta, do kaviarní. Treba mi prácu, budem musieť splácať byt, a naozaj! Ešte si musím vybaviť obvodného lekára. Obliekla som sa do teplákov, hodila na seba mikinu, zopla si vlasy, obula som si tramky, a vyrazila von. Zapla som si mp3, do uší zastrčila biele slúchadká, a vychutnávala si hudbu. Obehla som len jednu ulicu, a už sa mi to zdalo veľa. Moja kondícia je na slabej úrovni, vidím, že budem musieť behávať častejšie. Sychravé počasie sa mi páčilo, také som nepoznala. Všade bola hmla a príjemné ticho. Sadla som si na najbližšiu lavičku. Dýchala som vzduch, a počúvala Coldplay. Možno som z ďaleka ale coldplay zbožňujem. Tá hudba, je neskutočná, najradešj mám Vivu la vidu, alebo Every teadrop is waterfal, samozrejme aj paradise. Nabrala som silu, a rozbehla sa naspäť. Cestu mi však skrížili piati chlapci. Zas. Kyslo som sa usmiala, a snažila nájsť únik od tých piatich puberťákov. ,,Čo ty tu?“ Prekvapivo sa ma spýtal ten v okuliaroch a bordovom svetri. ,,To skôr čo vy tu?“ Ozvala som sa ja.

,,My?“ Celá skupina sa začala smiať. Takže sa som z toho vyšla ako idiot. ,,Ja tu bývam.“ Ukázala som na béžový väčší dom. Všetci štyria sa razom pozreli na Harryho. ,,Sorry.“ Pokrútil ramenami. To som mu už venovala nenávystný pohľad aj ja. Mohlo mi to byť jasné, teraz vyzerám ako idiot, ktorý sa sťahuje ešte blízko k ním. Nepoznám ich, a už sa strápňujem. Rýchlo som pobehla okolo Harryho, ktorý ma schmatol za ruku, veľkou silou. ,,Pusti ma!“ Zakričala som naň ho, razom ma pustil, a už len zachytil moje slzy na svojej ruke. Doma som si začala baliť veci, a priviazala šatku s ľadom o ruku. Ten ma ale poriadny stisk. Ja tu nebudem bývať, nepotrebujem ich stretávať na každom kroku. Prečo? Ja neviem, vôbedz mi neprídu sympatickí až na toho tmavého. Nepáči sa mi an jeden, a pri tom mi búši srdce pri Harrym. Práve preto, idem preč. Zruším to tu, zájdem za tým správcom. Čo to trepem? Nemôžem utiecť, zase? Tak sa im budem vyhýbať, ale nesmiem už odísť. Kde by som sa zase ubytovala? Ostanm tu. Bože som ja ale magor! Vyhádzala som si veci z tašky, a otvorila chladničku. Vytiahla som džús, a naliala ho do seba. Síce nechutil najlepšie, ale aj to je dačo. To mi pripomenulo, že musím naštíviť obchod. Včera som si stihla doláre vymeniť za tie ich libre. Ale najprv, okno. Preliezla som tašku, stolík, gauč až som sa dostala k parapete.Sedela som na skrini, a nazerala do okna. Nikto tam nebol, poriadne som si vydýchla a zároveň spadla zo skrine.

--->

Čo som robila tri hodiny? Sedela dole hlavou na gauči, nohy vyložené na stene a spievala som si. Ľahká príjemná muzika. Spomenula som si na Ellis, a usmiala sa. Môj malý čierny anjelik. Vyskočila som z gauča, zhrabla poloprázdnu peňaženku, zamkla byt, a vybrala sa kade ľahšie. Nemám mobil, nemám rodinu, nemám nikoho, a je mi fajn. Zatiaľ má ta samota netrápi, no ale za chvíľu začne. Vidím to, veď sa už rozprávam sama zo sebou! Do mesta som šla pešky, a priblblo sa škerilo. Každý na mňa hádzal čudné ksichty, a ja som sa smiala. Dobre mám na sebe sivé široké tepláky, čiernu mikinu s prostredníkom, ale je mi dobre, aspoň nemusím ňuchať ten smradľavý dym, čo sme mali doma. Zamierila som do tesca. Do košíka som hádzala všetko čo mi prišlo pod ruku. Takže som nevedela zaplatiť všetko. Totiž väčšinu peňazí som nechala pod tým starým písacím strojom na stole. Už som išla povedať niečo rozumné, keď sa ponúkol cudzí chlapec, že to zaplatí. Nesmierne som som sa potešila, že moje chrumky sa nevrátia naspäť do regála. Potácala som sa s taškami po ulici, a snažila sa spomenúť si skade idem domov. Ten chlapec sa pri mne objavil znova, ups, zabudla som na úroky. Predstavil sa ako Tom, a že ho teší. Hah, aj mňa. ,,Vlastne prečo si to zaplatil? Veď sa nepoznáme.“ Odhrnula som si dlhú ofinu z čela, a prehodila si tašky. Ťahali ma ruky, a on si to zjavne všimol, lebo mi pomohol, a jednu vzal.

,,No, lebo, si tak sama, a myslel som, že ti pomôžem.“ Žmurkol na mňa, a mne to prišlo nesmierne trápne. To isté vravel, aj Harry. Musia všetci klamať? ,,No dobre, pravdu.“ Vzdychla som si a zastala, lebo sme práve vykukovali na cestu z obruvníka. ,,Na rovinu?“ Nervózne sa zasmial.

,,No daj.“ Ponúkla som mu úsmev. Čo som taká zrazu odvážna? Včera som ani len nechcela podať ruku brčkošovi, a dnes tu balím hnedovlasého chalana s modrými očami. ,,Páčiš sa mi.“ Kusol si do pery, a ja som sa rozbehla vpred. Naskočila zelená. Dobehol ma, a usmieval sa. ,,Dakujem za pomoc, od tade to už zvládnem sama.“ Podal mi tašku, a vypýtal si twitter.

Harry

..Chytil som ju za ruku a dúfal, že zastane. No ona na mňa zvrieskla, a rozplakala sa. Bolo mi jej tak ľúto, rád by som ju uveznil vo svojom objatí, a už nikdy nepustil. Jej vlasy, a tá vôňa. Rozutekala sa preč, a ja som chcel utekať za ňou. Liam ma potiahol za golier, nech sa uvedomím. Má pravdu, aj tak o mňa nestojí a ja za ňou lietam ako blázon. No ja neprestanem, získam si ju, získam. Raz bude moja. Bol som z toho celý rozpálený a v štúdiu som nič nepočúval, a spieval ako sa mi chcelo ... Cestou naspäť som zazeral do jej okna, a snažil sa vnímať slová chalanov, s ktorými mi chceli stúpiť do duše. Bohužial, sa im to nepodarilo. Hnevali ma rozpálené pohľady Zayna, a jeho zúrivosť. Nemôžeme ju mať obaja, a aj tak nechce ani jedného, tak prečo má na mňa nervy? Nechcel som mu ublížiť. 


Zayn


,,Tá jahôdka býva tu?" Kládol som si otázku v duchu, a tešil sa ako malé dieťa. To znamená, že ju budem vídať častejšie, ale aj Harry. Valcovali mnou zvláštne pocity, a ja som sa bál čo sa to so mnou deje. Keď sme dorazili domov, nepozrel som sa do zrkadla, nevyzul sa opatrne, a ani zo seba neoprášil chlpy od Mafii.Len som preletel schody, a zašil sa v izbe.
Stále keď sa ku mne ozval Harry, tak som naňho zavrčal, a to si už všimol Liam. Vytiahol nás na záhradu. Zo zadného vrecka na teplákoch som si vybral krabičku mojich obľúbených cigariet a zapálil si. Nervozita. 
,,Čo sa deje?" Spýtal sa Liam a pohľadom prebodával nás oboch. Povzdychol som si, obrátil sa k plotu, a vydýchol dym plný nikotínového pokušenia. Nevydržal som to, naspäť sa otočil k chlapcom a povedal. ,,Čo sa deje? Nevidíš, že za všetkým je dievča?" Urazene som si potiahol znovu, a vydýchol smerom na Harryho. Zakašľal a rozohnal sa rukami. ,,Zayn, nebuď protiva." Smial sa Liam, a ja som ho zahrnul do maléhu dymu.
,,Sviňa." Skonštatoval Harry a buchol ma po zadku. 
,,Ti dám sviňu." Dostal jednu po chrbte. Vedel som, že mi to bude chcieť vrátiť, tak som sa vzal nohy na plecia. Naháňali sme sa po tráve, a Liam nás sledoval z altánka.
,,Nechaj ma!" Kričal som, a strácal dych. Harold nezastal, a ďalej si na mňa robil chúťky. Už som naozaj nevládal, tak som sa zhodil na trávu. Dýchal som z hlboka, a predstavil si pred sebou jahôdku. No miesto toho, sa nado mnou skláňal Harry, a zmrašteným čelom a obočím, očami šikmími ako japonec. ,,Je moja." Rozhodol sa sám, a jednu mi strelil. RÝchlo som ho zo seba skopol, a daroval mu ďaľší buchnát do chrbta. 
,,Je moja!" Zakričal som sa na celú záhradu, a stiahol si mikinu nižšie. Kedže môj zadok bol zelený ako vodníkové spodky. Stál som tam sám, totiž Harry a Liam ma sedeli v altánku za dreveným stolom, a pohrúživo sa o niečom rozprávali. So slabým dychom som dobehol za nimi a prisadol si. ,,Je moja." Svojím prstom som mu pichol do jamky. POkrútil hlavou a ďalej sa mi nevenoval.