01 Dievča z ulice 01

Dievčatá, ja, musela som upraviť dátum z DZU, lebo chalanom vyšiel klip 19.8.11..A v mojej hlave nieje všetko v poriadku, tak sorry  za všetky chyby. Ale kedže som chorá môj mozog nepracuje tak akoby mal, Hokej lásky! Pozeráme ! A fandíme :D..Hope you like it
Marry mala pravdu, je tu krásne, všade sa premávajú červené poschodové autobusy, a počasie, je chladné ale zároveň príjemné. Vo vlasoch cítite vietor, do očí sa vám hrnú oči, ako sa dívate na parlament. Mama vie, že som odišla? Musela si to všimnúť, alebo nie? Tak by som sa jej rada vrhla do narúčia, ale nemôžem. Len čo sa ku mne priblížila, napínalo ma. Tu som sama, nikoho nepoznám. Potulujem sa tu s ruksakom na chrbte, s gitarou v ruke. Prečo mi nemôžu pomôcť? Poprosila som už piateho človeka a nič. Vyzerám až tak zle? Prešla som cez prechod, a sadla si na jednu lavičku.  Práve som v nejakom parku, za mnou sú stromy ktoré šuštia, a ja mám strach. Neviem či to bol najlepší nápad, len tak zdrhnúť. Čo škola? A peniaze? Som ja ale idiot. Telefon som zahodila cestou do koša, nenájdu ma, nikto ma nenájde. Z puzdra som vytiahla čiernu gitaru, preložila nohu cez tú druhú, a len tak si brnkala. Skúsila som zahrať jednu pesníčku, ktorú počúvam všade. Mladé hlasy, a text je krásny. Nemyslela som si, že to dám len z počutia, no šlo mi to. Pomaly som pridala aj spev, kedže sa mi to v hlave neskutočne zafixovalo. Melodia je lákavá, a z hlavy ju nepustíte. 


Pohľad z 3. osoby
Chlapci dnes mali naštíviť Paula, pretože jeho malý synak, dnes oslavuje svoje narodeniny. Zdržali sa v obchodnom centre, lebo sami nevedeli čo vybrať tak malému chlapčekovi. Liam sa však ukázal ako pravý záchranca, zavolal Danielle, a tá im poradila sadu plastelíny. Nenamietali, Danny sa medzi deťmi vyzná, a aj keby  nesúhlasili, inú možnosť nemali. Predsa koho by len napadlo kupovať darček tesne pred oslavou? Tak asi len popovú formáciu One Direction. Oslava sa už dávno začala, a oni si cestu skrátili cez park. Nasadili čierne okuliare na svoje oči, zdvihli kapucne, a snažili sa nezaujať pozornosť. Darilo sa im, svoju cestu viedli v tichosti, takže počuli každý šum lístia, alebo kamienok ktorý pukal pod ich topánkou. Všetci až do jedného boli zabratí do svojich myšlienok. Niall uvažoval, nad tým akú gratuláciu použije, Louis si práve spomenul, že si zabudol obuť ponožky, a veľmi ho trápilo, či má Paul doma padlahy alebo koberce. Liam rozmýšľal, ako by to mohol oplatiť Danielle. Zaynovi v mysli vrtala Paulova žena. Pamätal si, že je to kočka, ale predsa nebude ničiť manželstvá, a ešte vekový rozdiel sa medzi nín a ňou nedal prehliadnúť. Jediný Harry nevedel premýšľať. Bol nervozný a celý stuhnutý. Vietor sa pohrával s jeho kučierkami, a on si olizoval červené pery. Štípali ho tak neskutočne, a on vedel, že je to náznak, že dnes ešte niečo pokazí. Bolo obvyklé, že Harold, najmladší člen skupiny stále nervoval, a stresoval. Vždy však obdivoval  svojho kolegu Nialla, za to aký je. On má svoj vlastný svet, a zbytočne nestráca nervy. Tak len predsa sa nad niečim zamyslel. Zdalo sa mu, že započul krehký hlások, no okmažite si to vyhodil z hlavy. Prešli pár krokov, a hlas neutíchal, práve naopak. Počul ho hlasnejšie a hlasnejšie. 
,,Počuli ste to?" Spýtal sa svojich kamarátov. Tí rázne pokrútili hlavami, a Niall sa zasmial. Pokračovali v ceste, no Harrymu to nedalo a stále sa niekde obzeral. Nakoniec ju zbadal. Červená hriva, tmavá gitara a jemný hlások. Dievča nepôsobilo tak jemne ako jej hlas práve naopak, vyzerala ako rebelka, a jej vlasy to len potvrdzovali. No Harry vedel, že výzor môže klamať. Predsa každý ma inú dušu, a či je svetlá alebo tmavá, nezávisí od  výzoru. Sedela sama na lavičke, a hrala ich pesníčku. Áno, drgol do Zayna, ktorý šiel vedľa neho a ukázal na babu. Zayn pocítil, že sa červená. Videl, že dievča sa naň ho nepozerá, lebo je zabraté do hry na gitere ale páčila sa mu. Nestihol sa spamätať a už sa Harry blížil k nej. Chalani boli zahrnutí do Liamovho monologu, ako sa treba správať, ale stihli si všimnúť, že už im chýbajú dvaja bratia. Čas utekal rýchlo, o tom sa aj presvedčil Louis, keď zazrel čas na hodinkách. Už aj v ňom sa stupňovala nervozita. Liam bol o čosi kľudnejší, aj keď to bolo nezvyčajné. Po tichu sa pridali k dvom osobám čumiacim na krásnu červenovlásku. Harry nechal otvorené ústa. Niall sa si zakrýval tie svoje, aby nevybuchol do smiechu. Bolo mu smiešno keď hľadel na chalanov. Liam prstom poklepal po náramkových hodinkách, no všetci mávli rukami a Ďalej po tichu sledovali dievča. Keď prišiel posledný part, Harry ho poznal až príliž dobre, lebo patril jemu tak to vzal do svojích rúk. ,,That's what makes you beautiful.“ Dospieval celou svojou silou. Dievča prekvapene otvorilo pusu, a dvíhalo zrak zo spodu hore. Prvý pohľad padol na Harryho, ktorý stál tesne pred ňou. Uškrnul sa a podal jej ruku. Nadvihla tu svoju, no potom ju stiahla späť. Zavládol v nej strach, a neistota. Doteraz bola vzduchom pre každého, a zrazu pred ňou stoja piati chalani. Potom pohľadom prešla na Zayna, a slabo sa usmiala. Pukli v nej ľady, a vyčaril sa jej úsmev na perách. Nechápala, no pokračovala v obzeraní chlapcov. Najviac sa jej páčili blonďákové biele topánky. ,,Spievaš pekne, no my by sme už mali ísť.“ Kývol hlavou Liam na chlapcov a opäť ukázal na hodinky. Pravda čo chvíľa sa končí oslava a oni sa tam ešte ani nedostali. Harry bol sklamaný, lebo úsmev nepadol jemu, čo sa mu zdalo zvláštne, pretože sa dievčatá väčšinou usmievajú práve naň ho. No neodradilo ho to, tak sa rozhodol, že zaujme. Dievča sa mu veľmi páčilo. Šepol chalanom, že ich doženie. Zayna to zaskočilo, ale vedel, že Harrymu ťažko oponovať. Ani sám ten hore, netušil čo sa deje medzi tými dvoma puberťákmi. City? Alebo ich zaujal zvláštny výzor mladého dievčaťa asi v ich veku? Chlapci odišli, a Harry zostal sám s Rose. Sedela, a hlavu mala sklopenú. Prišlo jej to zvláštne, že pri nej sedí cudzí chlapec. No ukrývala v sebe aj kvapku strachu.
,,Ako sa voláš?“ Opýtal sa brčkoš, a stavil na miernu techniku flirtovania.
,,Rose a ty?“ Opatrne odpovedala. Harry ostal prekvapený, no aj tak zo seba vydal.
,,Ty nevieš?“ Spýtal sa a čakal na odpoveď.
,,Mala by som? Máš povedomý hlas, ale nedochádza mi.“ Neisto sa zasmiala.
,,No predsa ten čo to spieva. To bola skupina v ktorej spievam. Hrala a spievala si našu pesníčku.“ Zasmial sa a priblížil sa. Rose to zaregistrovala a tak sa odsunula. Harry ostal opäť šokovaný. Prvé dievča ktoré mu nepadne k nohám?
,,Oh I'm so sorry, ja som nechcela zneužiť žiadne autorské práva ani nič podobné, je mi to ľúto.“ Nevinne sa usmiala a zahľadela Harrymu do očí. Teraz v ňom sa niečo roztopilo a on bol šťastný, že konečne dostal ten vysnený úsmev.
,,Som Harold Styles, volaj ma Harry a teší ma.“ Podal jej ruku, a dúfal, že ona s ňou potrasie. Rose nabrala odvahu, a dotkla sa jeho jemnej pokožky. Aj u nej niečo poskočilo vo vnútri. Páči sa jej? To ešte nevie.
,,Pomôžem ti nejako?“ Ponúkol jej pomoc, a príjemne sa usmial.
,,Ďakujem ale čakajú ťa tí chlapci.“ Pokrčila plecami. Chcela sa ho tak jemne zbaviť, aj keď bola rada, že konečne jej niekto chce pomôcť. Mala zvláštny vnútorný pocit, a radšej by prijala pomoc od tmavého chlapca.
,,To nevadí, kam máš namierené?“ Nedal sa odbiť.
,,Neviem, nepoznám to tu.“ Uvedomila si, že od nej neodíde, tak prijme pomoc. Môže mu byť vďačná, za to, že sa našla dobrá duša.
,,Tak najprv, máš peniaze?“ Bolo mu blbé pýtať sa takto, ale nezdalo sa mu, že tu s niekmy je. To by len tak nesedela na lavičke, a jej prízvuk vravel za všetko.
,,Nie, nepoznám tie vaše. Och mala som najprv myslieť keď som utekala.“ Náhodou jej z úst vyklzla druhá veta. Rose je ukecaná, ale nepúšťa si ľudí blízko k telu. Jedine Marry a maličká Ellis.
,,Fúha, vidím, že to bude nadlho.“ Vzdychol si a jemne sa zasmial Harry.
,,Mám len doláre.“ Rukami sa začala hrabať vo vreckách skadiaľ vytiahla papierovité pokrčené peniaze.
,,Takže dievča z ulice.“ Šepol po tichu, a neuvedomil si, že sa tým mohol dotknúť červenej duše. Rose preglgla na sucho a vyjadrila svoj názor.
,,Keď ma tak berieš, nepomáhaj mi. Som z Floridy, a keď je to podľa teba ulica, tak dobre. Myslela som, že si sa učil geografiu.“ Kývla hlavou, odložila si gitaru do puzdra, ruksak hodila na chrbát a vydala sa ďalej od toho chalana. Zvláštne, prvý krát si otvorila ústa na neznámeho človeka, a vo svojom vnútri cítila pocit slobody a nečakaného šťastia. Harry nemohol dopustiť, aby ho dievča obišlo. Nechcel to, tak veľmi by chcel ochutnať chuť jej pier, alebo ju objať. Spoznal ju práve teraz, a on už má nečisté myšlienky. To je trúľo.
,,Ja som to tak nemyslel, prepáč.“ Zkričal a rozbehol sa za ňou. Rose povolila a na znak mieru sa nechala ním objať. Pocítila lákavý parfém, a srdce sa jej rozbúchalo. Ale prečo? Chlapec jej neprišiel nijak atraktívny ani nič iné. Harry zabudol na oslavu a miesto toho našiel Rose ubytovanie a vybavil občianstvo, no vymyslel niečo čo sa u páčilo. Blízko neho, tak, že bude vidieť zo svojho okna kedy Rose opustí domček, v ktorom bude bývať. Dom je určený pre viac ľudí, a Rose prijala návrch, aby mala časť domu prenajatú. Kedže už má po osemnástke, a strednú doštudovanú, tak si nájde prácu, a keď sa zabýva potom bude uvažovať nad vysokou. Rozlúčili sa, Rose poďakovala za všetko, a z dobrým pocitom si sadla na svoj gauč.
Harry plný skvostného pocitu, otvoril dvere na spoločnom dome, a zaslúžil si škaredé pohľady. Hneď mu doplo čo sa stalo. Liam mu omkažite hodil výčitku pred oči. ,,Paul bol sklamaný a tak isto malý.“ Pokrútil hlavou a buchol ho do pleca. Po tichu zastonal a vybral sa k sebe do izby, kde mal čas premýšľať nad sebou. Hnevalo ho, že zabudol no páčilo sa mu, že spoznal Rose. Pri večeri, dostal od Zayna niekoľko upomienok, a sám už vedel, že je to kvôli Rose. Totiž on si to nevedel vysvetliť. Mal až príliž veĺký záujem o ňu? Ale nemyslel to zle, páči sa mu. Aj tak to nezabralo, nepadla mu k nohám. Nestihol ju ani len pobozkať, a jeho flirtovacie prostriedky umreli. No to, že Rose hraje takú nedostupnú, v ňom zbudzuje ešte viac pocit, že musí zabojovať. Uponáhlil sa? A to dosť, pozná ju sotva deň, a on si chce už zobrať srdce. Spomalí, on vie, že musí, inak ju vyplaší. Ale čo Zayn? Aj on v kútiku duše dúfa, že ju uvidí a to nevie, že býva neďaleko nich. Och toľké šťastie