LIGHTS 21. -Ty dobre vieš, že mi dôkladne ubližuješ-

Nehnevám sa. Nie. Vôbec, že nie..  hmm. opravujem známky.. Dúfam, v úžasné leto a hlavne.. v spasenie môjho blogu! :D

..ách, ale nie. Hor sa do čítania. Šup šup, moje blaboty sem a tam :) Príjemný večer.. a hlavne bez toho odpudivého tepla.. Vaša Blue xx

 

21. -Ty dobre vieš, že mi dôkladne ubližuješ-

Svetlo. !!. Konečne tu nie je tma ako v hrobe. Dvere zavŕzgali á... teraz sa pomaly zavreli. Niekto je dnu. Otočím sa? Nie? Pomaly som nadvihla hlavu, obzerajúc sa za seba. Musela som žmúriť oči, aby som niečo vôbec zbadala. Ten záhadný človek tam už nebol, miesto toho som si všimla postavu kráčajúcu k druhej strane izby. Osoba sa začala vyzliekať. Je to Harry.

Ten opatrne odkryl prikrývku zo svojej strany. Asi si myslel, že už spím. Omyl. Trápim sa.

„Smrdíš, choď sa osprchovať.“ Zasyčala som a on podskočil.

„Čo strašíš, takto v noci.“ Ududraným hlasom prehovoril a zažal malú lampičku.

„Spálil si mi viečka.“ Šepla som, zakrývajúc si tvár.

„A ty si ma vystrašila na smrť... ďakujem!“ Povzbudzujúco dodal a ja som sa zatiaľ odhodlala odložiť svoju dlaň.

„Harry,vážne ťa cítiť. Choď sa osprchovať.“ Viem, že mu to bolo nepríjemné, ale nechcela som, aby bol so mnou v jednej posteli. Hnevala som sa naňho a nechcela som cítiť jeho vôňu. Nesmrdel, nebol spotený, ale ja som nemohla zniesť ten pocit, že som v posteli s niekym... kto ma po celý ten čas klamal. Bolí to a ukrutne. Aspoň by som zaspala, kým by prišiel.

„Bože, čo máš ty len za nos.“ Mladý vysoký polonahý muž dudral pre seba. Sedel na posteli a svoj chrbát opieral o rám postele. Vlasy mal strapaté, oči unavené, hruď nahú. Na nej mu vynikali dva spievajúce vtáky a na bruchu jeden prekrásny motýľ a ešte kopa ďalších znakov a ornamentov.

„Bolí to..“ Z ničoho nič som zašepkala a v očiach pocítila slzy. Prišlo mi smutno.

„Mám to svetlo vypnúť?“ S otáznikmi v očiach sa pýtal.

„Nie. Moje oči sú v poriadku.“ Povedala som pokojne.

„Amian. Viem, že som spravil chybu.“ Jeho chrapľavý hlas sa rozliehal po celej izbe. Bol zatiaľ pokojný, no i cez to sa mu napínali svaly a on zhlboka dýchal.

„Viem, čo som zapríčinil a nenávidím každý kúsok v mojom tele, ktorý mi nezabránil tomu, aby som ti takto ubližoval. Milujem ťa, ale je to zbytočné vravieť ti to teraz, keď som ešte nič nevyriešil s Julie.“ Svoje zelené oči upieral na stenu a zdal sa byť zahľadený.

„Videla som fotky.“ Potichu som šepla.

„Aké fotky?“ Nechápavo reagoval. Hlavu potočil ku mne, vôňu jeho vlasov som cítila zreteľne.

„Vaše fotky.“ Radšej som zmenila smer pohľadu, nechcela som totiž vidieť jeho reakciu.

„Ty si mi prezerala moje veci?“ V jeho hlase bolo počuť veľké prekvapenie.

„Ja nie, Julie mi ukázala akí ste pekní pár.“ Sekundami som v sebe cítila nenávisť. Keď pominula tak sa mi do oči hrnuli slzy a myslím, že som skôr vyzerala skleslo ako zákerne. Nechcela som mu ukázať, ako veľmi mi práve ubližuje, ale som priehľadná. Prekukne ma každý, ešte aj okoloidúci neznámy človek mi vie zistiť z tváre ako na tom som.

„Tie fotky? Sú staré, najmenej dva roky. Prosím ťa, už som ti povedal, že doposiaľ som nevedel, čo je život. Ľúbim ťa Amia.“

„Ty si nepamätáš, že si ma nazval dieťaťom? Že ničomu nerozumiem, lebo som dieťa? Ty si to nepamätáš? Snáď?“

„Amian.. bol som rozzúrený.. dobre to vieš.“

„Harry.. Prosím ťa, neklam mi.“

„Neklamem a nevymýšľam... Myslel som si, že Julie je tá, ktorá ma napĺňa ale mýlil som sa. Si to ty.. dievčatko.“ Jeho veta mi zaznela v hlave dosť krát na to, aby som si aspoň čiastočne uvedomila, že to myslí vážne.. Avšak musí zjesť to, čo si navaril.

„Si klamár.. a to ma bolí najviac. Svojimi pohľadmi, svojimi dotykmi a všetkými tými činmi.. si mi do hlavy tlačil hlúposti. Harry, ty si už nezaslúžiš ani Julie, chápeš? Nie si hoden už žiadnej. Tými klamstvami len sršíš.“ Netúžila som potom, aby som ho čo najviac naštvala.. akurát som mu povedala pravdu. Tú svätú drahú pravdu.

„Hanbím sa za seba. Ale ty nevieš, ani len netušíš, čo som po celý ten čas prežíval a ako som trpel.“ Tvár mu skamenela, hlas mu zmeravel, jeho prekrásne zelené oči stmavli.

„Vysvetli mi to.“ Vo svojom vnútri som objavila aspoň kúsok z úsmevu a snažila sa ho prilákať na svoje pery.

„Am, zakaždým ako som mal možnosť mať ťa pri sebe, musel som. Prosto nedokázal som sa ubrániť. Ja viem, že som spravil zle, keď som podviedol Julie.. i keď len bozkami..“ Nestihol pokračovať.

„Len bozkami? Pre teba sú to len bozky? Nič viac? Čo je vlastne podľa teba podviesť?“

„Amia nemyslel som to tak. Ja chcel som len povedať, že neľutujem ani jeden z našich bozkov, neľutujem ani jednu sekundu strávenú s tebou.“

„A už prestaň.“ Potočil pohľad smerom ku mne. Nadýchol sa a jemne zdvihol svoju ruku do vzduchu. Dlaň sa mu blížila k mojej tvári a ja som pociťovala strach. Začínala som sa ho báť, možno preto, že sa snažil priblížiť a možno preto, že bol oproti mne tak mohutný a silný. Každučký sval na tele sa mu napínal. Hruď sa mu pravidelne dvíhala a jeho pery akoby zmäkli pod návalom vzrušenia.

„Si krásna.“ Vyslovil milo a dosť jemne. Pousmial sa a prehodil mi strapatý pramienok za ucho.

„A ty zlý.“ Pokrútila som hlavou a on z ničoho nič vstal z postele. Kráčal ku dverám a ja som hľadela len do prázdna. Netušila som, kam sa vybral.. ale chvíľkami mi odľahlo.

„Kde ideš?“ Spýtala som sa dúfajúc v odpoveď.

„Povedať jej pravdu.“ Obrátil sa na mňa.

„Prestaň! Nikam nechoď.“ Rozbehla som sa za ním, ale nestačila som mu. Polonahý Harry, v boxerkách behal po hotelovej chodbe a ja za ním. Jemu asi neprekážalo, že naňho ceria oproti idúce babky v županoch zuby.

„Harry!“ Skričala som za ním, no však jemu to bolo absolútne jedno. Netrápilo ho, že ho sledujú upratovačky a vôbec.. že ho naháňam ja, celá zadychčaná. Poriadne prudko zabrzdil a ja som doňho nemotorne nabúrala.

„Amia, dávaj pozor.“ Svojimi veľkými dlaňami ma chytil za ramená a venoval mi úškrn.

„Ukážem ti, že si pre mňa dôležitá.“ Následne zaklopal a ja som len s bijúcim srdcom očakávala aféru. Dnu sa nahrnul Harry dostatočne surovo na toľko, aby to Julie vyprovokovalo.. ale k niečomu inému. Ja som ostala pred dverami a poriadne si to ani nestihla uvedomiť, keď vonku vykukla jeho hlava a jedna ruka ma stiahla dovnútra.

„Čo tu robí ona?“ Hľadela na nás.. Oh, áno. Bola to Julie. Bez líčidiel, bez čo i len jediného kozmetického prípravku.

„Ja.. potrebujem ti niečo povedať.“ Harryho hlas sa triasol a ja som v podstate ostala udivená. Doposiaľ som nemala možnosť vidieť ho, takéhoto. Plietli sa mu slová. Najprv som mala pocit, že je to kvôli jej hodvábnej nočnej košeli, no potom mi to došlo. Dívala sa naňho tak zvláštne, po celý ten čas. Ja by som v živote nedokázala mať takýto výraz a už vôbec nie k nemu. Keď sa pokúsil o hocijaký argument.. stopla ho ako rýchla prudká ničivá voda.

„Julie prosím nechaj ho rozprávať. Sama ešte poriadne neviem o čo mu ide.“ Vypustila som z úst a ona ostro nadvihla svoje prirodzené obočie. Prikývla a on si vzdychol. Jeho veľká ruka sa zatúlala dozadu, vlastne stiahla mňa presne do blízkej prítomnosti jeho. Už som nepostávala mimo deja ale pri Harrym. Pociťovala som miernu hrdosť, ale i žiaľ a sklamanie pri myšlienke na to, ako ma nazvala manažérka jeho skupiny. Keď sme takto stáli oproti nej, to slovo sa o mňa ba priam až obtieralo a dávalo mi najavo, že je to tak.

„Juliet, si skúsená dospelá mladá žena... Viem, že si poradíš i bezo mňa.“ Usmial sa na ňu primerane ale v nej akoby stúpol tlak.

„To, mi teraz čo chceš týmto povedať?“ Vyčítavo sa ohradila.

„Prosto ja nedokážem viac skákať ako chceš ty. To, čo bolo medzi nami nebol vzťah. Dobre vieš, že sme si nerozumeli.. Medzi nami to bolo najlepšie vtedy, keď sme obaja boli ticho a radšej sa venovali iným záležitostiam.. a hlavne tvojej už starej posteli. Julie, ja si s Amian rozumiem po každej jednej stránke. Ona je moje svetlo dňa, chápeš?“ Harryho slová ma čiastočne udupávali, kedže som v hlave mala rôzne predstavy toho, v čom si rozumeli a sama som chápala, prečo sa ho občas bojím.

„Harry.. predsa ma nevymeníš za jednu násťročnú.“ Tvrdo sa pousmiala.

„Amia ma ľúbi.“ Venoval mi úsmev, no Jull zasiahla veľmi ostro.

„Harry.. Prosím nech Am opustí môj apartmán.. ja ti všetko vysvetlím.“ Julliet je krásna, jej tvár má silné črty. Nečudujem sa, že Harry jej podľahol. Oči má iskrivo zvodné a jej úsmevy asi lámu srdcia nielen mladým mužom.

„Pokojne choď.“ Šepol mi do ucha a ja som ich dvoch nechala samých.

„Zayn?“ Klopkala som na jeho izbu, zatiaľ čo z nej dychtivo znela hudba s veľkými bubnami. Hudba zrazu stíchla.

„Am.“ Jeho dokonale vyčesané vlasy rozvoňali celú chodbu.

„Potrebujem sa upokojiť.“ Vyčerpane som sa ozvala a svoju rozhoručenú tvár oprela o studenú zárubňu.

„Ah, jáj, Potrebuješ len toto, chrústik.“ Jeho prívetivý úsmev, má chlácholil.. Avšak vedela som, prečo som chcela navštíviť práve Zayna. Jeho päsť zvierala tabak zabalený v bielej rolke. Povzdychla som si. Jeho tmavé oči ma upokojili, aby som sa nebála.

„Asi nie je zdravé podporovať tak krásne dievčatá vo fajčení.“ Zasmial sa, ale nie tak sebavedomo ale skôr bojazlivo. Spolu sme prešli veľkými dverami do dvoru hotela a ja som som v bruchu pocítila strach, keď z vrecka vytiahol zapaľovač.

 Predstavujem Vám, veľa váženú Julliet.. hmm, ktorá nám jednoznačne vstúpi do deja.. a dosť zúfalo ho pomotá.. avšak to chce, ešte veľa času ;-)