LIGHTS 16. -Kedy sa spamätám?-

kapitola 16. -Kedy sa spamätám?-

Jééj! :D Teším sa, že ste na mňa ešte nezabudli :) ..so mnou je to tak, že už druhý rok poriadne nespím, som nesmierne vyčerpaná a nič nevládzem.. no a už sa mi prihodilo také niečo, že som odpadla, len tak... z ničoho nič :) ja.. nerobím si z toho srandu :D ale už som navštívila aj lekárku.. čaká ma ešte pár vyšetrení :D ale mala by som byť v poriadku :) tak tu je jedna časť :-)))

Harry

„Julie? Zlatko?“ Pýtal som sa do telefónu ako som postával na balkóne a rukami sa opieral o zábradlie.

„Áno Harry, počúvam ťa. Čoskoro idem na natáčanie, vrav.“

„Ja nechcem ťa vyrušovať, zavolám ti neskôr?“ Spýtal som sa so stresom v bruchu.

„Nie, mám čas. Kráčam ku metru, hovor... Treba mi ešte kúpiť kávu, Eric prosím zájdi mi po ňu.“ Poslednú vetu vravela akoby mimo telefónu ale ja som ju zachytil aj ten všetok ruch naokolo.

„Julie, kto je ten Eric?“ So strachom som sa opýtal.

„Ale, môj agent, ty si snáď nemyslíš, že ja by som ťa...“ Nestihla dopovedať lebo som ju prerušil.

„To nie! Ale veď tvojho agenta som poznal, predsa Bob.“ Zamumlal som i keď vo svojej hlave som si myslel niečo iné.

„Jasné, Bob. Zlatko, nechodil na čas. Nenosil mi latté, veci sa mu plietli. Zabúdal na dôležité akcie, medzi prstami sa mi rozliali obrovské peniaze.“ Mračila sa, tušil som to.

„Ale bol dobrý človek.“ Usmial som sa pri spomienke na mladého popletu.

„To áno, avšak čo z toho, keď som kvôli nemu stratila veľa kšeftov?“ Spýtala sa s výčitkou.

„Dobre, to sú tvoje veci. Prepáč, ja som len chcel, či by si nemohla odložiť svoj výlet za nami do Paríža.“ Kýval som s úsmevom dole, kde Am postávala s taškami v rukách. Boli na nákupoch s Looren a ona sa tvárila ako vyčerpaná bábika. Potešilo ma, lebo keď zbadala moju tvár začala sa nekontrolovateľne smiať. Nechápal som ale keď som sa za seba otočil, zbadal som zamračeného Liama.

„Harry! Počúvaš ma?“ Pýtala sa ma sa ma nervózne Juliet.

„Ehm, áno. Zlatko.“ Vyplašene som odpovedal.

„Nie, nemôžem. Mám už kúpenú letenku v prvej triede. Ty nechceš, aby za tebou prišla čertica? Harry nerob mi to, chýba mi tvoj pevný trup, tvoj motýľ, nepamätáš ako si mi vravel, že je to znak našej lásky?“ Spýtala sa a ja som dozaista strácal reč.

„Uhmm, takže priletíš? A vlastne koľko dní sa u nás zdržíš? Nie, ty si si to vyložila po svojom, motýľa som si dal vytetovať kvôli svojej duši a to, že jedno očko na krídle si ty, neznamená, že je to kvôli tebe, čo keď sa rozídeme? Myslíš si, že si dám celého motýľa odstrániť, aby si mi ho nepripomínala?“ Opýtal som sa so štipkou silnej sebadôvery.

„Harry, prečo by sme sa preboha rozchádzali. Jeden bez druhého sa nezaobídeme. Sám to vieš a hry s tvojim bruškom som milovala, motýľ je znak mňa. Počuješ? Vždy ti bude pripomínať mňa, počuješ?!“ Syčala.

„Julie upokoj sa a nekrič po mne.“ Zvýšil som hlas.

„To ty na mňa nezvyšuj hlas! Harry ty si ten podriadený! Tak prestaň, sám vieš, že čo poviem ja, platí.“

„Julie prestaň. Mne sa to už nepáči, nemôžem vždy skákať ako chceš ty.“ Zúril som, sám som si spomenul na to, ako všetko bolo tak ako chcela ona. Pri Amian som bol ja ten, ktorý som ju chránil a ja som mal tú silu, narozdiel od Julie. Jej gestá, prosto ona ma vždy komandovala ale ja som to takto nebral. Cítil som sa takto dobre, avšak pri Am som zistil, že aj ja môžem byť ten, ktorý ma slovo.

„Harry! Priletím do Paríža za vami na celý týždeň, tak sa ty upokoj, budeš mať ešte dosť času na to, aby si mi vysvetlil s akou slečnou si sa držal za ruku v Lisabone a keď budeš poslušný, budeš mať na mňa ešte dosť času. Inak, volala som s tvojou mamou, predstav si, že mi hovorila niečo o manželskom zväzku. Vraj si si ma chcel vziať.“

„Prosím?“ Spýtal som sa so smiechom. Muselo mi to dojsť. Och Bože, prečo som jej vravel, že mám pocit, že Julie je tá pravá a to isté som povedal Louisovi, pred turné. Nie! Do šľaka.

„Zlatko nehraj to tu na mňa. Musím končiť, keby si som ti tak strašne chýbala, pošlem ti e-mailom jednu stránku modelingu, mám tam kopu fotiek. Ľúbim ťa a teším sa na teba a už sa na mňa nehnevaj, no pa.“ Zrušila hovor a ja som ostal ako zamrazený. Môj jazyk zmrzol.

„Vieš čomu som nikdy nechápal?“ Liam mi položil ruku na plece a ja som pokýval hlavou. Díval som sa do zeme.

„Že si s ňou neustále rozprával ako malý zajačik. Ako niekto, kto má pred ňou určitý rešpekt. Ja by som nechcel žiť vo vzťahu, kde by ma dirigovala žena. Niekedy je rovnováha tá lepšia možnosť.“ Usmial sa a ja som si tvár skryl do dlaní. Následne odišiel dvere sa zabuchli no aj otvorili.

„S kým si to volal?“ Priletela za mnou Am v sukni a hľadela na mňa zrazu skleslo.

„Radšej mi povedz, kde si bola.“ Usmial som sa a vošiel za ňou do miestnosti.

„Ale Looren ma vytiahla na nákupy. Konečne som si kúpila niečo, čo je vlastne moje.“ Oči jej svietili a ja som sa na ňu taktiež usmieval.

„Slniečko a skade si mala peniažky?“ Opýtal som sa s hraným údivom.

„Neuveríš! Zobudila som sa a na nočnom stolíku ležala obálka. Bolo na nej napísané, niečo v zmysle, že si mám kúpiť niečo pekné a vo vnútri kopa peňazí. Neminula som ich všetky ale pýtala som sa každého, i celého štábu či o tom niečo nevie. Všetci boli prekvapení a smiali sa, či by som im nepožičala.“ Okúzlila ma svojimi zúbkami a tými žiarivými očami.

„Nie! To ty máš v tom prsty!“ Šťuchla ma do rebra a ja som so smiechom ustupoval dozadu. Čoskoro sa dotkneme steny, obaja.

„Retiazka nestačila? Čo?! Za chvíľu sa ti zadlžím tak, že ti všetko budem musieť splácať do smrti.“ Zvraštila čelo.

„Nie, nezadlžíš. Sú to maličkosti.“ Skryl som jej rúčku do mojej a zanechal na nej pusu.

„Pre mňa nie! Tá retiazka musela byť drahšia ako plat môjho otca!“ Vzdychla si a ja som si ju so smiechom prehodil na rameno.

„Aah. Nechaj ma!“ Kričala, ja som sa smial. Zhodil som ju na svoju posteľ a opäť som sa ocitol v situácii, keď som sa nad ňou nakláňal.

„Harry?“ Vyslovila moje meno najsladšie ako mohla a ja som sa na ňu pozrel s očakávaním.

„S kým si to volal?“ Vytiahla starú otázku a ja som sa pousmial nad jej zvedavosťou.

„Zo sestrou.“ Brnkol som jej do nosa a ona spod mňa vyliezla na vankúš. Svoju dupku mala položenú na mojom vankúši, na ktorom mávam tieto dni položenú unavenú hlavu.

„Aha a čo to tu máš?“ Opýtala sa ma a prstom sa dotkla môjho lemu trička. Priblížil som sa po kolenách k nej a videl ju celú rozžhavenú. Chcel som ju skryť v mojom lone.

„Kerku.“ Vyceril som zuby a ona so smiechom pokývala hlavou.

„To mi došlo, pán mudrlant.“ Pery sa jej zvíjali do úsmevu a ja som sa zatiaľ rozplýval. Svojimi mäkkými prstami mi potiahla lem, výstrich nižšie a tak mala výhľad na moju hruď. Pusinka sa jej od údivu nezavrela.

„Koľko toho tu máš.“ Kývala hlavou na strany a bruškami prstov mi hladkala čierne čiary, ktoré vytvárali rôzne dôležité znaky pre mňa.

„Na začiatku som si nemyslel, že je to ako droga.“ Vzdychol som si pri predstave, ako som prvýkrát sedel v tetovacom salóne a stískal Zaynovu päsť. Nemyslel som si, že tam budem chodievať sám a tobôž nie, že tak často.

„Čo znamená toto?“ Prštekom si prešla po písmenku G a ja som sa slabo zasmial.

„Moja sestra.“ Vydýchol som a znova sa na ňu zahľadel. Skúmala moju hruď a čím ďalej mi ťahala tričko nižšie alebo na strany. Jej zvedavosť sa mi páčila a hlavne jej záujem.

„A toto?“ Zrazu som pocítil jej prsty na mojom bruchu a ja som vedel, že hladí motýľa. Razom mi na um pribehla Julie. Opieral som sa o lakte a ona sedela na mne. Nie ako partnerka nie ako priateľka ale ako kamarátka. Teda tak som si to vysvetľoval.

„Ehm. No, to je moja duša. Rozlietaná ale s všeliakými zákutiami. Niekde sú chlapci, niekde rodina. Ten motýľ symbolizuje mňa.“ Obdaroval som ju úsmevom od ucha k uchu a ona len otvorila ústa.

„Zvláštne a čo je táto loď? Aký má význam?“ Náhle, z ničoho nič sa jej nos obtrel o moje plece a ja som si vzdychol. Hlavou mi chodila len tvár Julie a ja som sa konečne cítil ako ten najväčší sviniar.

„To je zas o mne a o Louisovi. A vlastne mi tá loď odkazuje i to, aby som bol vždy zakotvený vo svojich snoch a túžbach a nikdy sa nevzdal, aby som neodplával ako ten najväčší slaboch v nevhodnú chvíľu.“ Z ruky si stiahla gumičku a chystala sa zviazať si vlasy. Miesto toho som jej ju vytrhol z rúk a ona na mňa spadla, neudržala sa lebo som nadvihol nohy do vzduchu. Nie je ťažká. Skríkla, lebo pristátie na moju tvrdú hruď ju zrejme zabolelo.

„Teraz tu budem mať modrinu.“ Dlaňou si šúchala čelo a ja som sa zasmial.

„Nebudeš.“ Ešte stále ležala na mne, podopierala sa o mňa lakťami a ja som jemne nadvihol hlavu k nej a perami sa dotkol jej čielka.

„Žeby tvoje pery liečili?“ Spýtala sa so smiechom a ja som sa na ňu pozeral v tichosti, miesto toho som rozjímal.

Všimol som si, že moje správanie sa voči nej pomaly menilo. Zo dňa na deň som bol prívetivejší?

„Dnes večer ideme do ulíc, pôjdeš s nami?“ Položil som jej otázku s malou nádejou.

„Ja nežúrujem a nepijem, to ani nemôžem. Takže nie.“ Jej výraz nabral strnulosť a ona akoby behom sekundy ochladla.

„Nemusím ísť ani ja.“ Šepol som. Dlho som nebol po baroch a čiastočne mi to začínalo chýbať, pretože som mladý a všetci sme navyknutí na to, aby sme si užívali. Lebo mi piati životom plávame, ostatní musia tvrdo zarábať a v našom veku riadne študovať, aby sa neskôr uživili tak priemerne a my? Stačí nám výjsť na pódium zaspievať pár piesni a vo vrecku mám toľko nahrabaného.. Niekedy sú veci o kšeftoch a inokedy o láske k fanúšikom. Avšak dostali nás producenti, ktorí nás tlačia všade a veru nie je to príjemné. Sám som nadšený, keď sedím v štúdiu a počujem aké veci vznikajú, ale potom ako vyjdem von a počujem v rádiu rockovú hudbu, sám sa trápim nad sebou o čom spievame. Prosto občas mám chuť povedať chlapcom, aby sme to vzdali, lebo sám sa mučím, keď počujem akoby ozajstnú hudbu. Ja neviem, sme nadšení, že sa naše piesne alebo klipy dievčatám páčia ale niekedy sa nám stáva, že chceme mať fanúšikov rôznych vekových kategórii a celkovo aj poslucháčov mužského pohlavia, je fajn keď viete, že po vás mladisté letia no vždy je super, ak ste počúvaní nielen v dievčenských izbách. Občas, keď sedíme v štúdiu, skúšame piesne, ktoré by nám ľudia netypovali. A sme rozhodnutí, že raz nám vyjde album, ktorý bude obsahovať ozajstný zvuk, zvuk rocku. Ale to budeme musieť mať iných producentov.

„Nie. Choď. Ja si nájdem program.“ Žmurkla na mňa.