LIGHTS 18. -A aká bude odpoveď?-

Kapitola 18. -A aká bude odpoveď?-

Už 18 :) Dievčatká, komentáre poprosím vás.. ku každej časti, ste mi inšpiráciou :-)

Am 

„Neviem či sa to dá nazvať vzťahom, ešte mi nepovedala áno... Amian budeš moje dievča?.“ Zasmial sa tak, tak ako to vie iba on.

„Tak?“ Becky s nadvihnutým obočím. Komické. Všetci traja na mňa pozerali ako na puk a ja som len koktala.

„Tak mu už povedzte to áno!“ Dnu vkročila nažhavená široká sestrička v bielom a ja som skoro vyprskla. Od smiechu? Ja sama neviem.

„Nechcem vyrušovať v tak napätú chvíľu ale vonku čaká ďalšia návšteva.“ Strašne rýchlo hovorila a ja som sa postavila. Nechcela som sa vracať k predošlej téme.

„Becky, keby sa niečo dialo alebo by si hocičo chcela vedieť, zavolaj na toto číslo.“ Podala som jej malý papierik a ona s úsmevom prikývla. Objala som ju a ťahala Harryho za ruku preč. Ako sme vyšli von čakalo nás tam malé prekvapenie.

„Jack?“ Stískala som ho a mala pred sebou Harryho. Jeho oči zrazu akoby mu zapadli do jamiek a sčerneli.

„Amia, utekaj. Mama a otec sú čoskoro hore.“ Pobúchal ma roztrasene po chrbte a ja som v tom momente chytila Harryho ruku a brala nohy na plecia. Keď sme boli behom už pred schodiskom a ja som započula mamin hlas a nepekné slová, ktoré vychádzali z jej úst, spanikárila som. To bolo prvé čo mi napadlo, som otvorila dvere po ľavej strane a stiahla tam aj kamaráta, priateľa? Niečo asi medzi tým. Ako pribuchli dvere, zvalil sa na mňa chrbtom a ja som spadla na niečo tvrdé a zopár toho popadalo na zem. V hlave som predpokladala, že táto miestnosť je niečo ako izba Harryho Pottera pod schodami.

„Neublížil som ti?“ Zrazu sa prebudil a postavil sa na rovné nohy. Neviem, nevidela som to, len som už necítila jeho váhu na sebe. Na chvíľu bolo ticho, kým sa v miestnosti nezažalo svetlo. Stáli sme v kumbále nejakej upratovačky veľkosti metra štvorcového. Nehybne sme na seba pútavo zazerali. V očiach mu zablýskalo, keď sa jeho ruky natiahli po moje telo. Nebezpečne rýchlo sa približovali ku mne dlhé prsty. Svojimi dlaňami ma pritiahol za boky k sebe tak, aby moja hruď tlačila na tú jeho. Jeho telo bolo až ukrutne blízko tomu môjmu.

„Nevedela som, že v kumbáloch sa dejú také veci.“ Rozosmiala som sa a zaklonila hlavu, keď ma bozkával na krku. Predtým mi už totiž zložil dole šatku. V tú chvíľu som nerozmýšľala nad nešťastím, ktoré sa stalo mojej rodine ale len nad ním. Nad darom, ktorý dostal do vena, keď sa narodil. Aký dar? Stačí mu len okom pozrieť na ženu a už ju má vo svojom stisku.

„Kto to bol..“ Tvrdo mi vravel do ucha a ja som prudko pozrela hore do jeho očí. Dlane som mala položené na jeho dvíhajúcej hrudi. Nechtami som si poklepkávala o bavlnenú látku a so smiechom naňho hľadela.

„Vyletela si naňho ako..“ Nedovolila som dokončiť vetu, pretože som cítila jeho dych pri uchu a musela som sa obrániť.

„Môj brat, ty imbecil.“ Po tejto nadávke si ma pritiahol ešte drsnejšie a bližšie. Jeho horúci dych ma zahrieval i prinášal elektrinu, ktorá preletela mojim telom ako divá.. Zložil mi čiapku. Rozpustil mi vlasy a kopu ich vytrhal ale asi si myslel, že je jeho dotyky sú sväté a jemné. Omyl. I cez to všetko som milovala ako sa správa. Či bol bezohľadný voči mne alebo voči hocikomu, keď sa zaoberal mojim telom bol opatrný a skúmal moje oči.

„Teraz by sme sa mohli vrátiť k predošlej otázke, čo ty na to?“ Spýtal sa ma do ucha a ja som pohotovo odpovedala.

„Samozrejme, že si mi ublížil. Si ťažký ako kôň.“ Karhavo som naňho zazerala a on ostal stáť ako socha. Medzi nami bolo desať centimetrov a okolo samé čistiace prostriedky a jeden mop. Prostredie ala romantika.

„Ty si hrozná.“ Objal ma ramenami a svojimi rukami mi obmotal pás. Sama som sa videla v jeho tmavých očiach. Je tak vysoký, že vytváral tieň a žiarovka nad nami nás neosvetľovala priamo kedže jej to, jeho zhrbené ramená zakázali.

„Mohli by sme zájsť ešte aj za mojou kamarátkou?“ Spýtala som sa ho, chcela som mu položiť otázku do uška ale ani keď som stála na špičkách som tam nedosiahla. Cítila som sa inak ako doposiaľ. Slobodne a sama som zistila, že v ten okamih som nad ním mala silu ja.

„Samozrejme.“ Prstami ma hladil po chrbte a usmieval sa na mňa. Harryho tvár sa na mňa uškŕňala v plnej nádhere.

„Dobre, tak ma pusti.“ Šepla som a on si vzdychol. Nedobrovoľne sa jeho ruky zošmykli zo mňa dole. Jeho telo sa otočilo smerom k dverám.

„Čistý vzduch.“ Povedal ako sa jeho hlava vrátila do kumbálu a ja som si práve dávala šatku.

„Prečo sme sa ukryli?“ Znenazdajky sa opýtal a vykriveným obočím.

„Keby ma moji rodičia zazreli... Nestretla by som ťa už.“ Darovala som mu úprimnú odpoveď, rovno na rovinu ako stál oproti mne. Potrebovala som mu povedať, to čo som vtedy pociťovala vo svojej duši. Jeho tvár sa rozžiarila a on spravil nečakané. Nahol sa ku mne a svojimi perami sa obtrel o tie moje. Prvý bozk. Slabý ale lichotivý. Zdvihol pohľad a hľadel na mňa s opýtaním. Konečne niečo nerobil po svojom a bez opýtania. On čakal, čakal!.. vôbec ma nesúril ani mi nič nekázal. Jednoducho chcel vedieť, či jeho bozk príjmam a či si náhodou nežiadam viac. Tentokrát to bol normálny Harry bez rozkazovacieho tónu a štipky arogancie. Opatrne som pootvorila ústa a on ma priviedol niekde do raja, kde bol len on.

„Moje dievčatko.“ Povedal, ako som sa odtiahla a čelom sa opieral o to moje. Obaja sme sa na seba usmievali rozjímali a dýchali navzájom spoločný vzduch.

„Hillary!“ Skočila som do náručia dievčaťu, ktoré pretrpelo všetky moje výstrelky, všetky moje starosti a problémy. S kamarátkou som sa bola prejsť na čaj a Harry nás doprevádzal, dokonca mu volal rozhorčený Paul, že vraj na hoteli v Zurichu nás čakal jeden ochrankár s ktorým sme sa mali letieť do Londýna ale my sme ho niekde zabudli teda my sme ho ani len nestretli.

Bola som rada, keď som mohla vidieť blízku kamarátku, ktorá zhrozene pozerala na Harryho. Hovorila mi, že sa jej zdalo, že ma videla v televízii po boku jedného z jednej chlapčenskej kapely. Takže Harry sedel celý čas u nej v obývačke s čiapkou i kapucňou na hlave a nezabudol ani na okuliare a samozrejme s rukami vyloženými na prsiach, keď sa na mtv-čku ozvali prvé tóny ich piesne, Harry ma pevno schytil za rameno a my sme museli ísť.