LIGHTS 18. -Vraj mesto lásky-

kapitola 18. -Vraj mesto lásky-

4 časť :D jaj, že som to vôbec stihla, pri toľkom učení :)

Dievčatká, komentáre, komentáre, komentáre, kritika :)

chvíľu som žila bez písania... a predstavte si, zvládla som to.. Osobný rekord .-D

a ako sa mi máte? :) čo škola? Súkromný život? 

 

Amian

Veľa sa toho zmenilo. Až príliš. Po tomto zájazde ostala moja duša viac ako chladná. Oklamala som sama seba. Možno citmi? Nahovárala som si, že som sa zaľúbila? Nie, nič také som nerobila. Ono to samo. Pretože nik ma nenútil, aby sa mi zapáčil. Nik do mňa nehuckal, žeby som s ním mala chodiť na raňajky a zažívať s ním kadejaké situácie. Jedno je však jasné. Spravil to on. Práve ten somár s tým darom, ako si získať dievča. Prečo som len podľahla falošným slovám a falošným objatiam? Ako to? Ako som len mohla?

15.10.

„Už tam budeme?“ Hlavu som mala položenú na Harryho pleci, nohy niekde na sedadle pred nami a celú cestu som doňho hučala ako dieťa. Cez malé okienko som videla akurát tak mraky ale on tiež nemohol nič vedieť, takže o to viac ma to bavilo.

„Nie, no upokoj sa.“ Chlácholivým tónom sa snažil utíšiť môj večne snažiaci sa rozprávajúci jazyk. Hľadel do svojho mobilu a snažil sa vymazať pár albumov, bez toho, aby do nich nakukol.

„To nepôjde, na môj jazyk platia iné triky.“ Vzdychla som si.

Jeho oči sa náramne zaiskrili a zvyšok cesty som už absolútne nepotrebovala vedieť, kde sa to vôbec len nachádzame.

„Héj, vy dvaja ostatné si nechajte na hotel.“ Zabzučal Niall s tou najväčšou grimasou, ako som ho kedy len videla. Jeho hlava sa vopchala k nám.

„Pristávame.. totiž.“ Už sa jeho ksicht dal znášať, pretože sa mu na ňom usídlil úsmev.

„Ty len žiarliš.“ Zasmial sa ľahko Harry a Niall rázne pokrútil hlavou. Balila som si veci do tašky, zatiaľ čo tí dvaja viedli absolútne stupídnu konverzáciu.

„Pustite ma.“ Dúfala som, že sa Niallova hlava stiahne naspäť tam, skadiaľ sa zjavila, že si Harry zoberie tašku na kolená a ešte moment! Svoje ďalšie nádeje som dávala do Liama, že ma zachráni a znova prenesie cez kopu cestoviek, ktoré znova ukladali na seba.

„Posaďte tú akčnú ženskú!“ Ozvalo sa s miniatúrneho, ani neviem čoho. Niečia ruka ma rýchlo stiahla a kým som sa stihla spamätať, vysedávala som na Louisovi.

„Slečinka, ty nesmieš byť rýchlejšia ako ja. Z lietadla vystupujem vždy prvý, ak nechceš, aby som ti ovracal všetky tvoje batožiny, dobre?“ Veľkoryso sa na mňa usmieval, zatiaľ čo mne môj úsmev trpol. Čo keď to vysype na mňa teraz? Čo spravím?

„Neboj sa. Teraz sa to len vo mne zbiera, keď ti poviem uteč, vtedy bude zle.“ Žmurkol na mňa. Zrejme si všimol môj vystrašený pohľad.

„Harry chceš svoju kobylku naspäť? Či si ju nechám ja?“ Kričal Louis na celé lietadlo.

„Ruky z nej dole! Inak volám Eleanor!“ Zakričal späť a ja som si spomenula na vysokú štíhlu babu.

„Už ťa mám!“ O niekoľko sedadiel na ľavej strany sedel Harry a s obrovským úškrnom si nás odfotil. Určite musel zachytiť môj umučený výraz z jeho širokým úsmevom a to ako ma pevne rukami držal okolo pása, aby som sa mu náhodou nevyšmykla.

13.00

„Už tam budeme?“ Znudene som sa opýtala pána čelenku.

„Tu máš mobil, prosím ťa, už do mňa nerýp.“ Harry si prenáramne vzdychol a do rúk mi hodil jeho novučičký telefón. Sedeli sme v jednej z letiskových sál, akurát v uzavretej a poriadne sa nudili. O niečo ďalej telefonovala ich manažérka a zháňala im ubytovanie, kedže to ktoré bolo zakúpené obsadil nejaký detský zájazd.

„Teraz sa budú v našich izbách sprchovať mladé baby, nič netušiac, že sme tam mali byť my.“ Niall sa nemal s kým rozprávať a tak počúval rozhovor a komentoval všetko, čo ich manažérka len vypustila z úst. A tak sme boli informovaní.

Zayn do seba lial kávu sledujúc nejaké veci na svojom macbooku. Liam pochodoval sem a tam a asi vyvolával so svojou priateľkou, kedže debata z jeho strany bola typu: „zlatko už sme pristáli.“ „Áno, áno. Mám ťa na rýchlom vytáčaní.“ „Zlatko, chýba mi tá tvoja vôňa.“ „Áno áno zlatko, nikoho si nenájdem.“... Myslím, že to by stačilo. Louis sa vyparil a každý asi tušil kam. A Harry? Ten si nervózne poklepkával nohou a sledujúc výhľad vonkajšieho sveta. Hrala som sa z jeho telefónom, keď sa ku mne prikmotril Niall a surovo stlačil správy. Vyľakane som naňho pozrela a on sa len pousmial. Sedel vedľa mňa a pokojne sa prehrabával v jeho doručených správach. Svietilo tam meno Julie. To ma však netrápilo, kedže je to jeho súkromie. Niall sa prstom zdržal na jej mene ale potom to radšej prepol na jeho instagram. Nastavil telefón a vycvakol nás. Nikto si nič nevšímal, kedže každý trpel určitou chorobou, nudivivózou. Skúšal rôzne efekty zatiaľ čo ja som hľadela do priestoru, periférne sledujúc jeho dlhú chudú postavu. Ramená sa mu týčili, zatiaľ čo mal hlavu sklonenú. Celú cestu mu nebolo do reči a dosť dlho sa mi vyhýbal pohľadom. Keď som mu však ponúkla svoje pery, neváhal. Pomaly som sa zdvihla, neustále naňho hladiac. Svoje kroky som viedla k nemu. Chcela som sa opýtať, čomu je a tak som začala jemne.

„Harry?“ Vyslovila som jeho meno naraz. S niekym. Okamžite sa otočil a prv sa pozrel na mňa. Jeho oči boli biedne, plné výčitiek a následne svoje oči uprel za mňa. Ďaleko za mňa.

„Harry!“ Ženský hlas to teraz vykríkol a ja som sa na päte otočila smerom na sálu. Chlapci rovnako prekvapene ako ja pozerali na blondínu kráčajúcu smerom k nám.

„Julie, čože si prišla tak skoro?“ Niekto sa snažil zachrániť situáciu. Ten niekto bol Liam. Tváril sa skleslo ba až smutne. Ale mladá žena nevenovala svoj pohľad nikomu inému než Harrymu. A to už teda niečo vážne značilo. Prehltla som na prázdno dívajúc sa na mladého muža, stojaceho odo mňa dvadsať centimetrov. Nepohol sa ani na krok. Bordová vzdušná košeľa z krehkej látky sa mu zaleskla pod návalom žiariaceho slnka, ktoré sa pretĺklo pomedzi oblaky, aby osvietilo toto mesto. Prešlo aj cez túto sálu a ja som sama pocítila to teplo, ktoré ma ovialo. Čierne šaty ma hriali dostatočne na to, aby sa mi rozprúdila krv sem a tam. Už to nemala tak strašne ďaleko. Už len pár krokov a je pri ňom. Harry stál ako prikovaný zo zavretými očami. V rukách stláčal slnečné okuliare, ktoré pod návalom jeho sily pukli a spadli na dlažbu.

„Och ako si mi len chýbal.“ Bola to slečna, svojim správaním mi pripadala ako tá najkrehkejšia a tá najjemnejšia bytosť na tejto planéte. Vlasy jej viali a prekrásne sa krútili. Tie moje boli strapaté ako taký strašiak na osamelom poli. Mala krivky, jej boky boli plné a jemne sa jej krútili pri chôdzi. Pery mala tenké ale za to oči žiarivé, modré. Zastala tesne pri ňom, nevšímajúc si okolie. Svoju dlaň položila na jeho hruď, ktorá sa mu prudko dvíhala. Bola rovnako vysoká ako on.

„Inak ahojte.“ Svoju ruku opatrne zložila, keď si všimla, že to s ním nespravilo nič. Zámavala chlapcom, ktorý napäto sledovali situáciu.

„Čo som zmeškal?“ S úsmevom dnu vošiel Louis. Pochopil. Veľmi rýchlo. Nie ako ja, ešte stále stojac poblíž Harryho som nechápala, čo sa to tu deje.

„To je tá s ktorou si sa držal za ruku v Lisabone, však? Tie fotky, veď vieš.“ Zrakom si premeriavala mňa, tu malú, vychudnutú a strapatú. Neprekážal jej Louis, v pohode si viedla monológ ďalej. Akoby sa nič nedialo.

„Koľko má len rokov? Čo?“ Usmiala sa na Harryho, ktorý to však vidieť nemohol. Kedže ešte stále sa hral na neviditeľného.

„Julie..“ Harry zasunul viečka dozadu, ako keď garážové šikovné dvere sa zasúvajú a von vyjde to vábivé auto sveta. Tak vyšli jeho zelené oči. Chrapľavým hlasom prehovoril. Opovážil sa na mňa pozrieť a tak chcel pokračovať. Pani manažérka mu to s radosťou skazila s povzbudivým výkrikom, že našla nový hotel.

„Mládež budete mať dosť času na hlúpe kecy... Á, Juliet? Ty nie si vítaná na tomto turné, Harry dávam ti tri dni na to, aby si svojej priateľke kúpil letenku naspäť. Dobre, Amian by som tolerovala ale mať milenku aj priateľku na ročnom turné? To už nie. Kde je tvoja morálka?!“ Hnedovlasá guľatá manažérka vyjadrila svoj názor. Zvyšok kapely a ochrankári sa pobalili a čo najrýchlejšie chceli odísť. Okrem nás troch? Ja neviem, ale ja som zmrzla. Moje nohy nedokázali vytvoriť, čo i len malý pohyb smerom vpred.

„Máš mi čo vysvetliť.“ Klopkajúce nechty opäť pristáli na jeho hrudi a on si s ťažka vzdychol.

„Julie, poď s nami.“ Liam kývol hlavou a jeho hlas sa ledva dostal k nám. Krásna Julie sa pobrala so svojimi kuframi a s ohrnutým nosom k východu.

Ruky som si založila za chrbát a dívala sa dole na zem. Vlasy mi zakrývali oči a nohy som mala prekrížené. Čakala som, kedy sa pokúsi niečo vysloviť.

„Ja..“ Len čo chcel vyprodukovať vetu, zastavila som ho.