Dievčatá viem, že príspevok ničnerobenie som pridala o dosť skôr, takže ste určite očakávali, že dĺžka tohto bude dlhšia... ale čo narobíte .. Keď som si za to sadla, nejako ma všetko obchádzalo a potom ešte moja drahá mať, že ak chcem večeru mám to vypnúť.. Takže papa
„Zlatko vydrž to už. Mesiac a sme doma.“ Snažil sa mi natĺcť do hlavy niečo pozitívne.
„Zlatko vydrž to už. Mesiac a sme doma.“ Snažil sa mi natĺcť do hlavy niečo pozitívne.
„Ale
tu nejde o to. Áno chýbaš mi, tvoje veľké objatie a úprimný
pohľad s komicky nadvihnutým obočím..“, jemne som sa zasmiala,
povzdychla si nad všetkým a opäť sa pustila do monológu.
„Harry
ty nevláčiš všade to brucho, moja myseľ sa zaoberá takými
vecami, žeby si len krútil hlavou, keby si to počul. Ono som tu
sama, Danny s malým stále niekde behá a mám pocit, že za chvíľu
sa zbláznim od samoty.“ Hlavu som si ponorila do dlaní a na
telefóne zapla hlasitý odposluch. Sadla som si naspäť do kresla,
mobil položila oproti na stolček.
„Aj
mne chýbaš a vieš ako silno? Každý večer by som priletel naspäť
domov len, aby som ťa videl. Predstav si, že už tri mesiace som
nevidel tvoje žiariace oči, úsmev a necítil chuť tvojich
sladkých pier..Zlato strašne mi chýbaš, no neviem prísť, tak
ako by som chcel á sama nie si. Ten hore ťa stále počúva, ja sa
s ním rozprávam dosť často, keď sa cítim nepríjemne a naše
dieťatko cíti všetky tvoje emócie a pocity a keď už ti je tak
zle tak zatni zuby aspoň preto malé.“
,,Harry
stačilo už. Rozplakal si ma.“ Potiahla som nosom, z vrecka na
košeli vytiahla papierovú vreckovku a utrela ňou kvapky sĺz,
stekajúce mi po tvári. V telefóne bolo chvíľu ticho no potom sa
ozval zas.
,,Milujem
ťa a neplač. Dobre vieš, že si dosť silná, nevzdávaj sa a
hlavne túž to malé vynosiť.“ Usmial sa, ja, cítila som to.
,,Harry
vieš, že aj ja teba. Ďakujem dodal si mi sily.“
„Miriam
musím už ísť ale kedykoľvek ti bude zle volaj mi a myslím, že
Jeremy bude rád, keď ho naštíviš. Pa, ľúbim ťa.“ Ukončil
rozhovor a ja som sa len natiahla k stolčeku.
Harryho
pohľad
„Harold!
Švihaj, nebudeme na teba čakať a hlavne dievčatá v meste
nepočkajú!“ Zúril Zayn z chodby.
Rukou
som zakryl mobil, aby Miriam nepočula tieto nepotrebné veci a
zakričal späť.
„Zayn
Malik! Ukľudni sa, upokojím ju a idem!“ Jednou rukou som držal
mobil pri uchu a druhou som bral veci čo práve nutne potrebujem.
Schmatol som peňaženku z postele, čiapku a ešte mikinu. Po
večeroch bolo dosť chladno. Vyšiel som z izby, prešiel cez chodbu
až k dverám a popri tom vravel mojej Miriamke do uška.
„Milujem
ťa a neplač. Dobre vieš, že si dosť silná, nevzdávaj sa a
hlavne túž to malé vynosiť.“ Usmial som sa pri pohľade na
nasraté tváre stojace pred našim apartmánom. Keď som vytočil
Miriam, tak som si ani nevšimol, že sa chalani začali chystať,
nič mi nepovedali a ja debil potom narýchlo hop hop.
,,Harry
vieš, že aj ja teba. Ďakujem dodal si mi sily.“ Povedala
úprimne.
„Miriam
musím už ísť ale kedykoľvek ti bude zle volaj mi a myslím, že
Jeremy bude rád, keď ho naštíviš. Pa, ľúbim ťa.“ Ukončil
som rozhovor. Chalani šli dopredu, debatili a ja som zatiaľ
zatvoril apartmán.
„Ty
si hlúpy Harry.“ Kráčal som za skupinkou kamarátov a vypínal
zvonenie na mobile.
„Čo
ťa napadlo Louis?“ Vtrepal som sa medzi neho a Liama.
„Keby
Miriam vedela, že ideš pariť.. No neviem, neviem čo by na to
povedala.“ Smial sa Louis a ťapol si s Niallom.
„Na
vašom mieste som taktiež ticho, lebo Eleanor nieje tvoja priateľka
Louii a Niall ty si slobodný.. Hééj.“ Pokrútil som hlavou.
Pár
krokov k výťahu sme prešli v tichosti.
Do
baru sme sa po tajme odviezli našim čiernym autom pod vedením mňa.
Paul sa nebude hnevať, určite nie. Teraz asi spí odkvecnutý na
gauči, tie prášky zabrali geniálne. Niall pri večeri
experimentoval a kedže Paul má izbu hneď vedľa, Josh stál u nás
na balkóne a počúval či sa neozýva chrápanie. Keď Higgins už
neodpovedal ani na klopkanie pri dverách, tak sme to vzdali. Volal
som Miriam, ako dobre viete a potom zrazu sa rýchlo vychystali.
Myslel som, že pôjdeme neskôr okolo polnoci ale tak čo už.
Keď
sme chádzali do vnútra baru, obaril ma nepríjemný cigaretový
zápach. Okolo bolo plno dievčat a chlapci ma museli držať na uzde. Sadli sme si do zadného boxu, no potom
pustili úžasné piesne a my sme sedieť neostali a ani Zayn. Motkal som
sa, tancoval a ani neviem, že vlastne s kým. Život v nočnom bare bol v plnom prúde a pitie sa rozdávalo ako zadarmo.
Ach, krása. Som tebou fakt unesená... Píšeš vážne prenádherne. Viem, viem, opakujem to stale dookola, ale čo narobíš, keď je to pravda... :)) No ale nenormálne sa mi to celé páči... :)) Uz sa neviem dočkať toho ich bábätka... Juj, tak veľmi sa teším! <3
OdpovedaťOdstrániťparááááááádička! :) Teším,teším na ďalšiú :) :)
OdpovedaťOdstrániťtak, ja som ti tu písala siahodlhý komentár asi okolo 00:40, ale keďže ho nejak odmietlo odoslať (a sekol mi net) tak ho píšem znovu a teraz, ale v skrátenej verzii. :D :D
OdpovedaťOdstrániťAni už neviem čo som tu písala ale asi niečo na ten spôsob, že kapitolka bola úžasná ako vždy, jedna dvojka ťa nezabije (aspoň budeš vedieť, čo zlepšiť) a už si viac nepamätám... Hold bola pokročilá hodina, teta s mamkou mi kecali do mojich myšlienok a k tomu som mala fajné vínko, takže tak... =)
Proste nič zaujímavé... :D