More Than This - 37. Dnes to vyjde navonok

Na želanie neznámého čitateľa. V škole som predsa len bola.. 

Posledné dni, čo sme sa vrátili z výletu som nejaká bez nálady, tak prepáčte ak sa to bude zobrazovať na častiach. Neviem.. Pekný deň..

,,Every day is a new day.“ Vravel Harry a popritom sa snažil urobiť raňajky.

,,Ja viem, už mi zostávajú iba....3mesiace.“ Ťažko som šepla.

,,Miriam, ber to z pozitívnej stránky. Uži si ten pocit, byť prepojená so svojim dieťatkom. Ja taký nezažijem.“ Poslednú vetu zamrmlal, ale v podstate mal pravdu.

,,Ľúbim ťa drobec.“ Rukou som prešla po vypuklom brušku na pravej strane a usmiala sa, len tak, aby cítilo moju lásku sálajúcu k nemu.

,,Aj ja teba.“ Vzdychol si Harry, otočil sa a vsunul predo mňa tanier plný zeleniny.

,,To bolo malému.“ Zasmiala som sa a Harry nahodil roztopašný pohľad.

,,Dobre vedieť.“ Brnkol mi po nose a posadil sa oproti.

,,Si krásna.“ Šepol a nahodil svoj typický úsmev z ktorého som na mäkko. Podstatne som rada, pretože to čaro ktoré bolo medzi nami pred dvoma rokmi sa stále zväčšuje a to, že dlhší čas sme trávili od seba, nám pridalo k tomu, aby sme sa navzájom viac vážili a užívali si každý bozk.

,,Aj teba ľúbim.“ Zaškerila som sa.

,,Papaj, aby sme mohli ísť do mesta.“ Kývol hlavou, vstal od stola a vybral sa do obývačky.

Šalát, zeleninový s kúskami paradajok, uhoriek, paprík a veľa ďalšej sympatickej zeleniny a majonézy.

Najedla som sa, myslím, že dostatočne. Tak, aby to malé aj nejaký ten gram pribralo.

Brucho vláčiť ma nebavilo, ale ten vnútorný pocit a pohyb malého dieťata v sebe.... Neopísateľný pocit, ktorý prajem každej z vás. Nedá sa o tom ani len rozprávať, lebo je to neuveriteľné. Maličký organizmus, ktorý do vás vkladá nesmiernu dôveru, aby ste ho vynosili do správneho dátumu, potom príde tá materská láska, radosť z toho ako vám to dieťa pred očami rastie a ani si nevšimnete a budete kráčať o paličku s manželom po ulici a kŕmiť londýnske holuby.

,,Miriam, si už?“ Nedočkavý Harry stepoval pred dverami a ja som sa ešte stále neobliekla.

,,Nie, neviem si obuť ponožky.“ Dudrala som, sedela na pohovke a skláňala sa k ponožke. Bolo počuť ako sa zasmial, prišiel mi pomôcť a potom mi podal svoju ruku.

,,Popoluška.“ Smial sa pri dverách a vsúval mi nohu do conversky.

,,Hej, s červenými all star.“ Postrapatila som mu vlasy čo sa zatiaľ zohíňal k mojej nohe.

,,Môj hairflip.“ Zašomral.

Ako sme vyšli vonku, oslnilo nás slniečko, nebo bolo čisté, bez jediného mráčika a my dvaja sme sa tešili, že Londýn je dnes nejaký štedrý a hlavne láskavý. Voľné šaty po polku stehien, s malými kvietočkami, červenej, orandžovej i žltej farby. Pod prsiami mi šiel jemný, úzky, malý opasok červenej farby. Z botníka som zhrabla malú taštičku hnedej farby a spomínané converse sedeli ešte furt ako uliate už štvrtý rok na mojich nohách.

Prezerela som si šaty a šúchala fliačik na prsiach zase od pasty!!

,,Vieš o tom, že tie šaty hovoria za všetko.“ Šepol mi do ucha a chytil ma za ruku.

,,Do kedy by si to chcel skrývať?“ Zívla som. Mozog vydal signál, že pomaly zaspávam.

,,Ja by som to oznámil hneď v treťom mesiaci.“ Uškrnul sa. Do mesta sme šli taxíkom, aj keď to pre mňa predstavovalo väčšie riziko. Harrymu sa nechcelo zobúdudzať Meggie...

Za ruky, ako dve hrdličky sme sa prechádzali po meste a Harry po pritom vybavoval telefonáty s Paulom.

Neprekážalo mi to, aspoň som mohla uvažovať nad každým dievčaťom, ktoré hádzalo nepekné pohľady na moje brucho. Prečo mi nemôžu dopriať Harryho? Vari som až taký zlý človek?-nepoznajú ma, tak potom prečo?

,,Honey, pozri sa.“ Zasta, zložil mobil. Stáli sme pred výkladom asi nejakého bábätkovksého obchodu. Prstom ukazoval na malé body s názvom: “I <3 my daddy.“

,,Haha, krásne. Poď.“ Stiahla som ho dnu a body sme kúpili.-pre jeho radosť. Predavačka na nás udivene zazerala a Harry to napokon nevydržal tak sa ozval: ,,Áno, áno budem otec.“ Pobozkal ma na líce a tetuška mu potriasla rukou.

,,Ty si taký známy. Normálne ťa poznajú i staršie generácie.“ Šťuchla som ho ako sme vychádzali von.

,,Harold Styles, Miriam Styles... Hm celkom to znie dobre.“ Zasmial sa.

,,Stopni sa. Ja som zatiaľ spokojná s Gloomer.“

,,Hej?! Glóóómer? Mne sa viac páči Styles.“ Pritiahol si ma k sebe.

Opäť sme sa trochu poprechádzali, sadli si na čaj a potom ma opäť vytiahol na nohy.

,,Poď, Paul mi nadiktoval adresu jedného obzvlášť dobrého obchodu. Vraj tam nakúpili celú výbavičku.“ Ťahal ma cez celé námestie.

,,Ale na to máme čas, ja som myslela, že budeme len tak obzerať.“ Kývla som ramenami.

,,Neboj sa, ale kočiar by už trebalo začať zháňať.“ Usmial sa.

Moje telo už poukazovalo, že už by stačilo. Harry si vyfotil každý jeden kočiar, aby sa poradil s chalanmi na farbe. Keď som navrhla, že budeme súdiť podľa najbližšieho ultrazvuku, či to bude chlapec alebo dievča, pokrútil hlavou a ďalej cvakal.

,,Okej nebudem sa naťahovať s bambusom.“ Rozohnala som sa rukami.

Okolo druhej, po nás prišli chalani s autom a odviezli ma domov. Oni išli do štúdia a ja som si šla vyložiť nohy domov.
Tak som i spravila, ľahla si na pohovku a volala Jeremymu.
,,Ahoj, ako? Vrátil sa?" Strašilo ma to a bála som sa, že Dukea už naozaj nikdy nestretnem.
,,Miriam? Fúúh, áno. Dneska ráno. Ani mi nepovedal kde bol, jednoducho sme si podali ruky,objali sa." Zhodnotil mi situáciu Jem.
,,Ďakujem Bohu. Mohli by sme sa stretnúť, ale nie dnes. Som strašne unavená." 
,,Prepáč Miriam, ja teraz nemám času. Majú sa mi vrátiť rodičia z Floridy a celý dom musím dať do poriadku a predpokladám, že Duke bude jesť akurát tak pizzu." Zasmial sa.
,,Vravela som ti, že máš úžasný smiech?"
,,Áno, a nie raz." Vzdychol si.
,,Čau, ozvi sa potom." Ukončila som rozhovor a zašila sa do kuchyne. Chrústik si opäť pytal papať.