Časť je tu. Zajtra sa tu neukážem kvôli škole, budem študovať ako pilná včielka.Hahah. I'm sorry :( but stupid school..Pekný večer, idem sa vyspať do rúžova!
Miriam
,,Nesvieť, nesvieť. Už stačí.“
Mrmlala som, a zakrývala si s vankúšom tvár.
,,Nesvieti?“ Vankúš som prehodila
na druhú stranu, a otvorila oči. Slnko silno prenikalo dnu, a mne
začalo vadiť, že sa začína pomaly leto.
,,Svietííí!“ Chcela som sa rýchlo
prevaliť na brucho, no v okamihu ako som v sebe zacítila pohyb, som
ostala nehybne ležať, pohladkala si bruško a usmiala sa. Myslela
som, že nahmacem Harryho telo, pocítim jeho vôňu, alebo ešte
lepšie-bozky. To sa však nestalo, a ja som sa z ľahka posadila.
Rozospatými očami som vnímala okolie a všimla si rifle s tričkom
prehodené cez stoličku. Je tu. Od radosti som nevedela čo skôr. V
skrinke som našla trištvrťové tepláky, ktoré by mi boli akurát
pod brucho. Obliekla som sa a pomaly schádzala dole schodmi.
Podvedome som šla do obývačky. Na gauči ležal rozvalený Harry s
obrovským úsmevom, na bruchu mu sedel rehotajúci sa Olly. Smiech
toho malého ma privádzal do rozpakov, pripomínal mi Nialla.
,,Ahojte chlapci.“ Sadla som si k
Harryho nohám a uštipla ho.
,,Miriam.“ Zložil zo seba Olivera,
pritiahol sa ku mne. Usmial sa, tak ako to vedel len on, ľahko
provokačne prešiel po mojich perách tými svojimi, odtiahol sa a
šibalsky sa usmial. Zopakoval to, no drsnejšie a krajšie.
,,Ľúbim ťa.“ Usmial sa, rukou si
ma priatiahol ešte bližšie, jemným dotykom svojich rúk ukľudnil
malé bábo vo mne, a zase ma vyprovokoval, aby som ho šťuchla do
plochého brucha, narozdiel odo mňa.
,,Kde si sa flákal?“ Hlavu som si
položila na jeho rameno, a dívala sa na Ollyho ako sa hraje s
podlahou. Netušila som, že sa to dá, ale ten malý dokázal asi
všetko, i to nemožné.
,,No bol som na Slovensku. Nabudúci
týždeň vystupujeme v nejakom hlase, neviem ako sa to presne volá
kedže ja po slovensky neviem.“ Zasmial sa a pokrútil hlavou, čím
sa jeho voňajúce kučierky(asi mal čerstvo umytú hlavu) obtierali
o moje čelo a zimomriavky sa mi začali robiť nie len na rukách,
ale postihlo to i nohy.
,,Aha, šla by som s vami. Ale..“
Rozhodila som rukami a z ťažka si vzdychla.
,,Len nebuď taká hyperaktívna, lebo
naše dieťa bude ešte horšie ako toto tu.“ Ukázal prstom na
Olivera, ktorý teraz pre zmenu skúmal dvd prehrávač, a ťukal
doňho ako nepríčetný.
,,Kto tu vravel o mne?“ Dnu vbehol
vyčerpaný Louis v obtiahnutých kraťasoch a cyklistickom tričku.
,,Nikto.“ Harry stihol zareágovať
na otázku rýchlejšie ako ja.
,,Čo, že si taký vyčerpaný, no
skôr spotený?“ Nedalo mi nespýtať sa.
Louii si čupol k Ollymu, utrel si do
jeho trička mokrú tvár a pak si sadol do kresla.
,,Bol som s Liamom... Ja som bycikloval
a on behal.“ Pokrčil ramenami, a usmial sa.
,,Perfektná kondička.“ Uchechtal sa
ironicky Harold.
,,Počkaj ako ťa zoberie obehať celú
našu štvrť a hneď na to celý Hyde park, som zvedavý ako sa
potom vyjadríš.“ Potiahol nosom Louis, zo stolíka zobral
Daniellin dámsky magazín a použil ho na účel vejára.
,,Idem robiť raňajky.“ Vstala som z
bielej pohovky, zdvihla Olivera zo zeme a vybrala sa s ním do
kuchyne.
,,Teta krstná ti spraví ham ham.“
Venovala som mu úsmev, a jemný božtek na červené líčko.
Posadila som ho na linku, držiac jeho
rúčku sa otočila k špajze, vytiahla detskú výživu, lyžičku,
mištičku a chýbal nám už len podbradník.
,,Harry! Utekaj po podbradník ku
Dann.“ Zakričala som, veriac, že ma počul.
,,Poď keksík, dáme si papanie pri
rozprávke.“
Spolu sme vošli naspäť do obývacej
izby, v ktorej už sedeli pomaly všetci.
,,Bože tak som sa zľakol, že kde
máme dieťa.“ Vydýchol si Liam a malého si posadil na kolená.
,,Nakŕm ho.“ Podala som mu sklenenú
fľaštičku plnú dobroty a nezabudla ani na lyžičku.
,,Tu je.“ Harry hodil Ollymu na hlavu
podbradník, a Liam sa zatváril ako najvážnejší človek na
svete.
,,Ďakujem.“ Musím povedať, že
toto mu šlo tak dobre, normálne konkuroval Danielle.
Olliver napapaný s vypučeným bruškom
zaujal miesto pri Bleky.
,,Ťa-ha-ma-tú-bu-ťa. Tata.“
Natiahol ruky do vzduchu, a mne sa v tom momente zdal ako najkrajší
chlapček na svete, tento názor ma však prešiel, keď začal
džubkať Bleky do oka.
,,Miláčik čo robíš?“ Dnu vbehla
vyplašená Danny a s malým prešli okolo gauča až k oknu.
,,Mohla ťa kusnúť.“ Dudrala a
hladkala mu hlavičku.
,,Hovno! Nekuše!“
,,Pšsst.“ Zamračila sa na mňa a
nesúhlasne pokrútila hlavou.
Všetci sme nemo sedeli a dívali sa na
steny dosť dlho. Raňajky som na koniec aj tak spravila ja.
Porozliezali sme sa po dome, a
nechystali sa výjsť z izieb.
,,Harry zajtra ma odvezieš k lekárke.“
Pomrvila som sa na mieste a oprela sa o jeho hruď.
,,O koľkej?“ Pravideľne mi dýchal
do vlasov a rukami preskúmaval môj plný výstrich.
,,Stačilo.“ Čapla som mu po ruke, a
on zakňučal.
,,Na ôsmu. Musíme vyraziť skôr, aby
som dlho nečakala no a potom chcem zájsť za Jeremym.“ Ako som
rozprávala ani si neuvedomila, že jeho ruky boli opäť zamestnané.
,,Nebudem už nosiť také tričká.“
Natiahla som sa vyššie a perami som prešla po pravej strane jeho
tváre.
,,Mačička, vieš ako mi to chýba.“
Vzdychol si.
,,Trpezlivosť ruže prináša.“
Brnkla som mu po brade.
,,No jasné, akurát tak neveru.“
Pretočil sa na druhú stranu a zapol si tablet.
,,Harold! Koľko krát mi to ešte
vytiahneš pred oči? Všetko to čo sa stalo ma straší každú
noc, a ty mi znepríjemňuj ešte viac. Poďme! Vŕtaj do mňa ďalej.
Však prečo nie, vyriešili sme to, a ty to stále otváraš!“ Môj
tón hlasu bol stále silnejší až som kričala.
,,Ďakujem za pekný deň. Len teraz si
prišiel a..“ Z očí mi vychádzala slaná tekutina, ktorú som
veľmi dobre poznala, boli z nás už aj priateľky.
Zo zeme som vzala moje nohavice kabelu
a vyšla z izby. Na schodoch ma do ramena drgol Niall a taška mi
spadla na zem, dokotúľala sa dole a všetky veci z nej vypadli.
,,I'm sorry. Počkaj pomôžem ti to
zozbierať.“ Zbehol dole po schodoch, a do očí mi nenazrel.
,,Ďakujem.“ Sedela som na posledných
dvoch schodíkoch, držala otvorenú kabelu a Niall do nej hádzal
moje veci.
,,Nemáš za čo ďakovať. Ja som
dilino.“ Kývol hlavou a napokon sa odhodlal pozrieť sa s tými
jeho modrými očami do tých mojich.
,,Prečo plačeš?“ Až teraz si
všimol slzu stekajúcu po líci. V poradí bola minimálne 54.
,,Ja, ja.. nechaj to tak.“ Z vrecka
som vytiahla vreckovku a Niall si prisadol tesnejšie ku mne.
,,Prosím Niall, nerob to ťažším.“
Rýchlo sa postavil a odišiel. Ešte viac sa ma to dotklo a moje
tričko bolo celé mokré. Ako ja neznášam moju náladu. Tie
prehnané émocie tehotných žien, Bože môj!
,,Honey neplač, len uznaj, že to čo
s spáchala bola chyba.“ Cítila som ako si sadol za mňa a prstami
mi prechádzal po chrbte.
,,Harry, vieš koľko krát som to
priznala a povedala ti to?! Prosím už prestaň.“ Dívala som sa
do zeme.
,,Milujem ťa Miriam, len pochop aj ty
mňa, že je to ťažké prekusnúť. Mám strach, že to spravíš
znova.“ Hlavou sa oprel o moje temeno, a objal ma.
,,A ja si mám čo myslieť?! Si pomaly
najžiadanejší chlapec v Británii a ja mám byť v pohode.“
Vzdychla som si.
zase hádky,??? Že už im nedáš pokoj... no ts ts ts.. =D =D Krásna kapitolka a teším sa na ďalšiu.. =)
OdpovedaťOdstrániťAlex :D :D Ja ich tak ľúbim, že musím. Neboj sa teraz už budú len kľudné časti a potom?! SA to zvrtne..Muhahahah :DDDDDDDD
OdstrániťJáj, zase sa nám hádajú... Ty im nedáš pokoj :D Ale nie, o to to je zaujímavejšie :D :D Teším sa na ďalšiu! :*
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, tak mne to príde také komické ked sa vždy naťahujú :D :D :D :D ale ta :D
OdstrániťLen dnes ráno som sačala tvoju poviesku čítať a neotrhla som sa od nej až kým som ju celú nedočítala :) Je úžasná :) Kedy bude ďalšia časť?:)
OdpovedaťOdstrániťFakt? To ma strašne teší, ja Ďakujem tebe, že si si našla časť na prečítanie tohto :D Už je vonku, a idem písať teraz ďaľšiu, a ak by si chcela mám ešte dve rozrobené poviedky, sú hore, keby nsi nemala čo čítať :D ďakujem :))
OdstrániťPíšeš skvele,takže sa určite pustím aj do ostatných poviedok :)
Odstrániť