More Than This - 35. Nestrácaj nádej!

Dievčatá, je mi to ľúto, že ste tak dlho čakali. Výlet bol úžasný a čaťs je tu. Pekný večer :) hope you like it!§

Doobeda som naštívila s Harrym poradňu. Ochotne sedel vedľa mňa na červenej stoličke, díval sa do zeme a podupkával nohami. Preniesol na mňa strach a nervy, aj keď som sa báť čoho nemala. Rukou som prešla po jeho stehne, a pohľadom naznačila nech je už ticho. Všimla som si totiž, že ostatným tehuľkám to tiež prekážalo...alebo skôr žralo nervy. Bol vyplašený, po chvíli čumenia na bielu stenu svoj pohľad otočil na stolík s novinami a s trasúcou rukou jedni schmatol.

Pohladkala som ho po líci a hlavu si položila na jeho rameno.

Čas šiel celkom pomaly ale keď sa konečne postavila posledná mamička v strednom veku, Harry si radostne vydýchol.

,,Mohol si ísť. Vravela som ti, že ja to zvládnem. V pohode choď.“ Bruškami prstov som prechádzala po navretých žilách na chrbte jeho ruky.

,,Nie, len som nervózny.“ Potriasol hlavou.

,,Harold ja nerodím, ešte nemusíš robiť paniku.“ Slabo som sa zasmiala a dýchala vôňu kliniky, alebo by sa to dalo nazvať aj nemocničný smrad.

Všetko prebehlo v pohode a ja prídem zase o mesiac.

Obedovali sme po pochode s hotdogmi v rukách. Prechádzali sme sa v parku a držali sa za ruky. Bruško sa ešte skrývať dalo, chodila som vo voľnejších tričkách, svetríkoch a užívala si pocit, že vo mne je malý človiečik ktorý je stvorený zo mňa a mojej polovičky. Neskutočné šťastie, ktoré sa nedá ani opísať, keď cítite každý jeden malý, jemný a či silnejší pohyb.

,,Miriam, čo tak zájsť k Jeremymu? Neboli sme tam už dosť dlho.“ Rozmýšľal nahlas Harry.

,,My sme spolu uňho neboli vôbec.“ Kývla som ramenami.

,,Jáj.“

,,Zle si sa vyspal?“ Kládla som mu primitívne otázky a ľahkým krokom sme kráčali k parkovisku. Nasadli sme do čierneho auta, a viezli sa Londýnom. Slnko začínalo piecť a ja som toto neznášala. Kocúr síce zapol klímu, ale to, že sa vonku uvarím ma štvalo väčšmi.

,,Ľúbim vás.“ Naklonil sa ku mne, počas toho ako sme stáli na červenú na križovatke.

,,Aj ja teba.“ Jemne ma hrýzol do spodnej pery a jazykom prechádzal dnu do mojich úst.

,,Hallyyy, zelená.“ Rýchlo som sa odtiahla.

,,Oh, jasné.“ Uchechtal sa, a ďalej sa venoval šoférovaniu.

Vystúpili sme pred Jm domom, poprezerali si to tu, a blížili sa k schodom. Harry 2-krát zazvonil, a otvoril nám sám zaspatý Jeremy v pyžame.

,,Kamoš, asi rušíme.“ Zasmial sa Harry ako je starý známy.

,,Čo, čo, čo? ..Nie, poďte ďalej.“ Optrane si rozčapil vlasy, vošli sme dnu a dvere zabuchol.

,,Ja len, nikto nieje doma, takže ten bordel. No viete, nevšímajte si to.“ Zaškeril sa.

Usadili sme sa v obývačke. Harry ma štuchol nosom do líčka, žeby som mala ísť za ním. Mal pravdu, poobede by už Jem nespal a ten bordel. Pochoduje tu v pyžame a snaží sa usmiať.

,,Čo sa deje?“ Vošla som do kuchyne za Jeremym a oprela sa o linku.

,,Čo by sa malo diať?“ Zasmial sa, vybral zo skrinky tri poháre. Zo špajze vytiahol jablkový džús, tyčinky a pár keksíkov.

,,Jem, neklam mi.“ Pohrozila som mu ukazovákom pred tvárou. Dva roky ubehli ako voda, a vekovo tak isto starý Jeremy zmužnel, vytiahol sa, a svalovej hmoty mal tiež teraz o veľa viac.

,,Duke.“ Kývol hlavou nabok.

,,Čo sa stalo?“ Duke je jeho najlepší kamarát, vždy sa vraveli všetko a keď s nami išiel Jem, tmavý černoch nemohol chýbať.

,,Ono ide o to, že sme sa pohádali, a celý týždeň sa neozval.“ Hlavu si udieral do skrinky.

,,Hlavne sa ukľudni. Uvidíš on sa ukáže. A vlastne prečo sa sa pochytili?“

Vŕtala vo mne nezbedná zvedavosť, a predsa je to kamarát ktorého nenechám v štichu.

,,Och Bože, Miriam. Proste je to úplná sprostosť. Upozorňujem vopred.“ Potiahol nosom a oprel sa o linku len oproti mne.

,,V pohode.“ Usmiala som sa.

,,No, Daisyna staršia sestra robila párty, a my ako flákači sme sa dohodli, že tam zájdeme. Na začiatku som sa zoznámil s jednou Lucy, tancovali sme a..Bože mne je to trápne.“ Vzdychol si Jem a sklonil hlavu.

,,Som tu pre teba. Aj ja ti vravím všetko.“ Objala som ho.

,,No a ide o to, že potom sa navzájom nejako stratili. Duka som nehľadal a ani to nemal v pláne, no našiel som ho s Lucy, a kedže som mal ten už nejaký alkohol v sebe, vybehol som naňho a pobili sme sa. Bože, je mi to tak ľúto.“ Hlavu si zaboril do mojej hrude, a mne sa naskytlo počuť jeho bijúce srdce.

,,Jeremy, nemôžeš si to tak brať k srdcu. Ste mladí dospelí muži, kamaráti ktorí sa hádajú tiež. Jeho to prejde, a vráti sa. Má tu veci, však?“ Opýtala som sa s nádejou v hlase, a dúfala, že dostanem kladnú odpoveď.

Pokrútil hlavou, a mne sa vybavili všetky spomienky zážitky s nimi dvoma. Nerozlučná dvojka, tak ako sú piati chlapci tak oni sú dvaja, a celkovo si vystačia. Je mi jasné, že mu je to ľúto a úprimne dúfam, že uvidím ešte tie Dukove dredy.

,,Vráti sa. Pozri sa na to z jeho pohľadu. Mal tu len teba. Ty si bol stále jeho oporou a on tvojou.

Príde naspäť uvidíš, a hlavne musíš veriť.“ Venovala som mu ešte jedno pevnejšie objatie a tak sme sa vrátili do obývačky.

,,Všetko bude fajn.“ Pohladkala som ho po ramene.

Domov sme sa vrátili neskoro, keď už Jeremy nevedel uspokojiť môj žalúdok.

Louisa sme pristihli s Niallom hádať sa o ovladač. Zayn niečo kuchtil, čo ma prekvapilo a zhora bolo počuť detský plač. Všetci boli zamestnaní, Harry mi spravil večeru a celý čas mi vyznával lásku. Neviem čo ho pochytilo ale páčilo sa mi to. Moje líca naberali jedna radosť červeň a nechceli sa jej zbaviť.