More Than This - 38. !3 mesiace!

Je tu ešte jedna, kedže neviem ako to budem zvládať cez víkend. Budem mať doma veľmi rušno a strašne veľa sa mi treba učiť. Čo vravíte na túto časť?? Počúvam..

Ešte v ten večer

Bolo už dosť neskoro, pomaly som zaspávala na gauči, keď sa mi na notebooku zablikal hovor na skype.

,,Hm? Čo je Styles?“ Ospalo som sa opýtala a notebook si preniesla na stehná.

,,Honey? Vybrali sme s chalanmi farbu. Myslíme si, že zelená je ta pravá.“ Vravel Harry, zrejme sedel za stolom a okolo bol rozruch, šuchot a nemiestne nadávky.

,,Harry, ja som už spala.“ Pretrela som si rukou oči a zívla si.

,,Prepáč, inak čítala si Times?“ Opýtal sa a mne na um prišiel ocko, môj drahý ocko.

,,Nie, prečo?“

,,Hm, myslím, že už celý svet vie, že sa zhostím úlohy otca.“ Zaškeril sa a ofina mu padala medzi oči.

,,Preboha, asi si zruším twitter. Nie nie ty si kde?“ Skúmavo som sa zahľadela za neho, ruch neutíchal.

,,Doma..“ Šepol.

,,Styles poď sa už baliť!!“ Pred kameru vbehol nazúrený Louis. Venovala som mu úsmev a on mi ho opätoval. Stál pri Harrym s prázdnou cestovnou taškou a mne sa v hrdle robila hrča alebo gundža? Neviem, ale niečo mi tu nesedelo.

,,Harry?“ Vzdychla som si. Spustil hlavu na klávesnícu a mne prišlo niekoľko nových správ od neho typu: “bnvehbvfghsbvjjy“. Nadýchol sa, nadvihol svoj notebook do vzduchu a prešiel ním cez niekoľko miestností až sa usadil v kúpeľni na kachličkách pri sprchovacom kúte.

,,Honey..Chcel som ti to povedať teraz, len som nenašiel správne slová ešte. Ja nechcem, ale neviem to zrušiť.“ Vzdychol si a hľadel mi tak prenikavo do očí. Bolo mi jedno, že je to technicky sprostredkované a webcamera nebola na tej úrovni ako normálny styk ale jeho oči žiarili a videla som v nich sklamanie..

,,O čo ide?“ Neutrálnym hlasom som sa spýtala.

,,Paul nám dnes oznámil. Vraj mu volali a máme plno flekov za veľké peniaze..... Do riti! Letíme do Ameriky, New Yorku o presne tri hodiny. Nie som ešte zbalený a už vôbec nemám chuť ťa tu nechať!“ Tón jeho hlasu sa zvyšoval a bolo vidno, že ho to hnevá.

,,Proste... Občas by som chcel byť normálny človek, s obyčajnou prácou a po celý čas byť s tebou, prísť večer domov, najesť sa tvojej večere a zaľahnúť s tebou do jednej postele. A takto?! Môžem tak hovno!“ Rukou trepol do klávesnice-vypol sa. Teraz čo??

Počkala som chvíľu. Nič, hodina, nič. Nevládala som, tak som sa vybrala do sprchy. Von som už vyšla osviežená, voňavá po citrusových plodoch, vlasy umyté taktiež. Spať sa mi po pravde už naozaj nechcelo, tak som sa zase usadila pred telku. S tým rozdielom, že ostala vypnutá. V ruke som držala telefón, nechápala som, prečo nezavolal naspäť až kým niekto nezazvonil na zvonček vonku. Rýchlo som prešla cez halu až k dverám a prudko ich otvorila. Prirútil sa ku mne Harry, tuho ma objímal a bozkal do vlasov. Dvere ostali otvorené a tak náš výstup videlo celé ich auto a ešte nám svietilo, kedže u mňa na chodbe bola tma.

,,Milujem ťa, aj drobca. Prosím pamätaj.“ Odtiahol sa ale len na pár centimetrov a zaútočil na moje pery. Jazykom ľahko spontáne i drsne zablúdil do mojich úst, ruky vtiahol do mojich mokrých vlasov a jeho parfém ma omamoval. Ja som ho svojimi rukami objímala okolo pásu, ale slabo, aby malo bruško priestor.

,,Ako dlho budeš preč?“ Opýtala som sa, počas toho ako som naberala dych.

,,Tri mesiace.“ Šepol smutne. V tom sa mi svet zastavil a ja som už nevládala vnímať veci naokolo.

,,Prosím? Ja, ja myslela som si, že tu budeš pri pôrode.“ Pohladkala som ho po tvári a on priložil svoju ruku na tú moju.

,,Láska, ja prídem. Sľubujem, len vydrž počkajte na mňa.“ Usmial sa, pobozkal ma, ako keby to bol náš spoločný posledný bozk. Vsunul doňho napätie, lásku, dravosť, drsnosť, vášeň i ľahkosť. Všetko v jednom, len on to vedel vyjadriť v jednom bozku, len on bol ten čo rozžiaroval môj svet, vždy a všade.

,,Milujem ťa.“ Postavila som sa na špičky, aby som mu videla presne rovno do očí. Z vonka sa ozývalo trúbenie a jemu úsmev poklesol z tváre.

,,Budeš s Danielle. Uvidíš.“ Pohladkal ma po čele a vybehol von. Utekal po schodíkoch, skoro preskočil bránku a rýchlo nastúpil do čierneho auta. Z neho sa vystrčilo pár párov rúk, ktoré mi mávali a ja som im s radosťou odkývala späť.

Potom zmizli za rohom, ja som ostala stáť pred dverami v pyžame a dívala sa na mesiac.

,,Bože, Bože pomôž mi, vydržať to.“ Vošla som dnu a zatvorila za sebou. Teraz som to vzala do kuchyne kde som sa napila čerstvej vody, kedže to bolo dnes na mňa naozaj veľa. Čo tu budem robiť tri mesiace? Keby som mohla letieť za mamou...ale mám tu Danny s Ell aj malého Ollyho a ešte je tu pre mňa Jem s Duekom. Snáď uspokoja moju hravú povahu. Len najťažšie to bude, bez jeho láskavých pohľadov, maznania a tej lásky, ktorou ma obklopoval.