LIGHTS 30. -Nezvaný hosť-

 Aloha! Zdravím vás :-) 

Dnes mám dobrú náladu, takže si ju snažím udržať. 

Tu je časť! Okrúhle číslo, wau!ani neviem ako a už sme tak ďaleko :-)

Užite si ju (-:

Vaša vysmiata Blue Dein xx

30. LIGHTS -Nezvaný hosť-

(Dva týždne neskôr.. Večer, noc pred skúškami)

„Budem v pohode, kľudne choďte.“ Dívala som sa na odraz mojej sestry v zrkadle, skúšajúc sa usmievať.

„Fakt? Nemám ostať s tebou?“ Pýtala sa ma, ale sama som videla ako prosebne sa na mňa díva, aby mohla ísť.

„Užite si film a choďte sa dobre najesť.. Ja si spravím čiernu kávu a pokúsim sa, vydržať pri knihách.“ Venovala som jej mierne pozdvihnutie kútikov pier, keď sa rozosmiala.

„Hlavne sa dobre vyspi.“ Zachichotala sa popod nos a ja som prekvapene nadvihla obočie.

„Choď skoro spať, lepšie tak urobíš, ako keby si sedela do rána nad tými hlúpsťami.. Spánok pomáha.“ Žmurkla na mňa, ako si prevesila vzdušnú bordovú šatku okolo krku. Becky si obliekla čiernu sukňu s vysokým pasom, čím určite upúta pozornosť na svoje krásne vypracované nohy od športu.

„Pôjdem, asi to nevydržím.“ Zívla som si a čakala kedy sa už Becky obuje.

„Počuj, ale neže dojdu naši..“ Zamrmlala som pri myšlienke toho, ako by to dopadlo, keď si Becky navliekla ešte len prvú čižmu. V tvári už bola červená, čo znamenalo, že jej to ale vôbec nejde a že na ňu dolieha určitá nervozita. Keď v aute sedia vyštafírovaní Jack, Lenny a malá Jamie.

„Nie, ako ti vravím.. Týždeň boli na tom manželskom stretnutí a potom, ak si nepamätáš volali, že sa zdržia u tety.. Dobre vieš, že keď oni idú na vidiek, vyzerá to na najmenej jeden týždeň.“ Uistila ma už z obutou čižmou.

„Ale predsa, mám taký divný pocit.“ Dlaňou som si prešla po bruchu, keď sa len zasmiala.

„Že budeš sama v dome, ktorý bol ešte prednedávnom tvojim domovom?“ Poťapkala ma po pleci, na líce mi vlepila pusu. Jej parfum bol zreteľný, ale na toľko príjemne voňavý a sviežy, že sa mi moje viečka sami od seba zatvorili až som znova zívla.

„Už zase, choď si ľahnúť.“ Zakývala mi a konečne sa vytratila. Stojac nad topánkami mojej rodiny, som si premeriavala béžové ošúchané vansy, ktoré dávali na známosť, že sa tu nachádzam ja. Zohla som sa, keď som sa pomaly pozrela na pravú stranu tak na ľavú a potom šikovne zhrabla topánky, bundu a rýchlo utekala hore na poschodie do svojej izby. Tam som pootočila kľúčikom vo svojich dverách a slabo si vydýchla. Čo keď prídu? Ostane po mne tak akurát prach a popol. Zažala som malú lampičku, ktorej svetlo siahalo akurát tak na kúsok rozpoloženia strechy vedľajšieho susedovho domu. Bývame v radovom osídlení, čo znamená, že máme fakt len pár nevýhod. Naprílad to, keď vám do záhrady vidia rovno z ich terasy, slabo otvárajúc svoje pusinky, sledujúc nás, ako sa snažíme aspoň trochu rodinne opekať.. Avšak to, že náš drahý otecko sa vyzná akurát tak len v medicíne a že opekanie kusu lacného mäsa na ražni.. rovná sa neznáma, nikomu neprekáža. Potom sedíme pri starom stole a ospevujeme jeho talent, pritom pozurujeme my susedov, ktorí pozorujú nás. Krásne to spomienky. Vypla som ju a radšej sa venovala spánku.

„Haló, spíš?“ Prebudil ma zo zaspávania chrapľavý hlas. Mäkká tri mesiace neobývana perina, obkolesuje moje telo, ktoré sa priam zľaklo tohto ukázu pred mojim polootvoreným alebo polozatvoreným oknom tesne nad posteľou.

„Čo tam robíš?“ Spýtala som sa tmavej postavy, ktorej bolo vidno tak akurát biele zuby.

„Nie vážne, na čo si prišiel?“ Zamrmlala som, sťahujúc to okno dole. Neprekážalo mi, že pred mojim oknom čupí na streche možno uzimený pôvabný mladý muž... predsa, december začal, ale v meste je veterno a daždivo neustále.

„Héj!“ Zabúchal mi nahnevane na okno, keď som sťahovala aj roletu.

„Počuj zlatko, nebúchaj tak silno.. Rozbiješ mi okno a ja nemám ani libru.“ Dohovárala som mu spoza skla, keď som roletu stiahla úplne.

„Aj ja ťa ľúbim.“ Unavene som povedala a pomaly sa prikrývajúc teplou perinou.

Nespala som, len som sledovala tieň jeho mužného tela. Chcela som vidieť ako odíde. Jedna časť mňa sa teraz rada hrala na urazenú a tá druhá túžila po tom, aby sa schúlila v jeho objatí. Teplá perina, je oproti nemu nič. Zhodila som ju so seba a s povzdychom sa nahla k rámu okna. Pootvorila som ho, skúmajúc, či je to naozaj on, kto sedí na vonkajšej parapete. Chudáčik, čakal tam vyše desať minút.

„Výhľad v skutku ujde, ale teplo sa neodmieta.“ Prepchal sa dnu a ja som padla pomedzi vankúše, neustále zívajúc.

„Pripravená na zajtra?“ Zažal moju lampičku a ja som sa vyzvihla a oprela sa o rám postele.

„Samozrejme, od a po z.“ Ironicky som predniesla sledujúc ako sa vyzlieka zo svojich vecí. Oči mi síce padali od únavy ale výhľad na tú najkrajšiu hruď.. no to som nemohla zmeškať, veru.

„Harry?“ Vyslovila som jeho meno, keď stál už len v boxerkách predo mnou. Usmieval sa.

„Mhm?“ Zamumlal, keď si prezeral posteľ.

„Ešte ťa bolí to, čo som ti vtedy povedala? Vieš o tom..“ Spýtala som sa, keď si sadol na kraj postele. Zuby som nepatrne zaryla do spodnej pery. Oči mi padali na jeho pekne vypracované telo, ale vždy našli tie jeho zelené zrakové orgániky, v ktorých svietili popraskané červené žilky, zrejme chodil neskoro spávať. Moje predpoklady a nesmelé úvahy, však nepočul. Lebo tie sa premietali len v mojej mysli. Obaja sme sa na seba dívali potichu, keď konečne prehovoril.

„Vtedy sa ma to dotklo.. ale uvedomil som si, že som prehnane reagoval.. Dievčatko.“ Svoje doteraz schúlene telo vystrel, tak, že si ľahol na brucho podopierajúc sa lakťami, asi tridsať centimetrov odo mňa, čo znamená, že mu z postele trčali nohy. Keď som naňho hľadela takto, videla som všetkú krásu, ktorú som teraz potrebovala. Tá tvár s pubertálnou pokožkou, riasy, ktoré sa trepotali spolu z jeho viečkami, ktoré pravidelne zvlhčovali bielka jeho očí. V šošovkách sa mu odrážala lampička a zahliadla som v nich občas aj mňa a moju perinu.. ale to keď, nás delilo už len zopár centimetrov. Harry mi dodával alebo požičiaval svoju energiu, ktorá pulzovala po mojom tele ako živá elektrina a zasiahla aj moje srdce, ktoré dsa divo rozbúchalo.. už len pod jeho pohľadom. Určite na mňa hľadel spoza lupy.

„Ako si vedel, že mám izbu tu?“ Zvedavo som nastrčila uši.

„Ja svoje dievča, nájdem vždy a všade.“ Priplazil sa po lakťoch čím mi pokrčil ešte pred chvíľou vyrovnanú pekne zastrčenú plachtu.

„Aj svoje dievčatko?“ Zašvitorila som, keď sa pousmial a svojimi perami sa dotkol mojich. Odtiahol sa, aby skontroloval môj výraz.. a keď jeho oči uvideli potmehúcky úsmev, jeho pery nemali dôvod prestať.

„Aj svoje nevinné dievčatko.“ Čelom sa opieral o to moje, jeho dych ma zohrieval, zatiaľ, čo ma jeho tenké vlásky šteklili. Odtiahol sa a trpezlivo sledoval moje staré domácie tielko.

Nastala minúta ticha ako s filmu.. Videla som na ňom, že sa chce niečo spýtať ale akoby to nešlo z neho von. Opäť vyskúšal svoje plaziace schopnosti a s hlavou sa usalašil v mojom lone. Jeho nos zohrieval vnútornú stranu môjho pravého stehna, zatiaľ, čo jeho druhá ruka alebo presnejšie prsty zohrievali moje druhé stehno. Dívala som na jeho nahý chrbát, ktorý by ma prekryl celú. Na tú pokožku.. s ktorou som dokázala čarovať. Bolo neuveriteľné, ako sa za každým mojim dotykom alebo len ťahanou čiarou prstami pomedzi jeho lopatky, som mu spôsobovala zástavu dýchania. Celý čas sme boli obaja ticho, príjmali sme kyslík a potom sme z tela vypúšťali oxid uhličitý. Avšak, chcela som niečo vyskúšať. Prstami som odkryla z tváre Harrymu vlasy a uvidela, že jeho oči odychujú, že jeho telo zaspalo od celodňovej netuším akej námahy. Rukami som sa snažila aspoň o trochu presunúť Harryho, chcela som ho aj ja objímať, chcela som cítiť jeho nebesky jemnú kožu. Nepohla som s ním ani o milimeter, uvedomila som si, že zrejme moja sila a jeho.. to budú dve veľmi rozdielne čísla. Moje nápady tak ostali v povetrí, za hlavu som si podložila vankúš a tak tvrdo opretá o rám mojej postele som zaspávala. Nechcela som ho budiť, len kvôli tomu, že môj driek umrie pod jeho nerovnomerne rozloženou váhou, že moje stehná ba priam horia od jeho dotykov, že môj chrbát trpí.. Mala som tak niečo krásne vo svojom lone a zrazu.. akoby mladé, akoby v mojom lone spalo malé chlapča, ktoré jemne odfukovalo a prstami sa rylo do bezpečia. Žiadna tichá tvrdosť, ktorá z neho časom akoby vypŕchala, stále sa o mňa staral to hej, chcel presadzovať svoje návrhy, lebo má pocit, že tie jeho sú najlepšie, ale jeho spôsoby mizli... Nerozprával so mnou ako kedysi.. Nemumlal slová a nenechával ma tak dlho rozmýšľať... Vtedy to bola jeho zákerná hra.. ale ako mu neodpustiť? To sa nedá, veď už len to aké ma oči.. už len to je pocit rozpoloženia mojej duševnej psychiky. Zdalo sa mi, že ma ľúbi, ako chlapec dievča. Nenúti ma k ničomu, len trpezlivo čaká, kedy sa mu zakotvím v jeho duši.. Kedy mu dám celé moje telo aj zo zúfalou dušou, ktorá len túži, aby ma mal vždy pri sebe. Čas bez neho, ako keby strácal svoju hodnotu.. Tak je to.

„Amia.. Amia.“ Trhla som so sebou z polospánku a v šere zbadala Harryho vysmiatu tvár.

„Škŕka ti v bruchu.“ So smiechom utrúsil a ja som sa znovu oprela o rám a hlavu pootočila nabok. Viečka som privrela, nereagujúc na jeho stupídnu poznámku.

„Zlatko.. To sa nedá počúvať, nikde inde sa mi lepšie nespí... ale asi budeš vážne hladná... alebo ti chýbam ja.“ Konečne celá váha jeho tela zmizla. Oči, ktoré ešte pred sekundou boli v mojej rovine, tentoraz sa znížili pod moju úroveň.. keď som pocítila bozky na bruchu.. tie sa však presúvali nižšie a nižšie, až kým so mnou nemyklo. Nie tak surovo, ale viditeľne na to, aby sa na mňa prekvapene pozrel. Jeho pery totiž sklźli až pod gumu krátkych šortiek.. Nebolo to nič zlé, ale moje ja reagovalo po svojom, nedokázala som tomu zabrániť.

„Spravil som niečo zle?“ Nadvihol obočie a čakal na moju reakciu. Pokývala som hlavou na nesúhlas, keď svoju tvár znovu zaboril do môjho lona. Ťažko som sa skrčila k jeho hlave a svojimi bozkami obdarovávala jeho vlasy. Prsty sa mi topili v jeho polo kučerách.

„Ľúbim ťa, Amia.“ Zadudral do môjho stehna. Zachichotala som sa, keď sa moje brucho opäť ozvalo.

„Poď, niečo ti vykuchtíme.“ Posadil sa oproti mne a stiahol ma za svoju ruku pomerne silno, až som sa spadla na neho. Rukami som ho stískala okolo krku a cítila ako svojimi dlhými prstami prechádza po pokožke pod rozťahaným tielkom. Zimomriavky posiali moju kožu, ktorá pri dotyku tej jeho.. explodovala. Konečne moju myseľ nezapĺňala tá očakávaná škola.. ale len.. a len on. Obaja sme v pritúlení vstali a vliekli sa po našej chodbe.

„Máte to tu celkom pekné.“ Zhodnotil chrapľavý hlas. Pousmiala som sa nad jeho poznámkou, obaja sme vedeli, že to ani trochu nemyslí vážne. Totiž stará komoda na ktorej boli čiernobiele fotografie našich predkov nás absolútne nezaujímala. Steny boli staré, pavučiny sa mihali v rohoch ako také odlesky rôznych náhrdelníkoch, ktoré vymyslel sám pán pavúk, tvorca ba dizajnér šperkov s hmoty, ktorú sám vytvára. Dvier na chodbe je veľa, ale za to každé vedú niekam inam. Držal ma za ruku, keď som si zmyslela, že po schodoch budem skákať ako šesťročné dievčatko.

„V tej chladničke nie je vôbec nič.“ Zadudral, keď si dlaň šúchal po holom bruchu.

„Počuj, ja ten hlad ani necítim. Zjedz ten jogurt ty a ja zjem teba.“ Dala som mu pusu na čelo, sedela som na kuchynskej pracovnej doske a kochala sa na nad tým, koho mám v kuchyni.

„Mačky nie su doma, myši majú hody v mekáči.“ Šepla som, keď Harry vybral z chladničky smotanový jogurt.

„Dáme si ho napoly, primiešame granko a pokrajáme si do toho nejaké ovocie.“ Vŕtal sa v špajzi, v ktorej som bola naposledy ako malé dieťa.

„Počul si to?“ Nahla som sa k špajzi a privrela dvierka. Predo mnou stál Harry s vypúlenými očami, so sušienkou v puse, v rukách držal čokoládový toping s vanilkovým a pod pazuchou banány.

„Čo?“ Prekvapene s nadvihnutým obočím sa spýtal, čím mu spadla sušienka z úst na dlažbu. Mala som pocit, že niekto rozrpáva.. Harryho sušienka sa porozbíjala na márne kúsky, so smútkom na ňu hľadel.. bola posledná, myslím, že tam stála odvtedy, čo som odišla.

„Počúvaj.“ Šepla som, keď sa mi hneď potom dostali do uší zvuky smerujúce z chodby. Obaja sme vykukli von na chodbu, keď v dverách zaštrngotali kľúče. Rýchlo som schytila Harryho za ruku, keď si ma vyzdvihol na ruky a utekal so mnou ku schodom.. Natriasala som sa mu v náručí so sťahujúcim žalúdkom, nie od hladu.. ale od strachu.. Sekunda, a dotyční vo dverách by nás videli. Srdce mi pulzovalo ako divé.

Harry si ma ľahko oprel o stenu na hornej chodbe. Pod uchom mi zanechával bozky, zatiaľ čo sa dlaňami opieral o stenu. Keď sa nám dotýkali pery a ja som cítila Harryho tvrdú hruď, započuli sme hlasy.. nie mojich súrodencov. Keby to boli oni, zašili by sme sa v izbe.. Ale toto bolo niečo oveľa horšie.

„Jimm, vážne si to celé pokašľal! Na plnej čiare!“ Moja rozzúrená mama kričala na dolnej chodbe, teda pod nami.. Zdesene som počúvala, čo sa tam deje.. kým Harry na mňa úpenlivo pozeral a snažil sa vyčítať mi z tváre, čo sa teraz bude diať. Vravela som Becky, že mám divný pocit!

„Camila! Predsa nemôžem za to, že som ju stretol!“ Môj ocko sa snažil niečo vysvetliť, mala som husiu kožu a teraz ani nevedela, či máme zmiznúť.. alebo si to radšej vypočuť. Teda moja zvedavosť sa neostýchala a predbehla aj strach, takže vyhrala nad všetkým.

„Jimm, dobre vieš, že tvoju dcéru tolerujem! Ale to, že sme sa stretli z jej matkou, bolo načisto absurdné!“ Moja mama si nešetrila hlasivky.

„A čo som jej mal povedať? Prepáč odíď, moja žena ťa neznesie?!“ Myslím, že to ich bujaré vystúpenie počuli až susedia.

„Amia, čo budeme robiť?“ Pýtal sa ma do ucha Harry a prstami prečesával moje vlasy. „Psst.“ Odvetila som a prst položila na jeho mäkkú peru, ktorou sa ma snažil zjesť, môj konček prsta. Nevnímala som ho, ale počúvala tých dvoch dole.

„Áno! Asi je samozrejmé, že neviem zniesť tvoju milenku s ktorou máš dieťa! Nebyť mňa, tvoje dieťa by ostalo na ulici!“

„Camila, počuješ sa?! Týmto sme si už prešli!“ Vrieskal, môj otec jačal na celý dom..

„Medzi nami dvoma to nikdy nebolo rúžové! Ty to vieš.. a nikdy som necítil to, čo pri nej!“ Jeho hlasivky majú výdrž...

„Tak toto prehnal.“ Zašepkal mi do ucha Harry a ja som prikývla, onemela som. Môj otec? Ako mohol spraviť niečo také? Mama bola vždy v srdci kamenná ale nemyslela som, žeby ich láska bola takáto. Sestra? Mám ďalšieho súrodenca? Alebo ako to mám chápať?

„Opantala tvoje zmysli! Je presne taká ako tvoja dcéra, to isté.. Pôsobí ako svätica a pritom je to hriešnejšia ako ktokoľvek iný!“ Mama s plačom kričala, zatiaľ, čo sme počuli hlučné zabuchnutie dverí.

„Ženské!“ Zahromžil na celý dom môj otec.

(Ten obrázok hore nad časťou, už dávnejšie som ho mala v mobile, zdal sa mi romantický, konečne som ho využila ! :* ) + komentáre, please :)