LIGHTS 32. -Hlúpe historky a kosenie trávnika?-

HI!

Tu je kapitola, občas ako sedím v aute a počujem v rádiu hou hey Lumineers, tak si spomeniem na mtt :) tak ma zahreje..

Časť prichádza dosť neskoro, ale mám viac dôvodov. Čakala som viac komentárov, pretože na tej časti predtým som sa poriadne natrápila, ale to tak býva... a potom aj preto, že som nestíhala.

Nové nemám nič.

V škole sedím, ako obarená a všetko jedných uchom dnu a tým druhým von.

Pustite sa do toho :-))

32. -Radšej hlúpe historky a kosenie trávnika?-

Amia

„Nikam ťa neodveziem, spamätaj sa došľaka!“ Zatriasol mnou tak silno, že sa slzy ponorili až do látky, z ktorého bolo ušité moje tričko.

„Nechcem.“ S krvopotným úsilým som zo seba s nechtami zodrala jeho zaryté prsty z mojej kože. Spadla som na studenú plachtu, ktorá ma čičíkala a dávala mi pocit istoty. Nechcel ma a to mi stačilo. Prikryla som sa perinou od hlavy po päty a zaspala v kĺbku tepla. Nepotrebovala som jeho telo, ktoré by ma zohrialo rýchlejšie.

„Ale nie, mám pocit, že je to na ňu už veľa. Nechcel som, aby vás vystrašila.“ Stála som pri kuchynských dverách a splným nosom a očami ako červenými planétkami sa snažila vypočuť si, čo sa to tam deje.

„Zľakla som sa, že si na ňu chcel použiť nejaké nevyskúšané praktiky.“ Zasmiala sa Gemma ale ja som chuť na žarty nemala.

„Teta Beth, nehneváš sa však?“ Nesmelo sa pýtal.

„Harry. Drahý môj, problémy vo vzťahu sú úplne bežná vec a keď je celá rodina takto pokope, duplom.. vždy sa niečo nájde.. a určite mala Anne nejaké poznámky však?“ Jej hlas pôsobil rozvážne, rozumne a tak chlácholivo.

„Amia je skôr vyčerpaná a doma majú problémy.“ Rýchlo sa ozval.

„Kedy naša mama nemala poznámky.“ Odpovedala staršej tete Gemma.

„Ale dobre viete, aká Anne je. Potrebuje vedieť, či si syn správne vybral.. a ako inak to zistí, než, že odmietne dievča? Keď mladá vybuchne a zbalí si veci, vaša mama je presvedčená, že si mal zlý tipos s dievčatami v bare a že si sa riadil opäť len svojimi Calvin Klein spodkami.“ Teta pôsobila humorne.

„A z čoho je mladá taká uplakaná?“ Po chvíli ticha sa opäť teta pýta do reči.

Harry

„Teta nechcem byť zlá, ale sú to moje rodinné ťažkosti.“ Do kuchyne zrazu vstúpila celkom vyrevaná Amia, len v rozťahanom požužvanom dlhšom tričku.

„A teba nikto neučil, čo služnosť káže?“ Obrátila sa na ňu Beth, sesternica, mojej mamy. Karhavo na ňu upierala čierne oči.

„Pravdaže, že učili. Ale žena musí mať vždy pod kontrolou, čo o nej mladý kváka.“ Priznala sa a očkom na mňa pozrela. Tešil som sa ako malý, keď mi vtedy venovala kúsok pozornosti. Aj takto, vyplakaná, uťahaná vyzerala nádherne, tak jemne a pritom tak šibalsky.

„Neboj sa, Harry nie je nejaký žabiak. Vidno, že ťa ľúbi.“ Usmiala sa na ňu a Amia len tak-tak rozhýbala svoje kútiky pier. Chválilo ma, keď teta Beth takto ohodnotila moju lásku k Am.

„Ale moje spuchnuté dieťatko, mne môžeš povedať, čo ťa trápi.. Ženy majú väčšinou viac pochopenia ako muži.“ Zlatisté zvráskavené ruky ju posadili na staré kolená prikryté dekou a ja som si pripomenul časy, keď som takto sedával na babičkiných.

„Tak viete, doma.. problémy, rodičia.“ Celkom vzdorovito ju odbila.

„To je všetko?“ V tej chvíli jej z očí rýchlosťou svetla začali padať maličké okrúhle kvapky priehľadnej tekutiny. Vyzerala taká smutná, taká sklamaná.. ale žiadne zlosť. 5 hodinový spánok jej pomohol, vyzerala, že je viac k svetu.

Tete Beth rozpovedala všetko, od toho, ako som sa o niečo pokúsil až po to, čo sa jej doma deje. Nevadilo mi, že vedľa sedí Gemma, vždy sme si všetko vravievali.. ale skôr som mal pocit, že Amia si neuvedomuje, že tu sedím aj ja aj Gem.

„Harry ty ju v prvom rade do ničoho nenúť.“ Mrkla na mňa teta Beth a Am sa hneď ozvala.

„Nie teta, tu nejde oňho...“ Nevšimla si to priateľské žmurknutie, ktorým mi naznačila, že si z jej poznámky nemám nič brať.

„Ja viem drahá. Pozri, čo by si mala za život, keby neboli strasti? Nemôžeš plakať pre niečo, čo ťa robí silnejšou, dieťa moje. Nudila by si sa.. Veď máš priateľa, s ktorým by chceli chodiť všetky ženy, už len to je radosť a predstav si, žeby si mala doma kľud a pokoj.. a potom by si sa s chlapcami nikdy ani nestretla. Vždy je niečo pre niečo... Možno by si mala rodinku bez problémov, ale Harryho by si nemala. Chápeš?“ Veselo jej natiahla líčko a ona s úsmevom prikývla. Teta Beth ma vždy prekukla a vie, že Am sme uniesli. Vie to, ale len ona. Gemmu som do toho zasvätiť nemohol, lebo by to už vedela mama aj Robin a mne by dali zákaz vychádzky a uväznili by ma u seba doma aj s pletenými svetrami, že som nejaký psychopat.

„Amia, poď zájdeme na nákupy, povianočné zľavy.“ Ozval som sa k Amiam, keď ňou trhlo. Neutrálne kývla hlavou a postavila sa. Pohladkala tete Bethany ruku a tá jej na oplátku postrapatila vlasy. Vybrala sa preč o krok skôr. Bol som za ňou a očami sledoval lem jej tela. To ako sa jej holá studená pokožka na nohách napínala, ako kráčala. Jej boky v priesvitajúcom tričku a jej pohyb. Jej rytmus a tempo. Ako kráčala, v hlave sa mi sama od seba vytvárala melódia. Otvorila dvere a keď som sa chystal vkročiť dnu, pribuchla ich.

„Čo prosím?“ Nahlas som sa ozval a zvnútra som počul chichot. To, že sa smeje je len dobre, znamená to, že sa cíti lepšie.

„Nech sa páči.“ S vážnou tvárou mi otvorila a to nevedela, že som ju počul. Privrel som masívne dvere a ľahko ju schmatol. Až som pocítil jej rastúci tep.

„Nenúť ma byť takýmto. Ľúbim ťa, ale nechcem, aby sme sa k sebe správali takto.“ Zohol som sa k nej a dal jej bozk na priam ľadovú pokožku pod uchom. Roztriasla sa a rukami ma pod lopatkami stískala.

„Ty.. len nevieš, ako ma to všetko dostalo. Lebo ty máš milujúcu rodinu, nie si niekto, kto vznikol len z rozkoše a zo žiadnej lásky.“ Pri každom slove ma stískala tuhšie a tuhšie.

„Bože, zlatko. Nemôžeš tušiť, či sa naozaj neľúbili. Možno im len nebolo súdené, aby boli spolu.. ale ty si to, čo ich spája. Nemôžeš sa trápiť. Becky ťa ľúbi a ja.. a chlapci.. my sme tiež tvoja rodina. Aj naši ťa majú radi a..“ Prerušila ma.

„Ja som nikdy nemala nikoho, komu by som sa vyrozprávala. Naši o mne tak sotva vedia, ako mi išla škola a to je všetko.“ Mrzuto mi zadudrala do pleca a ja som sa zasmial.

„Predstav si, žeby strážili každý tvoj pohyb, keby neboli takýto akí sú.. tak by si s nami necestovala po svete.“ Vlepil som jej pusu na líce.

„Dobre, ale.. joj.. áno a všetky tie platby za izby v hoteloch, letenky a to všetko.. budem fakt splácať doživotne.“ Zahučala a ja som jej privrel pusu. Asi jej na um s tým svetom prišli aj financie.

„Ty hučadlo malé. Myslíš, že pobyt v tomto štáte, meste, hoteli a letenky platil kto? Všetko som zaplatil ja, tak sa upokoj. Keby to bolo na našich, ideme do nášho sídla, ktoré zdedili.. a to by si si tak užila kosenie trávnika, opekanie a hlúpe historky o mojom mladšom holom zadku. Stačí?“ Nadvihol som jej bradu a ona sa rozosmiala.

„Aspoň by som nebola dlžná do smrti.“ Vyplazila mi svoj jazyk a ja som ju rýchlo pobozkal.

„Neboj sa, nemáš až také veľké dlhy a tie mi splatíš ak mi povenuješ pár božtekov.“ Šibalsky som sa zaškeril a Amia ma príjemne pobozkala. Chytro sme sa prezliekli a vybrali sa do nákupných centier.