LIGHTS 24. -48 minút a prvá žiarlivosť-

Omačky, omačky. Hmm, nemám chuť na omáčky, ale musia byť aj tie ;-)

Inak, počuli ste, že Cory zomrel? Nesledovala som Glee, ani sa zvlášť jemu nevenovala.. ale nejako ma to zasiahlo.. 

A viete čo ma ešte zasiahlo? Že som našla len jeden komentár ...

24. kapitola - 48 minút a prvá žiarlivosť-

Cesta z Paríža do Brusela

Dni strávené v Bruseli, boli namáhavé. Totiž, cestovala s nami aj ženská, ktorá potrebovala mať dohľad na všetko. Ešte v Paríži, poslednej noci, keď sa mi spalo najlepšie... Jullie mala stále nejaký problém, ktorým nás musela vyrušovať. Jej neustále klopkanie na dvere, by prebudilo aj mŕtveho. Najprv zobudila rozospatého Harryho slovami, že á bolesti v podbrušku.. Čím vyhnala na nohy aj mňa. Okamžite sme ju museli dať ľahnúť a prejsť celý hotel, až k majiteľke v nočnej košeli, len, aby sme takto neskoro dostali čaj na upokojenie. Potom, keď sa už zdalo, že Jull je spokojná a svojim galantným a šarmantným hlasom nás nepoprosila o nič, dobrých desať minút.. S Harrym sme sa poskladali na mäkkom huňatom koberci, užívajúc si pokoj a nebeské lichotivé ticho. Avšak, to by nebola Jullie, keby nás hodinu pred odletom znova nezobudila.

„Harry, ja.. je mi smutno. Poď si ku mne ľahnúť.“ Nástojčivými slovami ho ťahala, k sebe, do našej hotelovej postele. Ten len pokýval hlavou a na jej prosby nereagoval. No, po chvíli sa to už vážne nedalo vydržať.. a tak som ležala v strede. Po ľavej ruke ma strašila tehotná Jullie a po pravej Harry s chrápaním. Na mojom bruchu, presnejšie na sove (pyžamo) ležali dve prepletené ruky. Očami som ich tajuplne skúmala.. ale časom ma to prestávalo baviť. Hodiny rázne a neúprosne tykali a ja som vedela, že ak si chcem ešte niečo pospať..musím stade zmiznúť. Statočne som znášala to, že ak odídem.. ich spanie môže mať rôzne následky. Pomaly som sa vyvliekla z utrpenia a v zabalenom kufri sa snažila vyloviť nejaké to obyčajné pero. Odkryla som Harrymu brucho ruky od jemnej periny a čo najopatrnejšie načmárala, kde sa bude vyskytovať najbližších päťdesiat minút pred odletom.

„Niall! Niall!“ Buchotala som na dvere, dúfajúc, že sa na moje snaženie nezobudia fakt všetci. Keby t niektorých dverí vykukla hlava Frankieho, alebo Paula.. asi by som mala po chlebe. Miesto Nialla, mi však dvere otvoril Zayn v župane.

„Ne-nebýva tu..?“ Dokončiť opytovaciu vetu som nezvládla, totiž Zayn sa ju podujal zakončiť.

„Niall? Nie.. Asi, si si splietla dvere.“ So smiechom mi oznámil, že moje orientačné zmysli.. vlastne ani neexistujú.

„Nemohla by som u teba ostať, kým si po mňa nepríde Harry? Teda do odletu?“ S nádejou v hlase som verila, že tmavovlasého exota presvedčím.

„48 minút? Fajn, poď ďalej.“ Zarazene sa pozrel na svoje hodinky a tak opäť na mňa. Poslušne pootvoril dvere a ja som mohla vojsť do parfumérie rôznych chutí vône.

„Chcem si len na chvíľu ľahnúť, lebo Jullie.“ Moje vety a slová nedávali taký zmysel, ako by som chcela.. ale únava po riadnom behu po hoteli ma uťahala.

„Jullie?“ Skrivil obočie a na čele sa mu vystrúhala podivná vráska. Pery mal v jednej čiarke, ale mne to nevadilo.

„Potom. Potom.. ti všetko vysvetlím.“ Zašepkala som, aj keď stál dosť ďaleko odo mňa. Kufor oprela o nočný stolík a rozvalila sa na jeho posteľ. Posledné slová, ktoré som ešte zachytila, boli:

„Môžeš, môžeš.. si pokojne ľahnúť. Nemusíš sa ani pýtať.“ Jeho hlas mal peknú zlatistú farbu, ale tón znel tak posmešne.

„Dievčatko, dievčatko..“ Hrejúce slová a ešte hrejivejšie dotyky ma jemne prebudili zo snov. Ktosi svoje prsty zapieral do môjho temena a spôsoboval mi tak príjemné pálenie. Oči som pootvorila a zbadala pomerne známu čiernu koženú bundu a tie najzelenejšie oči pod perinou.

„Písala si, že budeš u Nialla.“ Šepkal mi do ucha, čím sa mi na tele tvorili zimomriavky a vysielali elektrinu všetkými smermi.

„Ja viem.“ Prevalila som sa na chrbát a zhlboka sa nadýchla. Harry si prezeral izbu ale popritom stál blízko postele, na perách udržujúc úsmev.

„Už musíme ísť?“ Natiahla som sa a posadila sa. Zívla som si a znovu sa vrátila do ľahu.

„Uhmm, veci už máš všetky tu?“ Pre kontrolu sa opýtal, ako som naňho upierala zrak.

„Jasné, že áno... Ako sa má Jullie?“ So smiechom som mu položila otázku a chytro si vytiahla čierne pohodlné rifle a flanelovú červenú košeľu.

„Nič jej nebolo, dobre to vieš, no poď už.“ Štipol ma do pleca a ja som sa teda vystrelila do kúpeľne.

„ Nemusíš sa predo mnou skrývať.“ Čiastočne som sa tešila z tmy v kúpeľni, lebo dosť dobre som pociťovala to, že mi do tváre stúpa červeň. Horúčava ma mierne obklopila pri predstave toho, že stojím tam pri ňom a sťahujem zo seba svoje šatstvo.

„Idem za tebou..“ V tom momente som zamkla dvere a počula hlasný smiech.

„Robím si srandu, dievčatko!“ Kričal nahlas, aby ho počuli až dole na recepcii. Fajn, ľadovou vodou som si ochladila rozpálené líca a vyšla von.

„Ty malá rebelka.“ Podišiel ku mne a ja som s úsmevom zaborila svoju tvár do jeho hrude. Vedela som, že sa uňho upokojím a keď zídeme dole k chlapcom, moje líca budú už bez jedinej stopy po tej.. no veď viete.

Belgicko, Brusel

Slečna “zlomila som si necht“ sa po celých päť dní sa mračila a vrieskala po každom, kto jej vliezol do cesty.

„Asi to bude tá.. gravidita.“ Mykol Niall plecami a ja som sa unavene posadila na čerstvo pokosenú trávu. Brusel sa mi zdal ako veľmi príjemné a ľudnaté mesto. Niektorí ľudia boli až príliš prívetiví, iní na vás strúhali grimasy na každom rohu. Veľakrát vám nepomohli a radšej vás poslali do horúcich pekiel.

Harry v deň príletu na twitter zavesil príspevok, že bude otcom. Jullie sa ozvala, že je priskoro niečo také oznamovať, a podľa mňa v tomto mala pravdu. Tým pádom boli novinári už na úplne každom ich kroku, čo znamenalo, že som si aj ja vyslúžila veľké množstvo fotografíí. V médiach riešili, či je potencionálnou tehuľkou práve Jullie, alebo si tieto prívlastky ako „guľatá, pribratá, tehotná..“ skladali s rôznymi modelkami, s ktorými sa Harry vyfotil. Stalo sa však, že za mnou prišiel Harry so svojim macbookom a ukázal mi zopár fotiek z bulvárnej stránky, kde bolo priblížené na môj kabát, teda presnejšie na brucho. Obaja sme sa smiali, totiž keď ešte nevedia vaše meno.. a skladajú vám teraz pre zmenu prívlastky typu:“ neznáma, tajomná, pôvabná, sklamaná, anonymná, možno tehotná...“ , lenže chlapcom do smiechu nebolo. Každý bral týždeň v Bruseli inak.. Rozmýšľala som, čím to bude, že konflikty nás a štábu vznikali len na raňajkách. Prvé ráno v honosnom hoteli, sa na raňajkách pohádala sama Jull s manažérkou chlapcov. Nepamätám si presne, ale slečna “inteligencia sama o sebe“ sa rozhodla, že zmení rozhodnutia najvyššej.

„Jullie! Prestaň, neštvi ju, lebo my dostaneme ešte aj za teba.“ Liam prudko vstal a prehovoril.. snaha sa cení..

„Ja len nechcem, aby prišiel Harry v noci uťahaný.. Nebude mať na mňa čas.“ Vzdychla si a potom ďalej pokračovala.

„Ja nemám problém. Zavolám ľuďom aj zmeníme čas koncertov, zavesíme to na web.. a bude po probléme.“ Usmievala sa, zatiaľ čo ich guľatá (nie je tehotná;)) manažérka to nevydržala a odišla preč.

„To sa nedá len tak. Mala by si si to v prvom rade uvedomiť, predtým ako začneš otvárať svoje ústa.“ Zayn vybrechol a tiež ostal prekvapený.

„A keď sme pritom.. Izbu máš sama, ja bývam s Am, ak si si to ešte nestihla uvedomiť.“ A ďalší jej svojim výstupom vrazil neviditeľnú facku.

„Ona to tak nemyslela.“ Prehovorila som a dostala bombové pohľady naspäť.

„Jullie, všetci rešpektujeme to, že s Harrym čakáš dieťa a práve preto by si mala odpočívať vo svojej rodnej krajine a užívať si pokoj s vyloženými nohami.“ Liam sa napil čaju a tak vysypal na stôl pravdu.

„No.“ Prisviedčali ostatní s prikyvovaním.

„Odídem.. keď odíde aj ona.“ Prstom ukázala cez stôl na mňa a ja som od preľaknutia zhíkla.

„Jullie prestaň. Amia je naša rodina.“ Louis mi venoval veľkorysý úškrn.

„Vieš, že naše dieťa budem milovať viac ako čokoľvek na tejto zemi.. Tak buď pokojná, zbaľ sa a leť pekne domov, k svojej mame. T a sa o teba postará.“ Usmial sa na ňu Harry, tak ako zvykne na mňa. Nebudem klamať.. keď poviem, že som objavila nový pocit. Myslím, že ho pozná každá zamilovaná žena. Oh, áno.. tá žiarlivosť.

„Ale, sľúb mi, že sa mi ozveš.“ Smutnými očami naňho pozerala, zatiaľ čo svojimi prstami klepkal o prázdny tanierik.

„Keď budeš potrebovať pomoc, tak vždy zavoláš, dobre?“ Znovu ten úsmev. Asi ma trafí klepka.

„Ja.. potrebujem si odskočiť.“ Čo najrýchlejšie som sa vyšmykla z jedálne a zašla za roh. Myslela som, že sa naozaj povraciam. Nie od zlosti. Dostala som nával horúčavy a rýchleho zmrazenia. Po desiatich minútach hlbokého dýchania sa dvojite dvere od jedálne otvorili opäť. Moja zvedavá hlava vykukla ale rýchlo sa vrátila na miesto.

„Fúú. Mať dve ženské je, ale riadna drina.“ Posťažoval sa Zayn, jeho hlas by som spoznala aj na míle.

„Ale ako to Harrymu dobre ide.“ Louis, bol to on.

„Veď toto.“ Pritykal Niall.

Počas zvyšku týždňa som sa skôr Harrymu vyhýbala, tesná blízkosť medzi nami sa nevyskytla, ak rátam výborne, tak asi tri dobré štyri dni, som od neho nepocítila ani len pusu. Jullie pred odletom do Holandska, odcestovala vážne domov. A ja som si i cez to pripadala ako tá druhá.