LIGHTS 15. -Divočina volá i mňa!-

 Všakže je to takto lepšie? Keď som milá i ja k Vám? Babuľky? Ďakujem za komentáre, nesmierne si ich vážim, každý jeden som si poctivo prečítala a aj vám na ne odpoviem :) .. Trochu som vás zrejme napla :D ale teraz to bude také miernejšie? Či? :D chudinka Am :) 
Ďakujem, vážne ste ma všetky potešili, neviete si predstaviť ako veľmi :) Strašne!! :D
No čo ako sa cítite? Ja sa nudím a moje vnútro zapĺňa nejaká tá divná prázdnota... Hmm.
Vaša Blue :) už trochu pokojnejšia s celkom príjemným pocitom na duši.




Kapitola 15. -Divočina volá i mňa!-
„Vstávaj!“ Kričal štipľavý hlas.
„Je čas! Hu-ha-hu-ha!“ Matne som si pretrela oči a hľadela na bláznov. Štyria chalani stáli oproti mne s pierkami na čelenkách a s červenými čiarami po lícach, stopy po po rúžoch. Zívla som si a nechápavo som pozorovala vraj dospelé tváre.
„Zoberte ju za nohy! Hu-ha-hu-ha, my dvaja za ruky hu-ha-ha“ Liam sa správal divo a prstom ukazoval na moje rozospaté ja.
„Prosím? Čo?“ Zhíkla som, keď pomaľovaný Zayn a Niall pristúpili k môjmu paplónu. Vydávali šialené zvuky a ja som začala mierne jačať, keď mi Liam držal jednu ruku a Louis druhú. Hompáľala som sa vo vzduchu a márne ich prosila, aby ma pustili.
„Dievčatá!“ Vrieskala som na ne, tie sedeli tiež celkom rozospaté na svojich posteliach a všetky sa chichotali.
„Opatrne cez tie dvere, hu-ha-hu-ha!“ Liam bol staroslivý, o to je útecha.. Presne keď Liam rozprával, mi Zayn odrel nohu o zárubňu. Prežije to.. Keď ma ladne položili na sivý koberec, Niall sa ku mne dostatočne priblížil a šatkou mi zaviazal oči.
„Prestaňte!“ Obháňala som sa rukami a kňučala, tí ma ani jedným uchom akoby nepočúvali.
„Ale, princeznička sa nerváči.“ Smial sa nahlas Louis.
„Znova ma unášate?“ Spýtala som sa bez chuti, keď som opäť pocítila, že som vo vzduchu. Ruky som si preložila na prsia, pretože ma niekto nosil na koníkovi. Tvárila som sa urazene a snažila sa dýchať cez šatku.
„Slniečko dole hlava! Zárubňa!“ Upozornila ma hlava podo mnou, podľa hlasu som spoznala, že ma nosí Zayn. Zohla som sa podľa pokynov a mierne sa zakolísala. Aby som sa udržala, reflexne som päty zabrdávala do pevného bodu, jeho hrudi. Zjavne ho to bolelo, lebo kňučal viac ako ja predtým.
„Už ju môžeš položiť. Hu-ha-ha.“ Louisov hlas bolo určite počuť široko ďaleko, po celom hoteli. Dotyčný podo mnou sa pomerne rýchlo znížil na úroveň svojich kolien, asi.. A mňa nadvihli a postavili na pevnú zem veľké ruky. Do nosa sa mi pomaly ale istotne dostával pach chlóru a ja som tušila, že niečo nebude v poriadku.
„Teraz nás pozorne počúvaj. Hu-ha-hu.“ Bol to Liam, to on ma ešte stále držal. Prikývla som na znak súhlasu a on pokračoval.
„Ty slniečko a ešte jedno slniečko máte za úlohu vyslobiť jeden druhého, ale musíte mať šatky na očiach a zviazané nohy. Niall.“ Lúskol prstami a mne sa sťahoval žalúdok. Niečim alebo nejakou šnúrkou alebo ďalšou šatkou mi zväzoval pevne členky a ja som bola v tú chvíľu rada, že som spala v teplákových krátkych šortkách.
„Čo to mám robiť?!“ Chrapľavý zamatový hlas sa ozval z niektorej strany miestnosti a ja som sa obzrela za sluchom.
„Vyslobodiť slečnu čerticu.“ Louisov hlas bol plný vysmievania, takého zdravého, ale keby som ho videla, možno by sa mu ušiel nepríjemný buchnát do chrbta.
„Ale budete vo vode!“ Náhle ma niekto drgol a ja som pocítila studenú vodu. Dostala sa mi do pľúc a ja som si spomenula na prvý deň u nich, kedy ma Harry vyslobodzoval z bazéna. Asi všetkým ušlo, že ja neviem plávať, teda nenaučila som sa to v škôlke ani v škole, prosto neviem. Každý chce žiť a ja som zrazu nemohla pochopiť, prečo sú takí odporní. Na svojich bokoch som pocítila teplé ruky ťahajúc ma hore. Záchrana.
„Žiješ?“ Pýtal sa vystrašený hlas a ja som slabo pokývala hlavou na znak nesúhlasu. Telo ktoré ma držalo pri sebe sa drkotalo od smiechu.
„Ušli.“ Prehodnotil po chvíľke, ako mi moje ruky položil na jeho pás, aby som sa udržala a tými svojimi mi stiahol dole šatku z očí.
Dívala som sa na mokrú tvár, posiatu kvapôčkami vody, ktoré mu krehko stekali po končekoch vlasov a niektoré sa vynímali na jeho tvári. Jeho pery boli červené, krvavo červené.
„Vyslobodil si ma rýchlo.“ Riekla som so smiechom ako ma posadil na kraj plaveckého bazéna.
„Nechať utopiť tak prekrásne dievčatko?“ Spýtal sa so smiechom a ja som si uvedomila, že som zas a znova to sedemnásťročné čisté dievčatko. Veľkými rukami mi rozuzlil fialovú šatku okolo členkov a ja som mu následne pomohla vyjsť z bazéna. Po hoteli sme zanechávali takto v noci mláky a obaja sme so smiechom spomínali na môj nepodarený útek, hneď v prvý deň u nich, nebolo to tak dávno, len sa mi to zdá. Pretože vzťah, ktorý je medzi nami je absolútne iný ako bol vtedy.

„Vy ste čo? Divé zvery z Marsu?“ Mohutný hlas kričal alebo presnejšie pán čelenka, ako sme vošli do tmavej izby.
„Tvoje vzdelanie je na úrovni Niallovej večere.“ Vystúpil z tmy Zayn a prudko sa usmieval. Chcel tým naznačiť Harrymu, že na Marse žiaľ život nie je? (-:
„Aha. A azda vy neveríte, že tam žije približne rovnaký kmeň imbecilov ako ste vy?“ Zahučal a svojimi prstami nahmatal moju ruku. Striaslo ma, keď som pocítila jeho mäkký dotyk.
„Nie. Mne sa skôr zdá, že keby tam žili ľudia s tvojim mozgom, nedokázali by si ani len utrieť riť po potrebe.“ Louis sa uškŕňal od ucha k uchu a mne prišlo na um, že ešte stále tu stojíme premočení.
„A mne sa vieš čo zdá?! Že si v pokročilom štádiu tehotenstva. Náladový. Nenajedený. Nervný. Povyšenecký a hlavne psychicky narušený.“ Harry sa veselo usmial na Louisa, ktorý len pokrútil hlavou.
„A mne sa vieš čo zdá? Že si dedo poprodukčných rokov, ktorý má  problém jedine so svojou prostatou.“ Louii zvysoka kašľal na zásady slušného správanie, presahoval medze a ja som len zívala. Avšak pán vtipálek pokračoval.
„Alebo si dedo, ktorého tak akurát trápi svokra, ktorá je už dlhé roky pod zemou!“ Chlapci naokolo zvýskli.
„Začína to byť ostré.“ Kývol nám Niall a už k nám pristúpil ďalší.
„Chlapci buďte k sebe dobrí.“ Žmurkol na nich Liam a pribuchol dvere. Otočila som sa a chytila prvé tričko, ktoré ležalo na pohovke. Prezliekla som sa a s tým najväčším zívotom som podskočila k posteli.
„Dobrú noc, teda už len dobré štyri hodinky.“ Zamávala som im a vliezla pod napodiv teplú perinu. Nevnímali ma a predpokladám, že ani nepostrehli, že som sa bola prezliecť v kúpeľni. Zúrili a riešili len seba.
„Dobrú!“ Odvetili pohotovo a hlavne značnou silou v hlase.
„Nemôžete ísť niekam inam?“ Vyhŕkla som zo seba, keď po desiatich minútach ešte vždy stáli predo mnou a s nasratými výrazmi.
„Nie!“ Zhíkli obaja a opäť sa naťahovali ako malí chlapci.
„Dobrú!“ Ozval sa jeden.
„Dobrú!“ Pritikal druhý.
„Papa.“ Zakýval mi a už ho nebolo. Že vraj papa.


„Aký to malo zmysel?“ Pýtala som sa Liama, keď som si naberala raňajky. Holým ramenom sa obtieral o to moje a neriešil moju prítomnosť. Vyzeral byť zamyslený.
„Hm?“ Otočil ku mne hlavu a díval sa na mňa so smutnými očami.
„Ale nič.“ Odpovedala som a s tanierom plným zeleniny som odkráčala ku prázdnemu stolu. Maskérky spali a chlapci sedeli pri stole šikmo odo mňa. Nechcela som byť v ich prítomnosti, netúžila som potom. Jediné čo som práve vtedy chcela  cítiť bolo ockovo objatie. Chýbalo mi.
„Čo sa deje?“ Prisadol si zvedavý Niall a ja som len pokrútila hlavou. Všetko na mňa začínalo doliehať i ich prítomnosť. Búšilo mi srdce a oči som mala vlhké. Fakt, že cestujem po svete s cudzími ľuďmi ma vyvádzal z určitej celkom rovnej dráhy. To, že som si to znova uvedomila a celkovú realitu, len toto ma nasieralo.
„Vieš čo sa deje? Všetko sa deje!“ Prudko som sa postavila a rýchlou chôdzou kráčala k východu tejto malej jedálničky.
Moje predstavenie vyzeralo zrejme hlúpo ale na tom mi vôbec nezáležalo. Chcela som len sedieť ockovi na kolenách. Chcela som len cítiť jeho ľútosť. Jeho objatie. Miesto toho sa za mnou rozbehli štyri hlavy.
„Choďte preč.“ Skričala som spoza dverí svojej izby a držala kľúčku, aby sa tu nedostali. Vyhovovalo mi, že tentoraz mám izbu len pre seba.
„Amia!“ Liamov hlas kričal a ja som zatiaľ rozvíjala svoje slzné kanáliky. Keď som už bola na pokraji síl, oni sa nevzdávali, čelo som si oprela o dvere, dlaňami hladkala drevo a plačlivo vzlykala. Zosunula som sa k zemi a so slzami čakala. Dnu nakuklo pár hláv, ktoré sa na mňa ľútostivo usmiali.
„Čo sa stalo, Am.“ Liam vošiel dnu ako prvý a okamžite konal. Zobral si ma na kolená a moju hlavu mi pritlačil do jeho voňavého trička.
„Prečo plačeš?“ Spýtal sa a ja som cítila, že mi vo vlasoch zanechával jemné božteky.
„Liam, nevidíš, že ju bolí to čo ste vyviedli v noci?“ Vo dverách sa zjavil, piaty, ten, ktorého som dozaista mohla považovať za svojho stúpenca. Chrapľavým ranným hlasom rozprával. Mal na sebe akurát rozťahané modré tričko a čierne boxerky, oči mal ako japonček.
„Dobre ránko, Am.“ Zakýval mi a ja som kývla hlavou nabok. Vošiel dnu a zložil zo mňa Liamove ruky. Surovo, akoby vzbĺkol. Opatrne ku mne nahol tie svoje a ja som prikývla. Kľakol si ku mne a vlastne i ku Liamovi a so svojimi rukami mi tie moje obmotal okolo jeho krku. Keď som ho ako tak držala, môj pás pritlačil k sebe. Načo som pocítila jeho brucho a pomaly sa snažil postaviť.  Podarilo sa mu dosť rýchlo.
„Chlapci dovidenia. Dievča potrebuje oporu.“ Držala som sa jeho krku a on mal na rukách ako výstavný kus. Všetci štyria na mňa hľadeli s pomätením v očiach a s určitou nechápavosťou. Nočnú hru asi brali ako žart.
„No practe sa.“ Zahundral a tí bez jedinej vety odkráčali. Keď sa dvere zabuchli, obrátil hlavu ku mne a usmieval sa.
„Amian, neplač. Prečo by mali tvoje slzy vyjsť na zmar?“ Opýtal sa krehko a opatrne si so mnou sadol na moju posteľ. Sedela som v krátkych šortkách na jeho holých stehnách a cítila teplo, ktoré sa odrážalo od jeho srdca.
„Ja už nevládzem.“ Šepla som a on mi rozpustil vlasy. Pozeral na mňa s úškrnom a vraj nenápadne si premeriaval moje nohy. Vlasy mu postávali ako chceli a on sa usmieval, šťavnato a príjemne.
„Prečo si tak mladá?“ So smiechom sa spýtal a ja som nechápavo pokrčila plecami.
„Predsa ty máš len devätnásť.“ Pousmiala som sa a on kývol hlavou.
„Vo februári už dvadsať.“ Žmurkol na mňa a následne sa zasmial, asi pri myšlienke na jeho vek.
„A ja vo februári osemnásť! Ha a potom vás môžem udať!“ Škodoradostne som sa zaškerila a on ma so smiechom prevalil cez neho na bielu podušku, ktorá zakrývala posteľ. Nakláňal sa ku mne a snažil sa svoje pery priviesť k úsmevu, miesto toho vytvárali divný úškľabok a mierne pokrivenie pier.
„Si tak nevinná.“ Vzdychol si a potom sa posadil. Díval sa na stenu.
„Čistá a krehká ako pierko na nebi.“ Dopovedal a tak sa ku mne obrátil, posadila som sa.
„No za to ty, si musel vystriedať toľko dievčat koľko ja ponožiek.“ Uškrnula som sa pre zmenu ja a on pokýval hlavou.
„Nie je to tak.“ Vzdychol si. Niečo ho znova ťažilo a ja som nedokázala prísť na to, že čo to bolo.
„A ako to je?“ Nahla som sa k jeho uchu, rýchlosťou svetla sa ku mne otočil a pevne ma chytil za plecia. Svojimi dlaňami mi skrýval ramená a hľadel na mňa s čiernymi očami. Zatlačil ma do perín a ja som sa naňho zdola dívala so strachom v očiach. On sa usmieval a dýchal zhlboka. Nad mojim telom sa týčilo to jeho. Mohutné a svalnaté.
„Nie je to tak ako si povedala a viac k tomu nepoviem.“ Pustil ma a ja som si znova sadla. Vyhrnula som si rukávy a zazerala na červené stopy na mojich ramenách od jeho rúk. Dole lícami sa mi spustili slzy a on sa na mňa prekvapene pozrel.
„Si to najkrajšie čo ma za celý život postihlo. Nenič ma, netrýzni ma. Lebo stačí tak málo a ja ti ublížim, zničím tvoju krehkosť.“ Vzdychol si a zahľadel sa na mňa s prázdnym výrazom v tvári.
„Ja ti to nedovolím.“ Kývala som hlavou na strany s mokrými očami a on sa rozosmial.
„Ty si vážne dievčatko, och moje dievčatko. A už neplač. Všetci ťa tu máme radi. Nebyť teba, tak sa nehádame to hej, ale ty si to naše malé sviežo. Chlapci sú blázniví a asi chceli vedieť, či by som ťa vážne zachránil i cez to, keby som bol sám ja v problémoch. Teda tak som to pochopil.“ Postavil sa s úškrnom a malými jamkami, ktoré mu vynikali na lícach.
„Teraz sa hlavne upokoj, donesiem ti notebook, napíšeš kamarátom a po prípade ti ukážem naše tajné fotky, o ktorých svet nevie.“ Tajuplne rozprával a ja som sa zatiaľ stihla rozosmiať.
„Sú aj také fotky, o ktorých nik nevie?“ Otvorila som ústa dokorán a on sa zasmial.
„Sú.“ Dvíhal obočie a sladko sa usmieval.
„Oh. To budú vážne tajné a hlavne zmysluplné fotky.“ Zachichotala som sa a on pokračoval.
„Nechceš vidieť Louisa ako behá s kovbojským klobúkom na hlave po ceste 66 so stádom kráv?“ So smiechom sa ma opýtal a ja som prikývla.
„To si pozriem.“ S chuťou som povedala a on rýchlo odbehol preč. Neskôr, keď som už v legínach a v krátkom tričku sedela nedočkavo na posteli sa dvere otvorili.
„Kuk.“ Dnu nakukli štyri tváre.. Usmiala som sa a oni s lakocinkami vošli dnu. Posadali si naokolo a ja som sa len smiala na ich poznámkach a priblblých rečiach, v ktorých komentovali moje legíny, naťahovali sa, čo tie biele ornamenty znamenajú. Jediný Liam to neriešil, tomu nebolo do reči vôbec.
„Ale vás sa tu namnožilo.“ So smiechom a hlavne s notebookom pod pazuchou vkročil dovnútra Harry.
„Potrebujem s tebou rozprávať.“ Ozval sa po minútach ticha Liam a svoj trpezlivý pohľad upieral na Harryho.
„Teraz? Je to súrne?“ S povzdychom sa opýtal a Liam prikývol. Pán čelenka mi doniesol notebook na stehná a povedal mi čo v akom priečinku nájdem. Poza určité veci by som nemala chodiť, lebo si dokáže pozrieť históriu mojej zvedavosti, povedal. Rozhodla som sa, že poslúchnem čo robím málokedy.
„Ukážem ti, čo musel Harry pretrpieť na svoju osemnástku.“ Hovoril so smiechom Niall ako si bral notebook k sebe. Po neuveriteľne smiešnych a hlavne zábavných videách sa dnu vrátili už dve zachmúrené tváričky.
„Čo sa stalo?“ Spýtala som sa kučeravého vysokého chlapca. Pomaly vydýchol a tak odpovedal.
„Nič.“ Asi si myslel, že sa usmieva. Zvyšnú hodinu, ktorú u mňa strávili sa tí dvaja absolútne neusmievali. Že vraj pracovná prepracovanosť.


Liam

Musel som mu povedať, že zabíja dve osoby jedným razom. Že je nevychovaný sukničkár, ktorý nedokáže robiť nič iné, len flirtovať so ženami a krásť im srdcia. Nemôžem uveriť, ako môže byť niekto takýto sviniar. Presne to správne slovo preňho, sviniar. Toľkokrát som si povedal, že jej Harry neublíži. Toľkokrát som bol presvedčený o jeho intelogencii.
„Ty vari nevidíš, že dievča je tebou celé pobláznené?“ Spýtal som sa s nervami v koncoch a on svoje oči upieral na stenu. Nereagoval na moje zúfale pokusy o to, aby mi aspoň chvíľu venoval akú takú pozornosť.
„Nedovolím, aby si jej ublížil. Ona nesmie trpieť. Buď sa okamžite rozídeš s Julie, alebo prisahám Pánu Bohu! Rozpoviem jej o tvojej Julie a poviem jej veľmi jasne, že si zadaný.“
„To nespravíš.“ Usmial sa, mysliac si, že som mäkkýš a že nedokážem ublížiť. Namieril som si to k dverám a už keď som som svoju spotenú dlaň prikladal na kľúčku vbehol predo mňa.
„Prestaň. Liam sám vieš, že mi to všetko nie je po chuti.“ Zamľaskal a perami si zvlhčil pery.
„Fajn. Mal by si vedieť predsa, že vzťah je záväzok a nie ešte baliť nič netušiace dieťa..“ Pokrútil som hlavou rozmýšľajúc nad mojou Danielle. Kto vie, kde je? Čo práve robí? Čo keď jej hľadí do oči niekto zvodný a ona podľahne? Nie, moja Danny taká nie je.
„Liam tak či tak, myslím, že aj sama Julie nemohla vydržať bez horúcej postele a sám som presvedčený o tom, že ma niekym vystriedala no i cez to sa bude hrať na moju priateľku.“ Pošúchal si oči a čakal na moju odpoveď.
„Snáď je aspoň ona dostatočne rozumná a nezahráva sa s cudzími citmi.“ Usmial som sa a on mykol plecami.
„Pozri Julie ma vždy uspokojí. Mám ju rád ale ja prosto neviem... Liam... Pomôž mi. Amian je mladé kúzlo.“ Chrbtom ruky si utieral pot z nervozity po čele.
„Nedokážem pochopiť tomu, čo ťa priťahuje na jej bezbrannosti a na tom, že je čistá.“ Vydal som zo seba riadny povzdych.
„Tu nejde o to. Dobre, čiastočne áno. Ale ona ma priťahuje aj z inej strany. Jej srdce. Jej hlas, Liam to ako na mňa pozerá už len to je pre mňa ako balzam na dušu.“ Hovoril, náhle sa zastavil a potom zmenil svoj názor ale len z časti.
„Nie, mňa bolí jej čistota. Liam ona je tak krehká. Bože, prečo som až teraz zistil, čo je to tá láska?“ Chlapec sa nám pomiatol.