LIGHTS 14. -Dnes večer si pre mňa žena-

Kapitola 14. -Dnes večer si pre mňa žena..-

Ďakujem moje krásne. Potešili ste ma a aspoň trochu naspeedovali. Ja sa nehnevám a na teba už vôbec Bebs :)* ..Ja len vravím, že som bola smutná, z toho, že som vlastne videla čísla pri otvorených kapitolkách komentáriky len od mojej Peťky, ale i tie sú nad zlato ((-: … Moje dievčatká! Hurá, konečne vás tak môžem osloviť. Ja len, že sa bojím toho, že táto poviedka sa Vám bude páčiť menej ako More Than This.. Predsa bola prvá a bola by som rada, keby táto mala väčší úspech ale čo je prvé to je prvé :) Asi tak. Pretože k Mtt, budem mať vždy srdce horúce lebo sama som sa cítila ako keby som bola časťou Miriam (čo začínam dosť pociťovať i pri Am) a doteraz mi vyhŕknu slzy, keď si na ňu spomeniem. Neviem, je to pre mňa bolestivé, hlavne keď som prednedávnom napísala epilóg. Poviem to priamo, je brutálny. Prosto, smutné. Ako viem, že Mtt som zakončila poslednou kapitolou šťastne ale to sme ešte nedošli k záveru epilogu a preto sa chcem opýtať, či vôbec má zmysel pridať epilóg a pliesť Vám hlavy ešte s More Than This. Či ste tu kuriatka niektoré zvedavé alebo prosto riešime len LIGHTS. Keby ste vyjadrili svoj názorik? Hmm? :D Veľa chcem, pripravím aj anketu, keď budete príliš lenivé na ťuknutie: “komentár“ .. Avšak ak by ste čo i len náhodou boli poslušné a napísali, áno chceme alebo opak :) Tak nemusím robiť takéto somarinky :) Vopred ďakujem kuriatka. :-) P.S. Sunny darling! Musím ti spraviť tú reklamu, i keď myslím, že u mňa ti veľmi nepomôžem :P vidím, že sa ti to pekne rozbieha, držím prsty. Like tebe!xx

Ešte ku LIGHTS a k mooojej ťažkopádnej mysli O.o

Časť. Je tu. Tieto dva odseky, tam je niečo zhrnuté a v tom, že Tajomný večer, tam je skrytá vášeň :-) Viac zo seba nevydám. Nedokážem to. Chcem si ľahnúť. Vypnúť centrum v mozgu, ktoré sa snaží premýšľať nad kruto osobnými vecami. Len ležať. Len klipkať viečkami a nevnímať. Aspoň chvíľku. Malinkú. A nevracať sa tak rýchlo do reality. Žiadna fyzika. Žiadna Matika, žiadna debilná stupídna idiotská kreténska škola... Vaša. Blue. Dein. Shadow. xx

Amian

Španielsko

„Madrid volá!“ To boli slová, ktoré vyšli s Niallovych úst ako sme vychádzali z lietadla. Nikdy sme necestovala a nevídala krajiny zhora. Pohľady, ktoré si zapamätám naveky. Dráždili ma a zbudzovali vo mne nedočkavosť a značnú horlivosť, ktorú som si dosť užívala. Usmievala som sa sťa divoch a neustále sa lepila na malé okienko.

V tomto úžasnom meste plnom jeho vlastného pôvabu sme ostali približne štyri dni. Obývala som izbu s Marphy a Looren. U Paula som sa snažila presadiť ideu demokratizmu a natĺcť mu do polo plešatej hlavy, aby aj dievčatá a ostatných členov štábu ubytoval do lepších podmienok. Dovoľovala som si veľa, viem, na to, že som k nim patrila sotva necelé dva týždne ale nedalo mi to. Tie ženy prešli utrpením, ktoré skrývali vo svojich srdciach a nikto si neuvedomoval, že aj im treba poskytnúť aspoň priemerné podmienky.

„To sú len vyššie výdavky!“ Nerváčil sa a strúhal na mňa zamračené pohľady. Jeho červená nafúkaná tvár a brucho nám spríjemňovali dni a prinášali smiech. Vždy keď ráno pri raňajkách kráčal ku svojmu stolu venoval mi pohľad z miernymi nervami. Chlapci behom sekundy spustili smiech. Ich tváre sa smiali a svietili. Ich vyčesané vlásky a dokonalé papučky.

„Nemyslel som si, že s príchodom ženy na ich palubu sa tu prinesie aj mierna diktatúra, ktorá mi bude diktovať ako vytvoriť demokraciu!“ Tóny jeho hlasu skákali do rôznych polôh a jeho stres bol tak veľký, že mnohokrát jeho poznámky nedávali žiaden zmysel.

Tu, v tomto meste som zažila premiéru. Šla som s nimi do rádia a sledovala ako odpovedali na otázky dievčat. Vždy, každej ktorá bola zvedavá a mala tú odvahu opýtať sa niečo sa na ňu veľkoryso usmievali. Avšak nevhodný okamih prišiel vtedy, keď na mňa jedno dievča ukázalo prstom a spýtalo sa na mňa. Samozrejme, že im to, tým fanúšičkám asi neprichádzalo normálne, kedže som sedela na drevenom poschodí nad nimi, kde bolo štúdio, opierala sa o ruky a hľadela dole na nich. Chlapci mali asi pocit, že ich fanúšičky nemajú jastrabie oči. Mýlili sa. Niall s úsmevom oznámil, že si dajú prestávku a všetci sa razom napili mineráliek, ktoré mali položené pri stoličkách. Nie, oni sa nenapili ale oni ich do seba liali celé! Potom im už do reči nebolo, pretože dievčatá sa chceli dozvedieť kto som a tak ma musel Frankie vyviesť z miesta činu až do auta, kde som čakala kedy skončia.

S Madridu sme sa presunuli do Andory, kde chlapci okrem koncertov usporiadali aj miestnu autogramiádu. Zas a znova som musela byť ukrytá. Hrala som sa so Zaynovym telefónom a vyzváňala každému jednému. Spoza plagáta, keď som občas vystrčila hlavu všimla som si, ako pod stolom držia ruky na predných vreckách riflí a vždy keď im mobil zavibroval sa začali smiať a hľadali súvislosti v tom, podľa akého poradia vytáčam ich čísla. Chichotala som sa, keď Zayn sa rozčuľoval koľko bude platiť. Viem, že som robila somariny ale v ten čas som nemala nič lepšie na práci. Nudila som sa... Avšak, keď som sa mu hodila okolo krka, zmäkkol. Bola som ich malé dievčatko. Samozrejme, že nás lietadlo odnieslo aj do prekrásnej Barcelony.

Taliansko

Rým

Konečne som z tašky vytiahla fotoaparát teda môjho Toffa a mala tú možnosť vyfotografovať si mesto. Kým chlapci vyspevovali mlado letím slečnám, ja som sa túlala po meste s rozkošným dievčatkom a jej ockom. Volá sa Lux a nesmierne rada papá zmrzlinu a spieva si. Okamihmi mi pripomína moju Jamie, avšak táto je o čosi staršia.

Dokonca som mala tú možnosť ísť na výlet s jej rodinkou. Nechcelo sa mi vysedávať v šatni a čakať na päť spotených exemplárov. Neťahalo ma to. Nepriťahovalo. Nevzrušovalo ma to.

A po večeroch som sedávala s dievčatami po kaviarňach a občas bola pri nich, keď telefonovali so svojimi rodinami. Chýbala mi tá moja ale vždy som sa cítila lepšie s nimi všetkými ako s mojimi pokrvnými rodičmi. Bolelo ma, aká je pravda.

Tajomný večer

„Neoblečiem si na seba žiadne šaty!“ Zúrila som pred Liamom, ktorý na mňa pozeral rozpačito.

„Dievča a čo chceš ísť vo vreci?!“ S nadvihnutým obočím sa spýtal. Bolo to smiešne..

„Nie večerné. A už vôbec tie opätky! Spadnem.“ Zúfalo som hľadela na výbavu, ktorú mi priniesol Liam z nákupov, ktoré absolvoval len kvôli mne s našimi, našimi ako našimi stylistkami. Keby som vedela, že v tom majú prsty priklincovala by som ich o stenu.

„Na koberci máme byť presne o hodinu. Prestaň sa tu hrať na päťročnú a obleč si ich.“ Vybehol na mňa a ja som so strachom stiahla šaty k sebe z jeho rúk, ktorými by ma zrejme najradšej rozdrapil. Bruškami prstov som prechádzala po ligotavej indigo modrej látke večerných pomerne krátkych šiat.

„Za desať minút sa naučíš chodiť na opätkoch.“ Pozrel na hodinky a potom na mňa.

„Nie, tá platforma je... obrovitánska. Liam prosím nenúť ma.“ So psími očami som hľadela do tých jeho psích a pociťovala v hrdle gundžu strachu.

„Po koberci pôjdeš po Niallovom boku. Na verejnosti budeš predstavovaná ako jeho priateľka.“ Usmial sa a napravil si motýlika na bielej košeli. Rozprával so mnou, ako keby všetko bola samozrejmosť.

„A keby som..?“ Nestihla som sa ho opýtať.

„S Harrym to nepôjde, je to komplikované.“ Pokýval hlavou a ja som zvesila plecia. Keď sme raz boli prejsť večer po meste a Harry si ma stiahol k sebe a rozprával sa so mnou, Liam vtrhol medzi nás a odniesol ma k Niallovi. Obidvaja sme sa na tom smiali ale dôvody prečo sme nemohli pri sebe ani len kráčať, keď mi dával Harry pocit bezpečnosti som nechápala.

„Ukáž svetu, že si mladá žena.“ Brnkol mi do nosa a obrátil sa na cestu preč.

Sedela som pred zrkadlom, ktoré bolo ozdobené svetielkami ako v tých slávnych filmoch a dívala sa na seba. Nie som pekná, zďaleka. Moje oči sú čierne ako moja duša, moje pery majú tvar srdca, síce sú plné ale popraskané, moje uši mi niekedy postávajú ako malé satelity. Vlasy mi vždy lietajú na všetky strany a keď ich mám náhodou zopnuté, skoro všetky pramienky okolo tváre sa mi zvyčajne vykradnú zo zovretia gumičky a postávajú si, nepomáhajú mojim ušiam. Moje čelo nie je široké ani veľké, pretože mám vlasy husto posadené. Celkový tvar mojej tváre je akoby oválny? Nemám hlavu ako kapustu ale nie až tak pretiahnutú ako je čínska kapusta. Nie som stelesnením žiadnej bohyne, žiaľ.

„Si krásna.“ Zahľadela som sa do zrkadla a zbadala za sebou Niallovu hlavu. Pozeral na mňa ako som stála pri druhom o mnoho väčšom zrkadle a snažila sa na sebe udržať pohľad. Práve teraz som o sebe dudrala a príde tento a povie niečo také?! Šaty boli slušné a myslím, že dostatočne elegantné a spoločenské. Tmavá ozaj tmavá modrá farba a látka na dotyk ako nočná hodvábna košeľa.

„Ďakujem.“ Slušne som poďakovala, keď sa mu na tváričke usídlil úsmev.

„Avšak neviem chodiť v tých topánkach.“ Pozrela som sa dole a vykrivila nohu a pozorne si obzerala čierne dlhé opätky.

„Keby niečo, zachytím ťa.“ Zvodne na mňa žmurkol a obaja sme sa rozosmiali. Prešiel od dverí dovnútra šatne a pridržiaval sa operadla stoličky, na ktorej som pred chvíľou ešte vysedávala.

„Hovoril som ti, že budeme mať zastávky s večernými spoločenskými akciami.“ Šepol a ja som venovala udivený pohľad. Najprv mi to nedochádzalo, musela som sa rozpamätať.

„Oh, už si spomínam.“ Pousmiala som sa keď sa jeho postava priblížila k mojej. Jeho ruky ladne pristáli na mojich malých bokoch a on sa usmial.

„Som rád, že dnes večer budeš moja partnerka.“ Zasmial sa a tak zo mňa spustil ruky. Obaja sme nervózne vydýchli a ja som vedela, že už nič nebude také ako bolo na našich prvých súkromných raňajkách na ich terase.

„Môžeme ísť?“ Spýtal sa opatrne, prikývla som. Nastavil ruku a ja som skúšajúc prešla k nemu v nových topánkach.

„Si rodený talent.“ Zasmial sa mi do ucha a ja som si len vzdychla. Kráčali sme cez chodby a stretávali ľudí zo štábu. Nechcelo sa mi prekračovať v topánkach a tak som sa vyzula, Niall nechápal a ja som mu to musela objasniť.

„Pohodlie nadovšetko.“ S úsmevom od ucha k uchu som oznámila a on sa len rozosmial. Následne sme vošli do šatne, kde nás čakali dievčatá s kozmetikou. Chalani sedeli v malých kresielkách, vyobliekaní a už hotoví.

„Slniečko! Poď sem, urobím ti vlasy.“ Zavolala Looren a s Harrym sme sa obaja obzreli. Kráčala som k nej vyzutá zatiaľ čo Harry sa na ňu díval s miernymi nervami.

„Koľkokrát som hovoril, aby ste ma nevolali slniečko?!“ Jeho chrapľavý hlas sa ozval po celej menšej miestnosti a všetci mu venovali prekvapivé pohľady avšak on so svojou rečou pokračoval.

„A vôbec, čo mi chceš spraviť s vlasmi! Sama vieš, že mi budú stáť tak ako budem chcieť ja.“ Dominantnosť v jeho hlase bola zreteľná až príliš aj sama Looren ostala stáť ako obarená.

„Kričala som na Amiu.“ Pozrela naňho s nadvihnutým obočím a venovala mu pohľad nechute. Ten očervenel a ostal s mobilom v rukách nehybne sedieť. Následne opustil šatňu s pribuchnutím dverí. Keď ma dievčatá chystali nakrémovali napudrovali pleť, maskarou mi predĺžili riasy a s čiernou linkou čarovali okolo očí, naniesli farbu na obočie a postupne vytrhali každú nerovnosť, okolo seba som mala množstvo krémov a sama som tomu nerozumela. Predĺžili mi vlasy a ja som s ťažkosťou hľadela na pramienky, ktoré nepatrili mne. Potrebovali ich, aby mi zhrubol trochu iný vrkoč, ktorý mi mal visieť na pravom ramene. Vlasy boli hebkejšie ako tie moje a ja som sa čudovala, kto vie z akej ženskej ich zobrali. Keď sa dnu vrátil Harry a hľadel do zrkadla na mňa s menším prekvapením a údivom pocítila som v tvári červeň. Stál tesne za mojou stoličkou a teplými dlaňami mi držal holé plecia. Chlapci tomu nevenovali pozornosť, nudili sa a tak svoje mysle orientovali na hocijaké technológie, ktoré ležali na stolíkoch okolo nich. Smiali sa a kŕmili sa pukancami.

Z ničoho nič z vrecka na čiernych nohaviciach vytiahol ligotavú striebornú retiazku s malými očkami. Svietila, žiarila. Precízne zapletený vrkoč mi prehodil na ľavé plece a mäkkými prstami sa dotýkal pokožky okolo krku. Cítila som, že som červená horúca ale jeho dotyk ma zohrieval väčšmi. Usmieval sa ako ryba na suchu. Ako skončil s provokovaním zapol mi retiazku, ktorá bola chladná a jemne spadla do priehlbinky pod krkom. Zohol sa a jeho tvár bola tesne blízko mojej. Jeho vlasy ma šteklili ale ponúkali mi svoju vôňu. Boli čerstvo umyté a jeho oči svietili ba viac ako retiazka, ktorá mi skrášľovala dekolt.

„Prečo som ju dostala?“ Dotkla som sa striebornej tenučkej retiazky a on sa uškrnul.

„Muži nemôžu ženám kupovať dary len tak? Pre ženské potešenie?“ Spýtal sa s hravým smiechom a ja som na prázdno prehltla. Labužnícky tón hlasu a tá jeho istota. Zabiť ho.

„Si najkrajšia žena, ktorú poznám.“ Zalichotil mi zatiaľ čo som horela. Zabiť ho!

„Nie som náhodou dievča s s červenými lícami?“ S odvahou som sa opýtala a hlavu otočila na bok. Tvárila som sa hrdo hľadiac niekam inam, zatiaľ čo svoj nos obtieral o moje líce.

„Dnes večer si žena s tými najvášnivejšími a najhorúcejšími lícami.“ Zašepkal mi do ucha a následne svoje mäkké pery položil na miesto pod uchom. Vrela som, nebyť plnej miestnosti a všetkých maskériek, ktoré nás potajme sledovali, nahla by som sa k jeho perám a skúsila ochutnať jeho bozky. Avšak hlavu som vykrútila ešte viac a jeho bozky potichu mizli. Narovnal sa, bielu košeľu si zastrčil do nízkych úzkych bedrových tmavých čiernych nohavíc. Díval sa na naďalej do zrkadla, zatiaľ čo ja som uhíňala pohľadom. Stačila by chvíľka a ja by som neodolala.

Po červenom koberci som stála po Niallovom boku, ruku mala prevesenú cez jeho biely rukáv saka, ktoré mu zdobilo hruď. Ostatní chlapci kráčali sami, len my dvaja s Niallom sme šli za ruku. Pred fotografmi sme sa mali usmievať a ja som sa bála, že ma rodičia spoznajú, Becky často pozerávala bulvárne správy zatiaľ čo mama sedela pri nej a lakovala si nechty.

Bruchom mi prechádzali rôzne pocity a ja som sa cítila ozaj vystrašene. Dokonca som stála medzi chlapcami na niekoľkých fotkách, z jednej strany pri Harrym a z druhej strany pri Niallovi. Keď som ich sledovala, zistila som nespočetné množstvo rozdielov medzi nimi dvoma. Len svojimi očami boli od seba rozlišní a to nehovorím o ich povahách. Celý čas čo som trávila s Niallom, som sa zabávala, každú minútu spoločného večera bol milý zdvorilý a najmä ohľaduplný. V kinovej sále sme mali čestné miesta a vedľa mňa sa umiestnil ten, ktorý mi len tak daroval retiazku. Celý film mi šuškal do uší hanebné veci a vravel mi ako mi to sekne. Niall sa za každým naňho mračil, totiž šepkať do tak veľkej udalosti sa veru nepatrilo. Po premiére sme mali miesta v reštaurácii a mňa bolel chrbát z toho, ako rovno som musela sedieť. Po nekonečne dlhej večeri nás konečne odviezli na hotel. Zhodila som sa na posteľ a vypľula zo seba dušu. Zaspala som ako malé mláďa v lone matky divočiny. Zničená a čiastočne vystrašená.

„Vstávaj!“ Kričal štipľavý hlas.