Just one breath 2.

rozpamätajme sa spolu.

North, niekto jej zlomil srdce o tom je prológ. V prvom dieli sa jej zdá, že je na plaveckej súťaži a potom sa doma upokojuje, aby neplakala.. a tak nabehnú jej dobrí kamaráti a zrazu jej zvoní mobil s jeho menom, s menom, ktoré ju zamrazí až niekde v tom poslednom nerve na tele.

POKRAČUJEME :-))

Ako sa mi máte? ako prežívate leto? Blue xx

 

Just one breath 2. 

Pohľad North

„Nikto.“ Strnulo som sa usmiala. V mojom doterajšom živote bolo priam nemožné pochopiť, mozgovými bunkami, prečo sa zakaždým usmievam ako mesiačik na hnoji, keď započujem jeho meno. Za akejkoľvek situácie. I keď by som naňho poslala hromy blesky a najradšej ho zadusila pažami a tak poriadne. Tak silno.

„Tak fajn.“ Prstom prešiel po displeji a mňa až zamrazilo.

Kto vie, ako mi vynadá. Život populárnej celebrity obklopenej od šedých myšiek ako som ja až po tie najatraktívnejšie dievčatá pod slnkom a ja ho práve odmietnem, teda ja ako ja. V mojich silách by určite nebolo možné ignorovať prichádzajúci hovor od neho.

„Mark, prosím choďte s Jamiem ku mne.“ Požiadala som kamaráta o láskavosť, keď ma silno objal.

„North. Keď ti niekto bude ubližovať.. Vieš, že ja som tu pre teba.“ Jeho slová boli, ako útecha, príjemné, ale čiastočne som predpokladala, že táto ponúka bude mať i úrok.

Chlapci sa vzdialili v balkónových dverách a s prižmúrenými očami som sledovala ako mieria do domčeku na strome. Taký detský sen. Keď som už videla, že mi nie sú na dohľad, rýchlo som sa vrátila k mobilu a premýšľala. Zavolať? Vedela som, že to neskončí dobre a preto som nevolala späť.

On spravil dieru v hrudnom koši. Zobral si ho sebou. Tlkot.

„Chlapci ďakujem za dnešok.“ Usmiala som sa, keď ma Jamie stískal o dušu a do ucha mi vravel výsledok piateho príkladu z učebnice zo strany 252, z matematickej učebnice.

„Určite si zapamätá každú mocninu a myslím, že jej tie lomené..“ Mark bol ako malý chlapec.

„Ale! Mark, nerozumieš tej chémii medzi mnou a Jamiem.“ Žmurkla som naňho a ten len hodil výraz, že ho to absolútne nezaujíma. Je. Dobrý herec.

„Chlapci ahojte! Pozdravte doma, že ich v sobotu očakávame na grilovačke.“ Mama utekala rovno za nami ku dverám a ja som tieto chlapské stvorenia hnala rýchlo preč.

„Vážne?“ Jamie na mňa hodil výraz ala oko normálne a prižmúrené, obočie kopec ala rovina.

„Nepočúvaj ju.“ Zakašľala som do rukáva, keď k nám mama podišla.

„Deti moje, čakáme vás. Teta potrebuje kus oddychu.“Usmiala sa na mňa.

„Keď máte doma nezodpovednú dcéru a dvoch ďalších koňošov, jedného naháňajúceho zloduchov a druhého visiaceho na gitare.“ Mama rozprávala ako z knihy. Určite to prečítala v nejakej svojej poviedkovej dramatickej trápnosti z časopisu.

„Teta v sobotu sme u vás a pomáhame vysávať!“ Plavovlasý si podskočil, aby mohol zakývať z chodníka a mame poslal vzdušnú pusu. Červenela sa.

„Mami, prosím žiadna grilovačka. Rodičov Marka a Jamieho si nevidela od základnej. Prosím tak to nechajme tak, nemusíme to rozmazávať v podobe stretnutí rodičov, ktorí budú spomínať na okakané zadky svojich detí pred sedemnástimi rokmi.“

„North. Dieťa. Prestaň, radšej si choď popratať.“

„Mami,čo to máš dnes za náladu?“ Veselo som sa pousmiala. Z gauča som zhrabla časopisy, skontrolovala vo vrecku mobil a rozhodla sa ísť domov, k sebe.

„Ale tí chlapci vyrástli... Jamie je inak fešák.“ Zhodnotila, keď vyberala veci z umývačky.

„Och mama. Čo sa ti to deje z hlavou?..“

„Taký surferský typ. Plavé vlasy. Hnedá pokožka. Primerané svaly.“

„Už nech je otec doma, prosím.“ Zahromžila som, keď som jej dala na líce pusu a utekala von na záhradu, aby som sa vyhla povinnostiam.

„Slečna ale zajtra ťa to neminie!“ Zakričala mi a ja som vedela, že stará máti je opäť späť.

V mojom domčeku na strome, v mojej akoby izbe, alebo obytnom priestore som zložila veci na stôl a mrkla na mobil. Svietil. On žiaril. Neprijaté hovory a

piktogramy poukazujúce na prijaté správy. Prečo ten hlúpy mobil prijíma správy bez môjho zvolenia?!

„Preco si mi nezdvihla? H xxx“

„Hej malicka, neskryjes sa predo mnou! H xx“

„Aspon si vypni GPS, mam ta! H“

„Letim v noci, ocakavaj ma rano.“

Nie, ty somár neprejde ti to. Už nie. Zamkla som sa a rozmýšľala ako mu ujsť. Ako pred ním utiecť. Nechcem ho už vidieť, nechcem vidieť tie jeho oči, tu tvár, ten úsmev. Pri spomienkach som sa nedokázala ovládať a pociťovala, ako mi z očí chcú silou mocou padať slzy. Nevylezie na strom a neprebije sa tu. Už nie.

Čo si to len namýšľam?! Viem, že áno.

...

„North.“ Hlas najsladší vôkol sa mi prihováral a ja som sa cítila ako v sne.