Vitajte na stroskotanom mieste.. ou, úprimne neviem, ako to povedať. Neviem, prečo som sa rozišla so slovnou zásobou a premenovala sa na "hmkáča" bez slúchadiel ale s láskou na srdci. Určite ťa chápem a veľmi ti rozumiem, že tieto riadky len utvrdzujú tvoj názor na mňa a že.. popravde ničomu z tohto tu nechápeš, o čom to vlastne meliem. Neboj, v podstate ani ja. Ide tu o to, že... o chlapcoch už nedokážem ppísať. Vidím mnoho dievčat, ktoré sú na tom zcela rovnako. Bude to tým, že..? Nie nechcem urážať ani nič, ale mám pocit že moja fantázia dostala zabrať v trinástke, teraz mám len o dva viac, ale zdá sa mi, že vtedy som sa vyburcovala v písaní, dala do toho zrejme všetko. A možno to bude tým, že ma chlapci prešli. Pardon, keď sa dá ešte povedať chlapci :) naši chlapi!! Síce v našich mysliach to budú tí snaživí chlapci pod záštitou Simona. A možno to bude tým, že som zamilovaná. Že mám pri sebe človeka, ktorého sa absolútne ale absolútne nezaslúžim. Bola som utvrdená v tom, že takí chlapi ako on,buď umreli alebo sú len v snoch. jeho ľudskosť a vyspelosť. Má toľko ako ja, čo chvíľa sladkých šestnásť, ale jeho hlavou ďaleko predo mnou. Verí v toho hore, tak ako ja. A to je na tom to najkrajšie.

..ja, chcela by som sa Vám, Vám všetkým poďakovať, každému z vás, každej jednej z vás, moje bábiky.. že ste stáli pri mne a čítali riadky plné bláznovstva, že ste rešpektovali moje nálady a vždy ma povzbudili vpred. Že ste ma nezavrhli, teda dúfam. A za všetky krásne priam prekrásne sny. Ď.A.K.U.J.E.M !!! <3

Ako vždy... ja sa vrátim, ako som sa vrátila teraz. Tak sa vrátim zas a znova. Nápady tu sú a vždy boli. Síce bez Harryho zelených očí a bez jeho vláskov. Och ako dúfam, že sa mu darí a nepodľahol tej krutej sláve.

Viem, že teraz nebudete reagovať, že mi neodpíšete. Ja to viqem, ale to nevadí..ja som vás tu nechala len tak a nič nepovedala.

Vrátim sa!! Držte sa :)) Blue Deein