Just one breath 3.

Ahojte :) doma si dávam izbu do poriadku, myslím to tak, že si ju robím nanovo :) :-D drevenému starému nábytku dávam ochutnať bielej farby ale neberiem mu jeho vek :) neomlaďujem ho, skôr mu dovolím vyniknúť :-)) v jeho plnej kráse a veku :) Leto mám zatiaľ pekné a rozmýšľam, že Vám tu sem hodím článok ako sa veci mali, keď som bola v procese veľkej neaktivity. Je mi to ľúto žienky moje ♡

Ja viem, že sa určite hneváte a že vás tu už ani nie je, ale každý padá a každy padne či chce alebo nie. Život je taký, ale viete v čom je umenie? Vstať a ísť ďalej. Veľmi by ma potešil hoc aj jeden komentár ♡ no však viem, že tak skoro nepríde. Chcem avšak povedať, že som plná sily a nového začiatku. Aj keď to pôjde ťažšie, pretože sa mi píše aj ťažšie, kedže som z toho vypadla. Ale viete, čo? dostávam sa do toho :) 

Blue xx 

Just one breath 3. 

 

„North.“ Strhla sa keď si uvedomila, že už je neskoro.

Do domčeku preniká tlmené svetlo a jeho vlasy ju šteklia na krku.

Jeho zelené oči ju lámali ako horúce slnko počas obedu. Nevedela sa do nich dívať. Bola v procese plaču a jedenia zmrzliny, kedy by mala svoje srdce ešte utápať a snívať o jeho perách.. miesto toho sa tu nahrnul ako ten najväčší frajer. Čierne roztrhané rifle sa váľali po zemi a bordová košeľa sa škerila vytŕčajúc spod postele. Chvíľu ďakovala Bohu, že nemá mladšieho súrodenca, ktorý by ju mohol prichytiť pri takýchto veciach.

„Prečo? Povedz mi prečo to robíš?“ North sa zrazu skláňala nad tým mužom. Presne nad tým, kvôli ktorému si skoro zničila slzné kanáliky. Ležal v jej posteli, utopený vo vankúšoch a usmieval sa.

„Nerobím absolútne nič.“ Jeho nahé paže strhli tie jej a tak North padla na to najmäkšie ale zároveň najtvrdšie telo. Potichu vydýchla, keď konečne cítila jeho pokožku. Nedokázala sa ubrániť. Bruškami prstov prechádzala po jeho hrudi a s otvorenou pusou sledovala, čo s ním robí. Ako s ním len dokáže narábať. Presne tak, ako on s ňou.

„Nie. Harry vypadni prosím.“ Chúlostivo zašomrala, keď si ju prevrátil pod seba a nežne jej daroval toľko bozkov ako nikdy. Chcela sa brániť, chcela sa biť. Nedokázala sa vzoprieť, miesto toho svoje bozky opätovala ešte vášnivejšie a silnejšie. Obmotal si ju svojimi rukami a po krku jej zanechával drobnučké stopy po bozkoch zúfalstva. Nechtami vŕtala do jeho chrbta a perami blúdila po jeho kľúčnej kosti.

„North! Northy! Ideme hore!“ Niečie hlasy ich vyrušili tak rýchlo. North otvorila dokorán pusu berúc si vzduch do pľúc a skopávajúc ho zo seba dole. Jeho oči vyzerali vystrašene. Ten pre North somár, ktorý vzbudzoval rešpekt a strach, zrazu skákal na jednej nohe ako malý posratý fagan a naháňal oblečenie. Northy mala nastražené uši a rýchlo si zopla vlasy a vysunula deku vyššie. S grimasou na tvári mu ukazovala modrú veľkú ale za to starú skriňu pri okne. Otvoril škrípajúce dvere a rýchlo sa tam šupol. Práve včas.

„Josh, Lillie.“ North sa usmiala dúfajúc, že jej úsmev nie je taký umelý ako vo filmoch.

„Northy priniesol som ti malú. Prepísali mi službu na dnes.“ Pokrútila hlavou, sledujúc ako malé dievčatko skáče po parketách a neviem absolútne prečo, sa pozerá pod posteľ.

„Vieš čo? Ja na tvojom mieste, už by som si pýtala prémie.“ Preložila si ruky na prsiach a mračila sa naňho. Jej veľký brat, koňoš, ako ho včera nazvala ich mama, si svoju už tak veľkú, no preňho v srdci stále malú sestru premeral pohľadom a veselo sa zasmial.

„Pekné tielko, tuším som ti ho kúpil keď si mala desať.“ Josh na North vyplazil jazyk ale očami strážil svoju malú dcérku.

„Choďte pán policajt! Len prosím, ale na Vianoce chcem darček. A vlastne, čo robí jej babka?“ Pýtajúc si odpoveď zakašľala, keď v skrini niečo prasklo. Josh to očakával, jeho sestra je v pubertálnom veku, je mladá a svieža pre život. Tak prečo nie?

„Babka povedala, že prázdniny môže mať aj ona.“ North mysliac si, že nebadane skrčila pery.

„Vidíš to Lillie? Mama mi starne.“ Josh sa oprel sa o hrubý kmeň, okolo ktorého mala North postavený príbytok. Ich otec, šikovný človek.

„Baba!“ Lillie vykríkla keď si všimla oči, ktoré ju pozorovali z pootvorenej skrine. Josh a North si to nevšimli, teda že ho nevidia. Obaja sa tak tvárili.

„No, tak ja idem North. Daj mi na ňu pozor, Darcy ti potom pošle peniaze na účet.“

„Josh! Len sranda dobre? Nemyslela som to tak, žiadne peniaze.“ Zasmial sa a keď si otvoril dvere a ešte nakukol dnu.

„Vylez už z tej postele Northy a nabudúce ho skry inde! Á, ehm nie, mame nič nepoviem.“ Zahral sa na veľkého ale za to láskaveho brata, keď sa dievča sediace v obrovskej posteli začervenalo.

Keď obaja počuli, že Josh je šikovne dole na zemi, Harry otvoril dvierka. Vyzeralo to komicky. Rôzne druhý látok visiace na vešiakoch, presnejšie šaty North, kadejaké, aj také bez zmyslu, sa dotýkali Harryho hlavy. Veselo mu ničili kučery, zatiaľ, čo plachými očami sledoval drobné blonďavé dievčatko.

„Nikdy si nevidel deti?“ Z úst jej vychádzal smiech zatiaľ, čo mladému mužovi do smiechu nebolo.

„V obchodných centrách, na rukách žien, v kočíkoch, hmm, videl.“ Pokýval ramenami. Jeho črty tváre boli vždy tak tajomne ukryté v útľabách líčok a mäkkej pokožky, presne pre North ako stvorené. Občas sa podarilo nájsť v nich nejaké tajomstvo, ktoré si akoby nechával pre dievčinu s tým preňho najkrajším úškľabkom.

„Darcy, predstavujem ti... uja Harryho.“ Postavila sa z postele a mladé dievčatko veselo predstúpilo pred chlapca v skrini.

„Plečo je holý?“

„On je... no veľmi.. chudobný.“ Vyhŕkla zo seba.

„Chceš moje šaty?“ Darcy ho pútavo sledovala a snažila sa so seba stiahnuť oblečenie,

„Nie. Vďaka. Nechaj si ho.“ Harry si zatváral pred strapatou osôbkou oči a North mala chuť sa smiať, alebo ho len vysmiať. Bol zrazu tak nehorázne vtipný ba až smiešny. Jeho sila sa pri dieťati stratila ako jasný rýchly ale tichý záblesk.

Vášnivo sledoval jej mäkké krivky, keď ukladala drobca do postele a spievala mu na dobrú noc. Celý deň strávil sedením v modrej skrini počúvajúc ako sa North hraje s malou. Vyzerala tak dobre, tak skvelo. Pôsobil dostatočne obarene na to, aby si North všimla jeho pohľady. Skôr sa díval tak zvláštne, zaujato ale nepôsobil dôjmom, že ju obdivuje.

„Choď domov, je čas.“ Sadla si pred neho a nedokázala nenechať jej veľké oči na ňom.

„North.“ Zašepkal tak dokonalo. Tak presne jemne ale zároveň vášnivo. V hrudi jej podskočil sval a ona sa k nemu nahla.

Čakala. Tušila, že neujde jej lahodným perám, že ju nenechá sedieť takto len v tenkom tielku a v nohavičkách.

Keď sa ich pery dotkli, vyzeralo to tak, ako keby sa svet zrazu hneval. Silný vietor zabuchol okná a záclony vyleteli vonku. Viali ako besné, North so strachom sledovala, čo sa to deje. Rýchlo sa rozbehla k oknám a snažila sa záclony dostať dnu. Harry robil to isté na druhej strane. Obaja boli príliš šikovní na to, aby im to zabralo veľa času. Mohol sa hnevať aj celý svet, no oni dvaja nedokázali utiecť pred perami toho druhého.

„North.“ Potichu sa k nej prikradol zozadu a bradou jej blúdil po jamke pri krku. Hebkosť jeho pokožky ju dostávala do vytrženia, do pocitu omámenia a strachu zároveň.

„Harry.“ Vyšlo z nej tak tak sladko. Opatrne si ju vyzdvihol na ruky a úplne hladko no brutálne drsno si ju oprel o stenu.

„Harry prečo si ma nechal samú?“ Pár slov sa jej spôsobilo v hrdle priveľkú hrču, tak kruto bolestivú.

„Zlato. Ja som to tak nechcel.“ Naklonil sa k nej a pod uchom jej nechal mokrý bozk.

North sa akoby behom sekundy rozpamätala na ten deň.