More Than This - 56. Vyzeráš tak inak

Harryho pohľad

Miriam a jej narodeniny

Stál som na terase a nervózne vytáčal jej číslo. Zmenila si ho? Boli sme bez seba mesiac a ja som sa cítil ako bez duše, bez polovičky, ktorá ma mala napĺňať. Slnko roztápalo ľadové cencúle, visiace na okape nášho domu. Pomaly, pokojným tempom sa vždy jedna kvapôčka šmýkala po krehkej ale ľadovej zamrznutej vode - cencúli a nakoniec spadla dole do snehu a vytvorila dieru. Malú ale dosť hlbokú na to, aby sa neskôr, keď nastane jeho čas, zošmykol cencúľ a pristal v hladkom hrobe kde sa nakoniec roztopí aj on sám a možno zajtra ráno keď bude primŕzať, zase zamrzne a ja sa pošmyknem na dlažbe práve kvôli nemu.

Nohou som si poklepkával a rozmýšľal nad novou melódiou pre chlapcov. Keď som chcel spievať, rukami nohami som vytváral rytmus a tak vznikali melódie plné radosti. Čo Miriam odišla, ja som naozaj nerozmýšľal nad stratou, ale radšej by som to bol obetoval ako sa dívať na prázdne steny izieb.

„Miriam?!“ Prekvapene som sa ozval do telefónu, keď mi na displeji ukázalo, že zdvihla.

„Počúvam ťa.“ Usmiala sa, ja som to cítil.

„Chcel by som ti popriať všetko najkrajšie k narodeninám, chýbaš mi.“ Hovoril som zaujato.

„Ďakujem, Lucas ťa objíma ale teraz bežíme na autobus, boli sme na nákupoch tak pa.“ Zložila ma rýchlo, asi sa ponáhľali alebo ma mala po krk.

Vianoce

„Šťastné a Veselé.“ Objala ma mama, ako sme sedeli v obývačke pri vianočnom stromčeku. Gemma trávila sviatky so svojim priateľom, Robbin majstroval večeru v kuchyni a ja som sa len slabo usmieval.

„Aj tebe mami.“ Vzdychol som si. Niekto zazvonil a ja som vybehol na rovné nohy a utekal k dverám. Otvoril som a neveriacky hľadel na ostríhanú krátkovlasú Miriam, držiac na rukách Lucasa v zelenom overáli a s taškami v rukách.

„Čo čo tu robíte?“ Usmieval som sa a pomáhal brať veci z rúk mojej krásnej Miriam.

„Sú to jeho prvé Vianoce, nevolám sa ježibaba, musíme byť aspoň na sviatky spolu.“ Vošla dnu a malý Lucky sa mračil.

„Môj chlapček.“ Zobral som jej ho z rúk a niesol za mamou, stihli sme sa na chodbe.

„Ty si ale pokladík.“ Mama sa naňho usmievala bozkala ho na rúčku. Bola šťastná, že ho vidí, veľmi. Tešila sa ako dieťa, chcela s ním tráviť všetok čas, došiel aj prekvapený Robbin, pyšne sa usmieval, že je mladý deduško. Obrátil som sa, no Miriam za nami už nestála. Sluch mi prezradil, totiž započul som zreteľne tečúcu vodu a vykročil si pravou nohou.

„Vyzeráš tak inak.“ Opieral som sa o zárubňu v kúpeľni a pozeral na ňu ako si umývala ruky.

„Život je zmena, no zapríčinila to mamkiná Jessie. Ona, použila lepidlo a zničila mi tým viac ako polovicu dĺžky mojich vlasov a predsa poznáš moju akčnú mamu, ktorá nabehla so strojčekom a ja som musela utekať po celom dome, aby ma neoholila dohola. Nakoniec sme to zvládli s nožničkami po temeno a takto sa aspoň vidím trochu inak.“ Usmievala sa, ako si utierala ruky do môjho uteráka.

„Môžem ťa objať?“ Jemne som sa spýtal. Nemo prikývla, na znak súhlasu a však nepozerala na mňa, hlavu mala sklonenú. Priblížil som sa k nej a obchytil jej zlatý pás. Cítil som jej pôvabnú vôňu a na chvíľu som si myslel, že už nedýcham. Jej hruď sa dotýkala tej mojej, moje tričko z umeliny na pravom ramene premoklo, boli to jej slzy.

„Neplač.“ Šepol som jej do ucha a pramienky vlasov za ne zastrčil, za tie malé rozkošné sluchové orgány.

„Chýbala si mi.“ Vzdychol som si a rukou jej hladkal chrbát.

„Miriam, prosím prepáč mi to. Nie je to pravda som už vyrovnaný sám so sebou a chcem ťa už mať pri sebe, ja nedokážem žiť v nejakej pauze, proste to nejde. Chýbaš mi celá ty, tvoje bozky, tvoje objatia a chýba mi aj môj syn.“ Pritúlila sa ku mne bližšie.

„Nejde to Harry. Potrebujem čas, veľa času.“ Ťažko si vzdychla a vtedy mi z hlavy vypršali všetky nádeje. Aby som sa odreagoval, zobral som mojim rodičom svoje dieťa a šiel s ním do starej detskej, kde sa vôbec nič nezmenilo. Všetko bolo na svojom pôvodnom mieste, malé výstavné lode, modely rôznych áut sveta a hlavne fotografie. Držal som ho na rukách, rozprával mu o jeho mamine, o tom aká je šarmantná, tvrdohlavá ale láskavá s nenahraditeľnou dušou. Potom mi doplo, že môj kamarát má dnes sviatok a tak sme s Lucasom telefonovali spolu. Ako som Louiimu prial len to najlepšie, Lucky blabotal a svojou maličkou dlaňou a ešte menšími hrubými prštekmi mi, ako som mal mobil pri uchu, ťahal vlasy a ťukal na displey. Na twitter som prispel s najmenej dvoma nezmyselnými tweetmi a ako vysvetlenie sme sa s malým odfotili. Síce ja sa mračím, zaostrený je jedine malý pánko Lucky, ktorý pchá rúčku k snímaču, Pri štedrovečernej večeri som na Miriam neustále hľadel a veru zopárkrát som si zo sústom netrafil do úst. Tmavé prefarbené čierne vlasy, mala ostro zostrihnuté do štvrťky krku, na štýl mikada. Lucky sedel v sedačke pri mame, aj ona zabúdala jesť. Jediný Robbin si celú večeru vychutnával a mám pocit, že si zobral aj z môjho taniera. Tak sme sa presunuli k stromčeku, kde nenápadne pribudli tri krabice, dôkladne zabalené do lesklého červeného papiera. Miriam zavelila, žeby sme si to mali rozbaliť dnes, kedže ráno jej príde anonýmny odvoz. Keby som oponoval, niekto by mi vykrútil krk a tak som mlčky sedel v kresle a občas hádzal pohľad na perníky. Moja drahá máti sa nedočkavo vrhla pod veľké vianočné gule a vyberala spod vysokej jedličky krabice. Prvú strčila do rúk mne, bola od Miriam. Prekvapene som nadvihol obočie a pozrel jej do prenikavých očí. Kývla ramenami a usmiala sa. Rýchlo som vstal a utekal hore do izby. Vysypal som celý nočný stolík, aby som to našiel. Pod ruky sa mi dostal zásnubný prsteň v zamatovej indigovo modrej krabičke.

"Myslím kamarát, že ty tak skoro na rad neprídeš." Nabrúsený som pokrútil hlavou. Kúpil som ho okamžite potom ako ma prepustili z nemocnice. To čo sa vtedy udialo v parku, mal som ho vo vrecku, čakal som na správnu príležitosť a miesto toho sa z toho vykľulo niečo nepravdepodobné a zničujúce. Rukou som sa prehrabával kôpku prebytočných vecí, prehadzoval sa papierikmi, účtenkami až som narazil na malý fotoalbum. Zozbieral som zo starých albumov naše fotky z detstva, puberty aj z Ria. Nezabalil som ho, lebo som si myslel, že sa tak skoro nestretneme. Vzal som ho pod pazuchu a šiel dole. Moja mama držala v rukách masážný prístroj a usmievala sa ako pripečená. Miriam mala v lone malého, ktorý cmúľal jej šnúrku od mikiny. Kľakol som si k ním a podal ho Miriam.

„Čo to je?“ Spýtala sa opatrne prezerajúc si farebný obal nového albumu.

„Na tieto veci sa nezabúda.“ Zasmial som sa a smelo ho otvoril. Hneď na prvej fotke sa vinímal môj vyškerený ksicht a Miriam s vlasmi po plecia. Úsmev mala po uši, mali sme na sebe len gaťky a sedeli v piesku pod slnečníkom, vekovo sme boli dosť drobní, odhadujem to na tri štyri roky.

„Och, to je zlaté.“ Zasmiala sa a nedočkavo pretočila stránku. Sedela v tráve, chmúrila sa, nadúvala pery pretože som jej robil rožky.

„Pozriem si to v posteli a teraz si rozbaľ ty svoj darček.“ Zasmiala sa. Prikývol som a vrátil sa na pohovku.

„Miriam, dievčatko verím, že všetko sa vráti späť do poriadku, ste rozumné deti a inak vďaka, Robbin mi bude mať čím masírovať chrbát.“ Lišiacky sa zasmiala a pohladkala svojho priateľa po tvári.

„Nabudúce si nerob starosti, no tie knihy vyzerajú fajnovo a niektorých autorov, si predstav poznám osobne.“ Žmurkol na moju dievčinku Robbin. Nedočkavo som si pritiahol k sebe krabicu strednej veľkosti a opatrne z nej strhával obal. Všetky oči spočívali na mne a ja som horel nedočkavosťou. Nevedel som, čím ma môže prekvapiť, nikdy.

Zrazu sa predo mnou ocitla zrkadlovka. Nechápal som to, bol som veľmi milo prekvapený.

„Harry, pamätáš ako som milovala fotoaparát? Teraz milujem teba a malého ale možno sa ti zapáči a je na čase privítať ďalšiu novú záľubu.“ Usmiala sa úprimne.

„Máš tam dva objektívy aj karty i nabíjačku.“ Dodala. Od radosti som si ani neuvedomil, že sa smejem.

„Ty si povedala, že teraz miluješ mňa a Luckyho, takže stále ku mne niečo cítiš.“ Usmial som sa na široko a ona očervenela.

„Harry, radšej sa jej poďakuj a netrýzni ju myšlienkami.“ Buchol ma do ramena Robbin a ja som sa nervózne zasmial. Je pravda, že po turné a keď sme niekam jazdili vždy som si od Lou použičiaval tú jej ale nenapadlo ma, že mi ju Miriam zoženie. Čo jej behalo hlavou?

„Ďakujem.“ Usmial som sa. Polienka v krbe praskali, vonku sa preháňala víchrica a my sme sedeli v tichosti, v trápnej tichosti. Po kým ju nespasil Lucas Andrew.

„Bbbbbbbbbbbb.“ Vydal zo seba, hrajúc sa s perami. S rozkošnej pusiny mu vyleteli slinky a on sa zasmial, tak ako bábika. Krajší úsmev som nevidel, spod tenkých pier mu trčali rúžovučké ďasná a jeho malý jazýček.

„Čo je také smiešne?“ Spýtala sa Miriam, hladkajúc ho po čele.

„Miriam, zajtra ti nejako pomôžeme? Alebo ako to? Pretože, neviem ako unesieš taký počet tašiek s jeho hračkami.“ ..Robbin sa snažil byť slušný ale my s mamou poznáme jeho stránku, najradšej bude keď sa ráno v župane vkradne do kuchyne kde si zoberie rezeň a potom sa s ním hodí na gaučovku, akurát zabudne, že vŕzga a mama sa zobudí a zistí, že má len tri z desiatich rezňov a tak budem musieť od rána vyprážať, ale čo keby som ju vzal ja? Nevzdám sa jej... Robbin ukazoval na nerozbalené krabice v papieri, na ktorom sa vinímali soby. Nikto z nás nevedel, že prídu ale i Gemmine darčeky sú pod stromčekom, mama má tak lepší pocit.

„Nie, ja vrátim sa domov, tak ako som tu prišla.“ Usmiala sa, ale to nebol jej úsmev. To bola obyčajná pretvárka, vedela, že som to zistil, preto na mňa hneď hodila oči.

„Ako to?“ Mama bola zvedavá prehodila si nohu cez tú druhú a z misky si vzala akože ozdobený perník, no čo nedarilo sa mi to. Zakusla doňho a tak sa zbáčila.

„Vyzerá lepšie ako chutí.“ Nahnevane ho šmarila späť a maličký sa zľakol. Inak to je už čo povedať, kedže jeho výzor je tak nehorázny ako moje spodky s marihuanou.

„Anne, doniesol ma Niall a povedal mi, že ma zoberie aj naspäť.“ Nepozrela jej do očí, v žiadnom prípade, videla by v nich len zlosť.

„Dieťa moje, Miriam a čo keby ťa vzal Harry?“ Opýtala sa. Na čo do toho strká nos?! Áno, áno vraj sa matky bijú za svoje deti ale ona to preháňa.

„Mami nechaj ju, rozhodla sa tak a hotovo.“ Rukou som si prehrabal vlasy a nenápadne sa pozrel na hodinky.

„Harry potrebujem vykúpať malého, pomôžeš mi?“ Miriam vstávala z kresla a ja som prikývol. Vyšla z izby prvá, povedal som jej nech počká hore a zatvoril dvere.

„Mama už prestaň, nestaraj sa do toho! Zariadim si to sám.“ Nahnevane som pokrútil hlavou.

„Harry má pravdu, nechaj ich. Je to ich vzťah, každý raz cíti neistotu a ty keď budeš vnucovať svojho syna tak to zničíš úplne.“ Robbin sa ma zastal a to ma potešilo.

„Rozumná žena nerobí takéto somariny Robbin! Je mladá to áno, ale má dieťa a Harry sa o ňu vie postarať? Potom na čo prišla keď tu robí zo seba ani neviem čo.“ Mama nervózne vstala a prešla ku oknu.

„A ty si čo vyvádzala?! Keď ťa otec vraj podviedol, čo ani tak nebolo! Nemala si dôkazy a on to nespravil, nie musela si podať papiere a od vtedy som ho už nevidel! Vieš aké to je, keď syn nemá otca?! Nebyť tvojho výstupu je tu stále s nami!“ Teraz som bol nazúrený ja a ani si neuvedomoval čo rozprávam. Z očí sa jej vykotúľali slzy.

„Mama ja som nechcel! Ale za to si môžem ja sám, že sa Miriam správa tak ako sa správa. Povedal som niečo a ženy sú krehké, hlavne ona! Vieš koľko si toho prežila? čo musela pretrpieť, čo všetko zvládla! Má za sebou rakovinu, tak obrovské šťastie nemá každý! Zomrel jej bývalý priateľ a jeho matka to vyčítala jej! Jej rodičia sa rozviedli! Svojho brata nevidela ako dlho, čo?! Lebo sa odsťahovali! A teta Sue má mladého zajačika, myslíš, že je to fajn pocit, keď vie, že jej mama nevie čo sa patrí na jej vek?! Ešte máš pocit, že robí divadlo?! Áno milovala divadlo, pódium ale vzdala sa ho! Kvôli mne, odložila svoje sny lebo som túžil po dieťati a ona mi ho dala! Chápeš mami? Nič je tak ľahké ako to vyzerá.“ Po tak dlhom monológu som aspoň dúfal, že tomu rozumie v hrdle má dráždilo ale nedával som tomu podstatu, no jedno somvedel, že to moje dievčatko počulo až tam hore.

„Prepáč Harry.“ Hlavu si položila do dlaní.

„Prosím, vráť sa Anne, kde je tá Anne, ktorá mala rada Miriam ako svoju vlastnú, kde je, čo? Mne chýba a ja cítim, že i jej.“ Ukázal som na dvere, lebo sa tam mihla postava.

„Mne bolo ľúto teba, zlatko. Miriam mám rada, veľmi.“ Utrela si čierne oči. Robbin vstal z pohovky a prešiel k mame, objímal ju.

„Nechcel som, aby štedrý večer skončil práve takto.“ Mrzuto som sa ozval a napokon sa vytratil z izby. Obzeral som sa, pretože sa mi vtedy zdalo, že som ju videl. Bol som v kuchyni, predizbe, v zadnej izbe až napokon som vošiel do kúpeľne. Miriam mala na rukách holého šťastného Luckyho, stáli pri umývadle. Voda mu tiekla na bruško a on dlaňami chytal kohútik, zatiaľ čo ho mydlila on si ho silou mocou snažil vopchať do úst.

„Nemala som tu chodiť.“ Oplachovala ho a neustále prelaďovala teplotu a Lucasovi preskakovali oči zo strany na stranu

„Musia zavolať údržbara.“ Kývol som hlavou, dúfajúc, že budeme pokračovať v inej téme.

„Odvezieš ma zajtra domov, ty?“ Opýtala sa, pozrela mi do očí tak prenikavo, až som mal pocit, že vidím jej prenádherné vnútro.

„Samozrejme, zoberiem ťa kam budeš chcieť.“ Šťastne som sa usmial.

„Harry zober ho, nemám tu veci na prezlečenie.“ Podávala mi kvapkajúceho chlapčeka.

„Ahoj synček, ty si ale velikán.“ Pritúlil som si ho k sebe a nedbal na to že je mokrý.

„Tak, aby neprechladol, takže rýchlo.“ Usmiala sa a prikryla ho osuškou. Šiel som po shodoch a predo mnou Miriam.

„V ktorej izbe ste?“ Pýtal som sa škrabkajúc malého po chrbátiku.

„Hosťovská.“ Kývla ramenami.

„Prečo nie u mňa?“ Viem, že som zachádzal ďaleko, a že jednoducho musíme k sebe násjť znovu cestu ale nemohol som si pomôcť.

„Nerob to ťažšie, mama ma pripútala osobne v Niallovom aute, takže.“ Svojim ukazovákom mi mávala pred tvárou.

Vošli sme dnu, kde na posteli ležala hebká deka modrej farby. Položil som ho na ňu a čakal.

„N predsa ho zabaľ do plienky, tu máš dupačky a body a tam je košieľka.“ Vysvetľovala mi a ja som dostával traumy z prebaľovania

„Neboj sa to zvládneš.“ Poťapkala ma po pleci a odišla.

„Tak chľope, je to na nás dvoch ale sľúb mi, že budeš spolupracovať.“ Brnkol som mu po nose a on vydal hlasný zvuk.

„Dobre, tak to už nebudeme opakovať.“ Vytiahol som spod neho deku a vzal do rúk malú bielu plienku.

„Vieš, že aj tvoja mama také dakedy nosí?“ Spýtal som sa ho a on zhíkol.

„Pššt, ale to jej nehovor, nemôže vedieť, že som ti to prezradil.“ Smial som sa a snažil sa prilepiť mu tie dve lepky prilepiť o plienku.

„Kamoš, dohodli sme sa, že budeme spolupracovať.“ Nervózne som rozprával a už mu cez hlavu ťahal body, také ktoré nosia baletky. V tom sa vyznám. Na to som obliekol bodkované dupačky a ešte mu dal ponožky a však objavil som aj tú povestnú košieľku. S tou nám to nešlo, veru asi sme nepodpísali mierovú dohodu.

„Hlúpe šatstvo, povedz mame nech už nekupuje také somariny.“ Zobral som ho na ruky a prešiel k taške s jeho vecami Vybral som vonku body a objavil som jedny, na ktoré som už zabudol.

„Tie sú krásne.“ Hľadel som na nápis, I love daddy.

„Kúpili sme ich s tvojou maminkou, keď si bol ešte v jej brušku.“ Usmieval som sa.

„Na to si asi nepamätáš.“ Ťažko som si vzdychol.

Ako sa Miriam vrátila k malému, šiel som k sebe. Pripojil som sa na internet a napísal niečo na twitter. Aspoň na chvíľu šťastný.x Znela veta a ja som dúfal, že sa mi ozve aspoň jeden kamarát. Napísal mi Liam, že pozdravuje Miriam. Neskoro v noci som si dal osviežujúcu sprchu, nadobudol som silu a odhodlane ale po tichu som vošiel do izby, kde naši ubytovávali hostí. Miriam ležala na chrbte, hlavou bola otočená k malému, ktorý mal v puse dudlík, síce jeho očká boli privreté ale on vrúcne poťahoval. Možno dúfal, že zacíti mlieko. Sadol som si na kraj postele a pohladkal Miriam po líci. Preľakane sa posadila a keď zbadala, že som to ja vrátila sa do svojej predošlej polohy.

„Chýbaš mi, tak veľmi. Nevieš si to predstaviť, prosím odpusť mi, zas a znova.“ Hlavu otočila ku mne a usmiala sa. Pomaly sa posadila a ja som to nevydržal. Lomcovala mnou vášeň a nedočkavosť. Do rúk som vzal jej krehučkú tvár a dotkol sa jej sladkých pier tými svojimi. Jemne som sa o ne obtrel a ona pootvorila ústa. Z ľahkosťou som to využil a ona ma objala okolo krku.

„Prestaň, prosím.“ Šepkala mi do ucha a ja som to vzdal, pustil som ju, tak jemne a ladne, aby som ju vrátil do spánku.

„Harry, potrebujem čas veľa času.“ Pretočila sa na druhú stranu. Vynervovaný som sa opustil ich izbu a vrátil sa do tej svojej. Opieral som sa o rám postele a rozmýšľal. Prečo toľko trucuje? Prečo jej tak musím dokazovať ako mi chýba?