Tajomstvo v maľbe 1/5

Toľko nápadov, toľko dialógov, toľko myšlienok v hlave... Nestíham a popri tom zabúdam. Včera som sa prechádzala s kamarátkou po meste a zastavila sa pri fontáne. Zase,nový nápad. Tu je.. detektívka? pátracie prvky sa tu ligocú ale ako tam zamiešať lásku k chlapcovi? asi skôr k plátnu a palete. Rozmýšľala som, ale nedospela k rozumnému koncu, ale k tomu nedochádzam nikdy...









Rukou som prešla po starom plátne, nadýchla sa a usmiala sa na sestru stojacu mi po pravej strane.
,,Neusmievaj sa tak." Zamračila sa, čo ma prinútilo ešte viac rozšíriť úsmev na perách.
,,Bude to úžasné." Jazykom som pohladkala štípajúce pery a zapozerala sa na prázdnu paletu. Presne tak. Pokojným krokom som došla ku drevenému stolu, spod ktorého som vytiahla veľkú čiernu zaprášenú truhlicu. Prst som obtrela o pozlátený uzáver a opatrne ho otvorila. Naskytol sa mi pohľad na zhrdzavené plechovky. Neváhala som a jednu nadvihla. Takže babička to myslela vážne. Nedávno som od sestry dostala list, v ktorom babka spomína, aby som sa vrátila do jej rodičovského domu a namaľovala obraz pre ňu. Aby sa jej z neba na zem lepšie pozeralo, znela posledná vôľa. Čaká to tu mňa, dobrých 45 rokov. Ale odkiaľ mohla vedieť, že mamka bude mať dcéru, ktorá bude vedieť kresliť? Amia, v liste sa spomína i moje meno. Buď mi klamú oni a babka zomrela už keď som bola na svete i ja, alebo je to všetko naozaj pravda. Keby som to vedela zistiť  aspoň podľa náhrobného kameňa, nie ona svoj popol musela chcieť vysipať do mora!
Zo zmýšľania ma vytrhla Anne. Plechovky som vybrala, poutierala ich mokrou handričkou a položila k stojanu na plátno, na podlahy. V truhlici som objavila ešte niekoľko zápiskov, štetcov a čiernobielych fotiek. S údivom som na ne pozerala a neodpustila si.
,,Amelia?" Zvedavo som sa opýtala, podala sestre kus papiera, na ktorom sa babička v bielom plášti neskutočne usmievala a maľovala niečo.
,,Yes." Po tichu šepla Anne.
,,Je krásna." Zhodnotila som dívajúc sa na jej plavé vlasy a ženskú postavu.
,,To je, tak ako i ty Amia." Hrdo ma objala a darovala bozk na líce.
Hocijaké to tajomstvo ma teraz nemohlo odradiť. Anne mi tu nechala horúci čaj a niekoľko sušienok. Prehrabávala som sa štetcami a netušila, že čo namaľujem.  Farby na paletách sa len tak striedali a moja fantázia pracovala na plné obrátky.  Tu prejdem červenou, zamiešam tam rúžovu a na okraj bielu..