More Than This - 43. Lucas je pán!

Harryho pohľad

Preletel som všetky schody maximálnou rýchlosťou akou som dokázal a rozbehol sa k chalanom s rukami vo vzduchu. Oxid uhličitý sa mi dral z pľúc, nohy mi už nevládali, cítil som ako mi po krku tečú kvapôčky potu. Prvý moju radosť pocítil na vlastnom tele Louis, kedže som naňho skočil. Smial sa a ťapkal ma po pleci.

„Gratulujem.“ Objal ma Zayn.

„Vidím, že to došlo i na najmladšieho člena, teraz budeme kočíkovať spolu.“ Zasmial sa Liam a dôstojne mi podal ruku, no ja som to premenil na vrúcne objatie. Niall ma vystískal tiež a sľúbil mi, že bude ten najlepší krstný otec.-Miriam sa tak rozhodla. Chalani boli zvedaví na malého, predsa aj to bol dôvod prečo sa sem trepali tak neskoro v noci. Vysvetlil som im, že teraz za ňou nemôžeme ísť, a tak nám nič iné ako vybrať sa domov neostávalo. V automate som si kúpil ďalšiu kávu, totiý bol som presvedčený, že dnes už nezaspím. Len čo Liam otvoril dvere, vyrútila sa na nás Danny v pyžame, že prečo som ju nevolal. Pokýval som hlavou. Chytila ma za zápästie ako som kráčal ďalej.

„Dann, ukľudni sa. Lucas je v poriadku, Miriam je v poriadku, ja som v poriadku, všetci sme v poriadku.“ Vymanil som sa z jej zovretia.

„Dobre, ale Liam mohol si mi zavolať, celý čas som tu tŕpla.“ Otočila sa k nemu až sa jej voňavé vlasy stihli dotknúť mojich pier. Zobliekol som si mikinu, vyzul som sa a v bielych ponožkách som kráčal na terasu. Sadol som si do kresla, ktoré sme kúpili spolu s Miriam už dosť dávno. Z kapsy na rifliach sa mi podarilo vytiahnuť mobil, cez ktorý som celej rodine i známym rozposlal sms-ky.

„Volám sa Lucas, Lucas Andrew Styles. Narodil som sa dnes okolo jednej ráno (10.9.2014), vážim presne štyri kilá a mám tie najkrajšie oči pod Slnkom. Môžeš sa na mňa prísť pozrieť zajtra, do nemocnice na juhu Londýna. S pozdravom Lucky!“

Sklonil som hlavu do svojich dlaní a jednoducho sa rozplakal. Z očí mi vytekala tá slaná tekutina, ktorú som ako malý rád ochutnával. Smial som sa zároveň a rozmýšľal ako môže byť všetko tak dokonalé. Bude v tom háčik? Mám najúžasnejšiu priateľku, s ktorou som počal dieťa, som spevák, mám tých najlepších kamarátov a už vôbec mám rodinu.

Zadíval som sa hore na čierne zamatové nebo. Pomaly, ale iste sa schyľovalo k dažďu, odniesol som kreslo dnu, vrátil sa späť a čakal kedy sa spustí lejak. Opieral som sa o drevené zábradlie a hľadel na záhradu. Za mnou som započul kroky, otočil som sa a všimol si Louisa v pyžame a so zubnou kefkou v ústach. Zamračil sa na mňa no v momente zaškeril s penou v ústach.

„Nie si nejaký besný?“ Uchechtal som sa. Pokýval hlavou. Ukázal mi gestami, že mám stáť, o chvíľu je späť. Bavilo ma, keď Tommo robil všelijaké somariny, nič si z toho nerobil, keď práve od neho (lebo je najstarší) očakávali ľudia inteligenciu. Stál som ako tĺk, dýchal čerstvý vzduch a zahliadol na okne kvapky. Potom som ich pocítil na vlasoch. Napadlo ma niečo sprosté. Vyplazil som jazyk a očakával dážď. S Miriam sme to robili furt, nechcelo sa nám chodiť napiť a tak sme vystrčili hlavy z domu a smiali sa. Neviem pochopiť prečo, ale dnes som obzvlášť viac premýšľal o mojom detstve a minulosti.

Louis prišiel v červenom pršiplášti a podal mi Zaynov dáždnik.

„Ďakujem.“ Uchmatol som ho a šarmantne sa usmial.

„Ako to vnímaš, že si otec?“ Z čista jasna, ale priamo sa ma opýtal.

„Louii je to len pár hodín. Ja vlastne ani neviem. Bojím sa.“ Povedal som na rovinu.

„Neboj ty to zvládneš, ale potom mi budeš dávať prednášky.“ Žmurkol na mňa a potiahol si kapucňu viac na čelo.

„Jasné.“ Odpovedal som pohotovo, no potom som sa zarazil. Udelil som mu zmätený pohľad.

„Vy sa s Eleanor na niečo chystáte?“ Zaujímalo ma.

„Myslím, že El je v tom.“ Ozval sa po chvíli ticha.

„Prosím?“

„Celý mesiac predým ako sme boli na turné, čo som bol u nej, celé doobedia a večeri presedela v kúpeľni. Stále ma zlú náladu, nenosí opätky, nepije alkohol, odmieta odo mňa rybacinu a nechce sa jej ani maznať. Ptom jeden večer sme sa dobre bavili, pomaly sme dochádzali k tej časti, kedy ju odnesiem na rukách do postele no odmietla ma. Potom na druhý deň som zbadal v kúpeľke biele tyčinky a v kuchyni na stole kaleráby.“Rozhodil rukami a nasadil ten svoj ksicht.

„Fúha, asi sa roztrhlo vrece s deťmi.“ Skonštatoval som.

„Neviem, ale ja som nechcel byť tak skoro otcom, no veď uvidíme. Možno si len namýšľam.“ Kývol ramenami.

„Čo keď má nejaký ženský problém?“

„Bože Harry nestraš ma! Stále si úchyl.“ Šťuchol ma. Pršalo a ja som v mokrých ponožkách prechádzal po chladnej dlažbe, vošli sme dnu a ja som zamieril do vane. Dal som si horúci kúpeľ. Hodinky ukazovali päť hodín ráno, keď som zaľahol do postele.

Miriam pohľad

Celú noc som preležala v kŕčoch, bolelo ma strašne podbruško, točila sa mi hlava. Ráno, keď som sa vyspovedala lekárke, ktorá mala vizitu, povedala, že je všetko v poriadku, vraj ma to prejde. Doniesli mi Lucasa a ja som sa teleportovala do úplne iného sveta. Len ja a Lucas. Nakŕmila som ho, prezliekla a uložila vedľa do postieľky. Cez deň som ho mohla mať pri sebe, na noc ho brali preč, aby som si odýchla. Dnes sa len náštevy hrnuli. Hneď doobeda došiel ocko s kyticou ruží. Celé moje tehotenstvo sme sa nevideli a prekvapilo ma to, že prišiel. Nikomu som nič nepísala, čiže to nemal odkiaľ vedieť. Šediny len tak iskrili na jeho hlave, už aj fúzy naberali na farbe. Kytičku vložil do vázy, ktorá bola na parapete, prešiel cez miestnosť až ku mne a zašepkal mi do ucha.

„Odpusť mi to.“ Pohladkal ma po tvári a mne sa z očí vydrali ďalšie slzy šťastia. Pevne som stlačila jeho ruku a usmiala sa.

Prešuchtal sa k malému, naklonil hlavu do postieľky, niečo mu po tichu povedal a tak odišiel. Vraj ma príde potom pozrieť.

Navštívil ma i šéf z našeho spravodajstva, dostala som sms-ku od mojej Linsi, že behom týždňa príde. Nechápala som nič z toho, ani vlastnej materi som nedala vedieť, ale aj ta sa dostavila s Andym, bračekom Adamom i s malou Jessie. Vraveli, že v Londýne chcú stráviť dlhší čas, lebo mamka mi chce pomôcť s materstvom a svoje prvé vnúča si chce nad mieru užiť. Tak som im ponúkla môj dom na čo s radosťou súhlasili, takže keď sa vrátim domov z pôrodnice budú ma čakať.

Večer sa dostavila moja najbližšia rodina. Harry s chalanmi, Danny s Ollym aj Jeremy i Duke. Sestrička ich nechcela pustiť dnu, pretože ich bolo počuť na celom poschodí. Harry ma vybozkával pre všetkými, zobral si Luckyho na ruky, pochodoval s nim po izbe a ukazoval ho každému. Danielle ma povzbudila, popriala všetko dobré, vystískala a zaslúžila som si pusu aj od Olivera. Chlapci sa tešili, že majú ďalšieho chlapa do partie, Niall povedal, že bude mať najkrajšie krsňa, Zayn sa smial, že malý ma lepšie vlasy ako on, Jeremy si s nim spravil fotku a Duke sa ponúkol, že keď mu tie jemné vlásky viac dorastú, takže mu spraví dredy za nízku cenu.

Lucasovy to po nejakom čase začínalo vadiť, že sa premáva z náručia do náručia a tak sa rozplakal. Chalani zistili, že je čas odísť až potom ako ich Dann upozornila, že návštevne hodiny končia. Kytice položili na stolík a pobrali sa domov. Len Harry ostal.

Sadol si na posteľ ku mne a perami okopíroval tie moje. Zopakovala som to, na čo si pýtal viac.

„Ľúbim ťa.“ Vravel medzi bozkami.

„Niečo mi vrav.“ Zasmiala som sa a slabučko ho hryzla do spodnej pery.

„Idem honeyovia.“ Zasmial sa, objal maličkého a tak odišiel.

Harryho pohľad:

Domov som z nemocnice došiel neskôr ako chlapci. Bol som ešte v obchode, nakúpiť jedlo, aby sme nehladovali. Chlapci ma privítali s flaškou v ruke, aby sme oslávili to, že mám ešte krajšieho syna ako som ja.

Celý večer sme sa smiali, pili, tancovali a počúvali Danielle. Keď je opitá, tak je s ňou neskutočná sranda a ešte lepšie je to ako sa ju Liam snaží dať do pohody.