More Than This - 60. The End

Je to tu. Koniec mojej prvej poviedky, ktorú som prežívala popri Miriam.  Ďakujem vám za podporu, za každé jedno milé slovo. Pijem čaj a do šálky mi padajú slzy. Bolí ma, že jednu časť mňa uzatváram. Bolí ma, že už viac nenapíšem do wordu, meno Miriam. Bolí ma, že Harry z More Than This zanikne. Bolí ma, že už nebudem opisovať a rozmýšľať nad jej životom vo mne. Bolí ma, že tento príbeh so svojimi chybami končí. Bolí ma to.
Niečo veselé, nechcem už viac plakať, možno vám pomôže vžiť sa do deja ešte viac a spomenúť si na tie najkrajšie chvíle :)
Taktiež chcem poďakovať osobám, mojim, len mojim dievčatkám, ktoré ma držali pri písaní a stále mi tĺkli do hlavy to najdrahšie, nádej.

Alex Winslow
Si prvá, lebo ty si bola osoba, ktorá pri mne začala stáť ako prvá. Teraz to však tak už nie je, no myslím, že ti patrí tiež jedno ďakujem :)

Bebs
Anjelik, srdiečko, budeš moje čo len chceš. Ďakujem ti za každulinké slovo, ktorým si ma posílila, dodala silu a podstrčila ma vpred. Som najšťastnejšia, že som s tebou v kontakte. Si môj Smile, moje slniečko moje všetko :) ILY

Marty
Ty moje ukecané blonďavé dievčisko! Všetky komentáre a slová od teba sú pre mňa balzamom na duši. Ďakujem ti. P.S Marty tvoj blog navštevujem, avšak kvôli času  nestíham komentovať. ILY

Moja Big Love
Peti, som vďačná, že som mala tú česť spoznať Ťa. Ako si spomínala, spojili nás ti piati chuligáni, ti piati blázni, tí piati mladí muži. Ďakujem ti za tvoju každú podporu, za tie krásne slová. Vážim si Ťa a ty si nevieš predstaviť ani ako veľmi. Ďakujem ti za to, že keď čítam komentár od teba usmievam sa na svietiaci monitor. Ďakujem ti za to, že ma nútiš k písaniu, za to že pri mne stojíš ako kamenná socha. Ďakujem ti za to, že si tu so mnou. Ďakujem. P.S. Bolí am duša, keď ti neokomentujem ani jeden príspevok, nevyhováram sa, ale nemám internet denno denne a ty to vieš. Ale vieš čo Love? Ako budeme v dome a ja budem mať notebook položený na stole, ver mi, že sa mňa na tvojom blogu nezbavíš a ver mi, ešte jedno že Ty si môj príklad. ILY

Mia
Ďakujem ti za milé slová a že si moja pravideľná čitateľka :) ILY


Chcem len povedať, že niečo končí a niečo začína. Dúfam, že popri písaní nových vecí spoznám ďalších skvelých čitateľov a vôbec, ľudí. Nenaťahujem, čítajte! I hope you like it!

More Than This 60. -The End

Miriam

„Zvládneš to.“ Šepla som hľadiac do zrkadla, na seba.

„Predstav si, že je tu Harry s tebou. Sedí v javisku a ty vidíš do jeho očí, hľadíš do neskutočnej hĺbky jeho prenikavých očí.“ Rozprávala som to sama seba, upokojujúc sa. Pripla som si bielu náušnicu v tvare kruhu na druhé ucho a červeným rúžom prešla po perách. Do šatne mi vtrhol Brandley a ja som sa preľakla.

„Si krásna, poď. O tri minúty je úvodná scénka.“ Podal mi ruku ale ja som ju odmietla. Vyšla som zo šatne kráčala som cez káble, motala sa, sledujúc mužov, ktorí stáli pri opone a na ušiach mali slúchadla.

„Dievčatá, prišla jedna znalkyňa z Broadwayu tak sa snažte, vybrať si môže kohokoľvek.“ Niekto ma poťapkal po pleci, bol to Paolo. Na prádzno som prehĺtla a postavila sa na pravý portál. Opona sa sťahovala a mne do očí bil dav, nie malý. Brandley stál oproti na ľavom a nervózne sťahoval päste. Spustila sa hudba, krôčik doprava, teraz rovno a tak doľava a všetko v rytme. Až sme sa s Brandley stretli. Obišiel ma, prezerajúc si ma a tak zastal. Krajom ruky ma pohladkal po líci a ja som spravila jemné gesto a narovnala sa na špičkách. Spoza mňa vyšli dievčatá a spoza neho chlapci.

„Predveďte sa!“ Skríkol Brandley a ťapol si s kamarátom, rukami si držal čiernu koženú bundu a jeho vlasy mali asi tonu gélu. Zvuk hudby zvýšili a my sme rýchlo dobehli k svojim partnerom.

Predstavenie bolo večerné dvojhodinnové a ja som mala pauzu desať minúť za celú hru. Bola som sa napiť a sadla si k dievčatám, ktoré si už svoje odohrali. Z tašky som si vytiahla retiazku so srdiečkom, ktorú som mala od samého počiatku, zo spoločnej minulosti. Pripla som si ho na krk a dala si ho za biele tričko.

„Miriam, tvoja scéna!“ Šťuchla ma Penny a ja som rýchlo utekala. Svetlá sa upriamili na mňa a Brandleyho.

„Prečo si taká nedostupná Daisy? Čo je za tým.“ Opäť malými krokmi v rytme sme sa stretli a teraz som bola ja tá, ktorá ho pohladila po líci. Ako sme hrali, veľakrát mi pohľad padol do javiska a ja som mala možnosť vidieť ho. Nevedela som či sú to len moje potuchy a predstavy, že je tu so mnou, alebo ta naozaj sedí. Nechcela som, aby ho to bolelo. Začínala som ľutovať, že som tu vôbec prišla, že som súhlasila s Paolovým návrhom.

Predstavenie sme zakončili tým, ako ma Brandley objal a pobozkal na líce. Na rad prišla klaňačka a my sme postupne chodili na kraj pódia. Poslední sme išli my dvaja, Brandley a ja. Strnulo sme kráčali po drevenných parketách, ako sme zastavili rovnako sme poklonili svoje hlavy a tak ich ukázali svetu. Ľudia nám tlieskali, tešila som sa ako malé dieťa, že som to po tých rokoch zvládla. Keď sa niekto v javisku rozkričal.

„Miriam!“ Osoba rýchlim krokom vyšla po schodoch a keď na ňu namierili svetlo, rozplakala som sa. Z očí mi tiekli slzy, ako ku mne kráčal Harry. Moje pocity sa kolísali, nedokázala som opísať čo sa vtedy dialo u mňa vo vnútri.

Uvedomila som si len to, že som cítila neskutočnú radosť a bijúce srdce, ktoré mi skoro vyskočilo z hrude. Rukou mi zastrčil pramienok vlasov za ucho, usmieval sa na mňa a popri tom niečo vyťahoval z vrecka. Roztvoril päsť, malá indigo modrá krabička ma rozplakala väčšmi. Pootvoril ju, malý prstienok mi bil do očí, bola som celá roztrasená a nevedela zo seba vydať ani úbohú sykavku.

„Marry me, Miriam?“ Jeho chrapľavý hlas sa ozýval po celej divadelnej sále. V tom okamihu som pocítila moje neutíchajúce bubnújuce srdce, ktoré mi týmto povedalo, že on je šťastie môjho života. Že práve tento blázon je môj, nikoho iného.