More Than This - 50. DNES, nie zajtra

DNES, nie zajtra

„Harry prosím ťa, polož tam obrúsok a tamto daj fľašku. Inak, nešlo by to bez nej?“ S nadvhihnutým obočím som dirigovala Harolda.

„Zlatko, dotvára to efekt a toto je pravé z Talianska, od tvojho otca.“ Usmial sa.

„Samozrejme, alkoholici. Daj si prosím čierne tričko aj nohavice.“

„Preboha Miriam, Louis sa príde opiť a nie smútiť.“ Krútil hlavou a upravoval obrus.

„U mňa nebudete piť! Mali ste sa dohodnúť a ísť do klubu a nie tu.“

„Zlatko prestaň, lebo opijem i teba a Lucasovi bude mlieko chutiť sto-krát lepšie.“

„Ty si tak strašne vtipný.“

„Ja viem, mám to v krvi a už nezúr.“ Objal ma okolo pása a sladko pobozkal pod uchom.

„Keď mi tu dole bude smrdieť ako po žúrke, zabijem teba i tvojho kamaráta a ver mi, bude to bolieť.“

„TY čo neublížiš ani muche? Akože sa ťa mám báť?“ So smiechom sa odo mňa odtiahol, čaroval so svojou neskutočnou mimikou a ruky dával do obranného gesta.

„Však počkaj.“ Rozbehol sa do kuchyne a ja za ním. Chytil ma skôr on ako ja jeho, držal ma za ramená a ja som sa mohla márne snažiť udrieť ho boxerkou do hrude. Smiala som sa.

„Bábika sa snaží, ó aká je príťažlivá.“ Pustil ma a ja som naňho spadla. Nabúrala som nosom do jeho krku. Zachrapčal a ja som sa zľakla.

„Vidíš čo si spôsobila už aj z teba kašlem, ty ty pusinka.“ Pevne ma objal, ľúbim ho.

„Harry, budeme spolu navždy však?“

„Čo ťa to napadlo?“ Prekvapene sa spýtal.

„Neviem.“ Mykla som plecami.

„Navždy áno, až po kým neumrieme.“ Usmial sa.

„Dobre, môžeme pokračovať.“ To som ho už stihla udrieť, tak som rýchlo utekala kade ľahšie a on za mnou. Zastali sme pred zvoniacimi dverami.

„Buď slušný a správaj sa kultivovane, nezabudni na to ako som ťa vychovala á.“ Spustila som taký rehot, mali ste vidieť ten jeho pohľad, čistý Styles, určite by spravil takú grimasu aj vtedy, keby mu vyholili celú hlavu.

2.11

Harry

Sedel som v kaviarni a kontroloval internetovú schránku. Od vtedy čo sme sa mesiac neukázali na scéne, ma akoby fanúšikovia ani nespoznávali. Mohol som v pohode sedieť v Starbuck, čo kedysi nebolo možné, piť svoje latte a prechádzať maily. Miriam mala náštevu z Ria. Tú Linsi, ktorá u nás trávila jedni Vianoce, a nechcelo sa mi počúvať ako sa chichocú a rozprávajú o blbostiach. Louis sedel oproti mne a stále vzdychal. Chcel mi niečo naznačiť ale nemal som náladu.

„Louis čo je?!“

„Nič.“ Pokrútil hlavou a zahľadel sa za mňa. Otočil som sa a všimol si Eleanor v hrubom svetri. Prisadla si k Louisovi a objednala si čaj. Čumel som na ňu ako na blázna a nechápal.

„To sa ti snažím vysvetliť, neviem nejakou náhodou ju zobrali na plastiku a teraz máme doma silikonovú Ell.“ To som sa rozrehotal ako debil. Vo vrecku mi zavibroval mobil, na displeji svietilo meno nášho doktora a mňa prepadol strach, rozbúšilo sa mi srdce a zaliala ma horúčava. Rýchlo som si obliekol kabát, šálu, zakýval im a vytratil sa von. Opatrne som zdvihol telefón a priložil si ho k uchu.

„Halóó.“

„Pán Styles? Práve mám čas, a poznám jedného špičkového doktora, ktorý robí presne tieto práce a tiež zvláštnou náhodou dnes môže. Takže, dúfam, že ste práve vstali a nič ste nezjedli ani nevypili, inak by sme to museli preložiť na február a ako viem, do vtedy by ste už chceli byť dávno fit.“ Do riti! V duchu som si zanadával a nevedel čo mám spraviť, mohla by mi poškodiť jedna káva? Nechce sa mi čakať s tým hrdlom do nového roka. Už ma nebaví, že neviem spievať.

„Pán Styles ste tam?“

„Áno, tu som. Chcem to podstúpiť, dnes.“

„Som rád, že váš prístup je profesionálny, no na účet mi potom zašlete jednu čiastku, kedže som vám vybavil svetového doktora.“

„Samozrejme, len už ma dajte do kopy.“

„Moje auto po vás príde, ale kam?“

„Kedže som doma, ughh, tak aremles street 25, ďakujem.“

„Budem vedieť spievať.“ Zajasal som a babka ktorá šla okolo na mňa pozerala ako na najväčšieho idiota. Autom som sa rýchlo odviezol domov, okolo Miriam len tak prefrčal a zastavil sa až v našej izbe.

V postieľke spinkal môj malý synček, na ktorého som sa usmieval, až kým mi nestvrdol úsmev. Do cestovnej tašky som nahádzal nevyhnutné veci, no však nevšimol som si Miriam stáť vo dverách.

„Ty odchádzaš?“ Zmätene pristúpila ku mne.

„A kde? Lepšiu ženu ako si ty by som nenašiel široko ďaleko.“ Usmial som sa, objímal ju a popritom bozkával do vlasov.

„Och, ty trdlo, tvoje komplimenty ma držia na svete, no a ešte ten drobizk.“ Pousmiala sa.

„Dnes, ma budú operovať.“ Kľudne som povedal ale mohol som čakať, že jej rozkošná tvárička naberie farbu a vykričí ma.

„Čo? A to mi povieš teraz? A kde si bol? S Lucasom som potrebovala pomoc.“

„Ja som sa to dozvedel tiež až dnes. Bol som na káve s Louisom, potom zavolaj Ell, že čo má nové, budeš ozaj prekvapená.“

„Musím ísť, ľúbim ťa a nech sa stane čokoľvek vždy pre mňa budeš tá jediná.pa“

„Harry, preboha prestaň, všetko bude v poriadku, och bože srdce mám až v hrdle.“

„Kľud, utekám.“