More Than This - 49. Keď Boh prikladá vrecia s ťažkosťami na chrbty nás všetkých

Keď Boh prikladá vrecia s ťažkosťami na chrbty nás všetkých.

Miriam

Utekali dni, odplávali týždne, odbehol i mesiac.

Tento rok bol október očarujúco chladný až mrazivý. Keď som si sadla k oknu, jemne ho pootvorila, počúvala som šuchtanie listov a našu Hedvigu. Lucas v tom čase spal a Harry behal po vyšetreniach. Dosť často ma žrali mrle, keď mi ráno oznámil, že ho čaká ďalšia kontrola. Nespieval, ba šepkal. One Direction, pre stratu jedného z najpotrebnejších hlasov museli zrušiť koncerty po Anglicku. Báli sa, v ich hlavách sa premietali rôzne, strašideľné až deptajúce myšlienky. Čo bude ďalej? Ako sa to vyrieši?- Pýtate sa, odkiaľ to viem? Mojim zdrojom bol Niall, ktorý sa u mňa zastavil každý deň, aby mi pomohol. Staral sa, prebaľoval krpca a rozprával mi. Veľa vecí, od rozchodu s Charlie až po vzťah Zayna so škrečkom. Ne raz som sa smiala, Niallovi som radila ako zbaliť babu, a on to potom vyskúšal na mne čo som skoro dostala infarkt. Večer sme si spravili pukance, pozerali staré komédie a čakali na Harryho. Hneval sa, nechcel nás tak vidieť, bál sa a pri tom zúril. Nie, navonok sa snažil pôsobiť vyrovnane ale oči prezrádzali všetko. Ako Horan zmizol, nesprával sa prívetivo. Mlčal, zavieral sa v hosťovskej a zopár krát som počula i plačlivé vzlyky. Čo sa deje? Všetko začínalo upadať

Chalani sa snažili, pomáhali Harrymu, podporovali ho a Liam nikdy nestrácal to svoje pozitívne zmýšľanie. ASPOŇ on bol ten, ktorý veril a dúfal.

25.10.

„Som doma.“ Zamrmlal Harry z chodby. Opatrne som vykukla z obývačky a sledovala ako sa vyzúva. Zakašľal, ruku si priložil k ústam a opäť len silnejšie. Tu sa prehol v krížoch a dlaň si pritlačil na hruď. Mračila sa a pri tom odkladal kabát. Nevravel mi nič, hovoril, že je to zbytočné, aby som sa trápila. Hrabala som sa i v jeho papieroch, keď mi už inak duša nedala ale nič som nikdy nenašla. Vykročila som, podlahy zavŕzgali. Zdvihol pohľad a usmial sa, tak nebezpečne. Ruky vystrel do vzduchu a ja som sa v nich tak rada utápala. Jeho ruky boli veľké, aj cez to tak nežné a príjemné.

29.10.

„Miriam!“ Zľakla som sa, práve som prebaľovala naše slniečko keď niekto kričal v predizbe. Malého som položila do postieľky a utekala dole. V dverách stál vyplašený zadychčaný Zayn. Zvrieskla som.

„Miriam, poď rýchlo. Musíme ísť!“ Rukou ukazoval ku mne.

„Počkaj a čo Lucas?!“

„Zober ho, poď.“ Šepol. Luckyho som okamžite prezliekla, do teplých pančušiek, dupačky, rifle, košieľka, svetrík a vetrovka. Dole mi pomohol Zayn zabaliť ho do deky a tak do vajíčka. Viezli sme sa Harryho autom a ja som ničomu nerozumela. Len čo som sa na niečo opýtala, umlčal ma. Rýchlim gestom, alebo nepeknou mimikou.

Tŕpla som, Lucky mrnčal a ja som nevedela čo skôr. Viezli sme sa autom dobrých desať minút, pak sme zastavili pri poliklinike. Bála som sa. Zayn sa šiel opýtať potrebné veci na recepciu, ktoré som počuť radšej nechcela a tak som nám zavolala výťah. Srdce som mala až v hrdle, a hrdlo niekde v riti.

„Zayn.“ Šepla som. Pochopil ma, objal ma a mne do nosa vnikol cigaretový pach. Zastavili sme na treťom poschodí, Lucasa zobral Malik, lebo moje sily boli na dne. Kráčali sme bielou uličkou, sterylizovaným prostredím, obklopení nemocničnou vôňou a sestričkami v bielych plášťoch. Prevážali okolo nás ženy bez vedomia.

Zayn zrýchlil krok, a ja som pred nami zbadala chalanov. Sedeli na stoličkách a všetci vyzerali zdrvujúco. To mi po líciach už stekali slzy a vôbec som nemusela vedieť o čo ide. Ako ma zbadali, postavili sa do jedného. Okrem Louisa.

„Kráska neplač všetko bude fajn.“ Tíšil ma na koženom pleci tmavý chalan, ktorý ma vždy fascinoval svojim vkusom. Z jedného ramena som sa presunula ďalej a konkrétne ku bábätkovskej vôni, Niallovi. Stamaď sa mi ľahko šlo k Liamovi a tak k Danielle.

„Tu je tá káva.“ Začula som známy hlas, ktorý som tak strašne milovala. Chrapľavý, mužný a vždy príťažlivý. Obzrela som sa a zbadala Harolda s teglíkmi, plnými tekutiny, ktorá robila z ľudí otrokov a závislých naň. Ako na mňa došiel pohľadom, všetko strčil do ruky Louisovi a rozbehol sa ku mne.

„Miriam!“ Vyzdvihol si ma do náručia, bozkával ma na líce a šepkal.

„Neplač, miláčik, pššt.“ To som utíchla, položil ma na zem. Nesledovali nás, boli tak zarmútení, že ledva niečo videli. Moje vnútro sa razom upokojilo a vedelo, že moja láska žije a je v poriadku. Za ruky sme sa presunuli na koniec chodby.

„Ja ja som myslela... Oh, vďaka Bohu, že žiješ.“ Hlavu som priložila na jeho hruď.

„Ty nevieš čo sa stalo?“ Prekvapene na mňa pozrel a potom zase objal.

„Zayn mi to nepovedal, ty si nebol doma dobré dva dni, takže...“ Normálne som riekla a Harry mi zatiaľ utieral vreckovkou slzy.

„Eleanor... El nám potratila.“ Povedal a venoval mi smutný pohľad.

„Prosím?!“ Moje vnútro vzbĺklo, orgány sa naštartovali ako desné a srdce mi búšilo.

„Počula si dobre. Teraz pred chvíľou.“ Moje slzné kanáliky nezaostávali.

„Zlatko.“ Opäť mi hlavu priložil na kabát a rukou mi prechádzal cez vlasy.

„Ch-ch-chuderka, moja malá. Mne je to tak-tak-tak ľúto.“ Revala som a on ma nestíhal utišovať. Došiel za nami i Liam, ktorý sa snažil ale márne.

Z diaľky na nás kývol Niall a ukázal na dvere, ktoré sa pomaly zatvorili. Louis je dnu.

Sadli sme si, Harry sa šiel prejsť so svojim malým synom. S Dann sme si navzájom podávali vreckovky a vždy sa obzreli za buchnutím dverí. Moja hlava šla vybuchnúť a nos som musela mať červenejší než papriku. Všetko sa kazí, ničí. Prečo to robíš? Prečo nám nemôžeš dopriať aspoň nejaké to šťastie?! Zúrivé myšlienky som posielala rýchlou poštou do neba a až potom zistila, čo som vlastne odoslala.

„Ja to nechápem Dann.“ Hlavu som položila na jej rameno.

„Pšt, musíš byť teraz veľmi silná, aký ma Harry dátum?“ Otázka ma zarazila až tak, že som nezavrela sánku.

„Ty o tom nevieš?“ Prekvapene mi pokračovala.

„Mala by som o niečom vedieť?“

„*Harry. Operácia. Dátum. Nič?*“ Jej vlasy sa rytmicky krútili a vytvárali špirály, aj ja chcem také vlasy. Sledovala som ich a ani nestíhala rozmýšľať nad tým čo vravela. Najprv som si to musela dávať do kopy a tak vyšli mi len kúčové slová*

„Danielle je toho na mňa veľa.“ Postavila som sa z vŕzgajúcej stoličky a kráčala za Harrym vonku. Výťahom som zišla na prízemie a nechávala voľne tiecť slzy, neutierala som ich. Páčilo sa mi ako mi tiekli po krku a potom zaliezli pod tričko. Pery som krivila ako Lucas, keď si dožaduje mlieko a oči ma štípali. Pred nemocnicou stála stará lavička a ja som sa rozhodla, že to miesto ma utíši. Sadla som si, zdvihla ramená, aby mi kabát zakryl krk, nohy narovnala a mračila sa na zeminu. Neviem, ofina mi liezla medzi oči a smútok zo mňa len tak vyžaroval. Všetko čo sa okolo mňa pohlo som pohľadom zamrazila. Zaregistrovala som tak akurát spiaceho Lucasa v oranžovo čiernej sedačke ako chrápe, tváričku má naklonenú na pravá stranu, pusu pootvorenú a líce ako dva vačky plné semiačok. Nie ja nesrandujem, on naozaj vyzerá ako taký malý škrečok, podobá sa na toho Zaynového, len škoda že Malik chová škrečku, alebo škrečovičku počkať asi skôr samičku škrečka, ha.

Harry ma z ľahkosťou pohladil po tvári a venoval jemný úsmev. Sedačku položil vedla mňa a on si sadol na ľavú stranu. Objal ma a zašepkal.

„Aký som ja rád, že mám zdravého syna.“ Vydýchol si a radostne si usmial.

„Ktorému sa absolútne nevenuješ.“ Dokončila som.

„Jakže? A teraz?“

„Harry, to je chvíľkové. Celý čas čo sme spolu si si predstavoval a prosíkal ma, aby sme mali dieťa a teraz keď ho máš ani nespávaš doma.“ Vzdychla som si.

„Zlatko, spávam doma u chalanov. Keby si ma mala v noci počúvať ako kašlem a chrapčím tak by si ma asi vyhodila aj tak.“ Kývol ramenami a pobozkal ma na líce.

„Inak kedy si sa mi chystal povedať, že ťa čaká operácia? Tesne predtým ako pôjdeš pod nože? Bože Harry, Danielle ma tak strašne teraz vystrašila a ešte Eleanor, Boh ju ochraňuj.“

„Vravel som ti, že nechcem, aby si sa trápila, nie ty zistíš všetko, aj keby si mala ísť cez mŕtvoly!“ Nazlostene

pokrútil hlavou.

„Dobre vieš, že sa budem trápiť stále, kedy ťa budú operovať?“

„O pár týždňov, no neviem presne.“

„Ty si taký.... milujem ťa.“ Chcela som mu vynadávať do debilov, idiotov, somárov, kreténov, imbecilov, magorov, že mi nič nepovedal a ešte kamarátka to vedela lepšie než ja.. no srdce mi nedalo, päsťou som mu udrela do stehna a povedala tie dve slová.

„I love you Miriam too, you are my so amazing life and without you it won't be a good. Love.“ Nahol sa k mojim perám a ja som ešte stihla povedať.

„Forever together.“ Až tak som zničila tu tenučkú hranicu medzi nami dvoma a pobozkala ho. Aspoň na chvíľu som sa odreágovala a nemyslela na vonkajší svet plný zlých a zdrvujúcich vecí, ďakujem.

„Poď, budú náš potrebovať. Musíme byť im teraz obrovskou podporou, ja Louisovi, predsa je to môj najlepší kamarát a ty zase Eleanor.“

Hore nás čakali zronené tváre, Harry si hneď sadol k Tommovi, ťapkal ho po chrbte a niečo mu vravel po tichu.

„Miriam, môžeš ísť dnu ale len na chvíľu.“ Pozrel na mňa uplakaný Louis. Sedačku som podala Niallovi, prešla som okolo chlapca, ktorý mohol byť tiež otcom, ale okolnosti spravili asi svoje a stisla mu ruku, poďakoval .

Ako som kráčala k dverám, zaliala ma horúčava a moje dýchanie bolo tiež o dosť rýchlejšie, nevedela som čo očakávať, nemohla som si predstaviť, nevládala rozmýšľať nad Eleanor, dievča ktoré vždy nosilo na perách úsmev, za každým sa rehotalo ako Danny, a to tažšie mi bolo teraz vidieť ju.

„Zlatko.“ O mnoho väčšie slzy, poriadne som ju ani nevidela. S plačom som vošla dnu a okamžite si k nej prisadla. Dívala sa na mňa tak zmätene, ťažko, zúfalo viem, že jej to bolo trápne a tuším, že už určite mala predstavy o tom čo to bude a ako to u nich bude vyzerať a teraz je všetko fuč.

„Malý Sebastian ba či Nettie, Miriam.“ Rýchlosťou svetla sme obe revali ako bláznivé a objímali sa navzájom.

„Stay strong, je hore cíti sa dobre, neboj sa. Dohliada na teba a vždy keď ti bude ťažko bude tu pre teba.“ Hladkala som ju vo vlasoch a snažila sa myslieť pozitívne, neviem cítila som sa tak, ako keby sa to všetko stalo mne, tak empaticky, až príliš.

„Ďakujem.“

„Nie neďakuj mi. Budem tu, pre teba stále, ver mi. Dievčatko len poriadne oddychuj a nestrácaj nádej, dostaneš sa z toho, neboj sa. Pomôžeme ti.“ Na líce som jej dala pusu a opustila izbu. Mrkla som na Louisa a tým mu dala na známosť, aby šiel za mnou. Zastali sme pri automate s kávou a ja som sa ujala reči.

„Louis, prepáč ja mala som ti to povedať a nie zahovárať, ako mi je hrozne. Keby si to vedel bol by si pozorný a všetko by bolo lepšie.“ So slzami v očiach sa mi hovorilo ťažšie, než kedykoľvek predtým. Lebo viem, že na tom mám určitý podiel viny.

„Miriam, nie minulosť neriešime. Ja som sa to dozvedel dnes ráno, že budem otec a na obed, ako sme spolu varili, chcela dosiahnuť k vrchnej poličke. To som však ešte nevedel, lebo keď som sa otočil a všimol si jej snahy, naťahoval som ruku a chcel som to vziať za ňu, lenže spadlo to medzi nás a ona v ľaku spadla tiež. A presne vtedy sa na jej sukni zaligotala červená škvrna.“ Smrkal, hlavu si opieral o plast a plakal. Videla som ako si slzy vytrvárajú vlastnú cestičku po jeho lícach.

„Louis, mne je to tak strašne ľúto.“ Pritúlila som sa k nemu a on ma zovrel v objatí.

„To nič, Miriam je mi tak hrozne, žeby som najradšej skočil z mosta, lebo keď som sa jej pozrel do očí, videl som to znova, zas a znova. Môžem za to, mal som byť ešte viac všímavejší ba uchytiť ju ako padala. Nie, ja Tommlinson nechal som ju spadnúť.“

„Pššt, nie nemôžeš za nič. Možno by sa to udialo tak či tak. Možno nie dnes ale zajtra, alebo večer. Ten pád tomu len dopomohol nechápeš, nie všetky ženy ktoré su tehotné a slabo spadnú potratia, asi mala El napríklad skôr nejakú komplikáciu alebo ju neposlúchala maternica. Louii prestaň nemôžeš za to.“ Tak veľmi som sa mu snažila pomôcť, chcela som ho z tohto stavu dostať hneď, v tomto momente...no uvedomila som si, že na toto budú spomínať dlho, a keď nebudú stáť pri sebe tak sa ich cesty rozídu a to práve nemôžme dopustiť. Čie veľké ruky ma zozadu objali a odtiahli od Louisa. Na ramene ma tlačila Harryho brada a jeho vlasy ma šteklili po celej tvári.

„Louii, príď zajtra na večeru.“ Usmial sa na neho Harold a bratsky sa objali.

„Pôjdem ešte za El, má dojsť mama s Lottie a aj Ell rodičia, takže počkám a ostatných pošlite domov a čo vaše dieťa?“ Pri poslednom slove v otázke, prehltol na prázdno až tak dokončil vetu.

„Niall.“ Zamierila som k nemu, prebrala si Lucaska a z ľahka ho objala.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa.

„Nie, ja som rád.“ Kývol hlavou, Danny aj mňa zobral pod pazuchu a Liam za nami došiel s telefónom pri uchu.

„Viem, že je to ťažké detská ale musíme im byť k dispozícii vodne i v noci, čo keď Louii sa nám poskladá tesne pred nejakou tlačovkou, už teraz mám strach.“ Zamyslene vravel Liam a opieral o mňa hlavu.

„Skôr by si mal myslieť na to, ako im treba pomôcť, po prípade ako sa cítia. Nie, ty musíš hneď rozmýšľať nad prácou. Do riti! Stále som v práci (pozn. autorky->Olly je doma s Liamom, kedže plat neodstávajú lebo nemajú žiadne ponúky, a Dann maká na klipe Gagy) a keď som konečne doma tak o nej vkuse vravíš a ešte sa všetko dosiera!“ Danielle vybuchla ako najväčšia atómová bomba, zrýchlila krok a s Harrym zabočili ku schodom.

„Piškótka!“ Liam za ňou kričal.

„Idem za ňou.“ Púšťala som Niallovu ruku, ale Payne bol rýchlejší.

„Asi to na ňu ide.“ Pokrčil plecami Horan.

„Práve mi ukradla priateľa.“

„Ja ako správny kamarát, som si tiež ukradol ženskú no a ešte s bonusom.“ Snažil sa odľahčiť situáciu.

„Neviem, či to bude bonus, keď v noci nezažmúriš ani oka lebo malý bude vrešťať ako pavián.“

„Preto prespáva u vás?“ Nedalo mi neopýtať sa.

„Kvôli Luckymu? Nie, Miriam on je chorý. Chápeš? Každý večer sedí na terase a plače. Nepovedal nám nič, nevieme, netušíme o čo mu ide, čomu je. Vieme len, že ho čaká ťažká operácia a to je všetko. Znížili sa nám predaje cédečiek, náštevnosť hlavnej stránky klesá o milióny, rádia nám nevyvolávajú tak ako kedysi. Chýba nám veľmi, bez neho nie sme One Direction.“ Rozhadzoval rukami.

„A čo Joshua? Nepovedal vám nič?“ Niall pokrútil hlavou.

„Absolútne nič?“

„Miriam nie. Vraví, že keď si to pán Styles nepraje tak nebude nič prezrádzať.“

„Čo keby som za nám zašla ja? Predsa som jeho priateľka a možno mne to..“

„Nemyslím si, určite ho podpláca, nestačí že má skoro väčší plat ako my, keď ešte ošetruje Madonnu, nie Harry doňho vkladá ďalšie peniaze.“

„To vieš skade?“

„Spoločné účty? Ha? Viem Harryho kód, požičiaval mi malú čiastku a Paul nás kontroluje, keď sa nejaké peniaze stratia okamžite si nás berie na bok alebo na kávu a v poslednej dobe Hazzovi vyvoláva vkuse.“

„Aha, je to zložité ale nevzdám sa.“ Niall ma odprevadil k Harrymu autu, ktorý už sedel za volantom.

„Ahojte, ozvite sa.“ Rozlúčil sa Niall.