More Than This 48. Dospelý a zároveň aj dieťa?

Dospelý a zároveň aj dieťa?

Miriam

Nad ránom ma zobudil Lucas, ktorý potreboval napapať. Rukami som vliezla do postielky, opatrne ho vybrala, sadla si naspäť a prisala ho k sebe. Ako som sa obzerala v tej tme, nevidela som žiadnu hrudku ležiac vedľa mňa. Zažala som nočnú lampičku a oči nechala zavreté. Až po chvílke, keď som nadobudla odvahu som ich pootvorila. Vedľa mňa Harry neležal, nebol tu. Jeho miesto bolo chladné, takže sa spratal dávnejšie. V krku mi vyrastala hrča a ja som vedela, že niečo nieje v poriadku. Teda sugerovala som si to do hlavy. Lucas pil dnes o niečo rýchlejšie, takže sme skončili skôr. Rozhodla som sa, že ho počkám, lenže prešlo desať minúť, nasledujúcich dvadsať a ja som už umierala strachom. Prehľadala som celý dom a nič. Dokonca som vliezla i mame do izby. Keď už som naozaj nebola schopná niekde ísť a slzy sa mi tlačili do očí, lebo som sa bála toho najhoršieho, aj keď sme do seba vkladali dôveru, Harry bol ako jemný vánok, ktorý zmizne hocikedy, som sa zatvorila v kúpeľni. Zosunula som sa po dverách dole na zem, slané slzičky mi už tiekli prúdom, keď tu zrazu vo vani som zbadala sedieť Harryho. Nohy mal skrčené, ruky prekrížené a hlavu opretú o kachličky. Na tvári mal červené fľaky, oči lesklé a díval sa niekde do blba.

„Harry?“ Prekvapenie som neskrývala. V živote som ho takto nevidela. Jeho hlava sa natočila mojim smerom a on spustil ďalšie slzy.

„kocúrik, čo sa deje?“ Vošla som do vane, dúfajúc, že to pod nami nepraskne. Sadla som si do tureckého sedu a pozorovala svojho priateľa, ako plače. Toto sa mi ešte nestalo, ale aj muži majú svoje emócie, ktoré asi vyjadrujú len v noci.

„Ne-nechcel som, aby si ma takto našla.“ Rukou si utrel tvár, potiahol nosom a pohľad uprel na svoje nohy.

„Každý je len človek, každý má svoje pocity.“ Prstom som mu utrela ďalšie slané slzičky a čakala kedy z neho niečo vyjde.

„Honey, poď ku mne.“ Natiahol ruky do vzduchu.

„Harry nezmestíme sa tu.“ Kývla som hlavou, na čo svoj skryvený chrbát okamžite vystrel a chytil ma pod pazuchami. Stiahol ma mu na stehná a naše telá sa dotkli. Pocítila som náhly prúd elektriny, ktorý vravel za všetko. Moja zamilovanosť neprestala rásť, pri každom ďalšom dotyku sa chvejem viac a viac.

„Ale hej.“ Šepol mi do ucha a potiahol nosom.

„Nechcel som, naozaj som nechcel, aby si ma takto niekedy videla.“ Bradu tlačil na moje rameno a slzy premočili moje tričko.

„Keď chceš fungovať v dlhodobom vzťahu, nesmieš nič skrývať.“

„Ani to, keď ma niečo bolí a chcem byť silný muž?“ Otázka ma zarazila a ja som objavila v jeho vnútri malého Harryho, ktorý bol ešte stále dieťa a nevedel čo sa od neho očakáva.

„Pozri, u nás môžem byť ja, silná žena.“ Vravela som mu do ucha a rukou ho škrabkala vo vlasoch.

„To by sa mi páčilo viac.“ Zasmial sa.

„Nie Miriam, len ja. Nevydržal som to. Proste to nešlo, všetko toto naokolo ma vynervovalo a dnešok ešte viac, teda včerajšok.“ Odtiahol sa odo mňa a díval sa mi rovno do očí.

„Ženy majú takéto depky 300-krát viac a vy nás neviete pochopiť, teraz to došlo aj na teba.“ Dostala som nevrlý pohľad, tak som pokračovala.

„Včerajšok? Zlatko vrav.“

„Miriam, ale nesmej sa, ja mám z toho strach.“ Nadvihol obočie.

„Harry, dochádza mi trpezlivosť.“ Pozrela som naňho vážne. Pobozkal ma na pery a pritisol k sebe.

„Včera ako som behal za tebou, začal som sa dusiť a vykašľal som zo seba krv. Potom som stretol Rachel a tak prišiel domov, lenže hrdlo ma bolelo celý deň a v noci, som tu už poriadne dlho, proste keď sa necítim dobre, alebo moje vnútro vybuchuje spievam si, lenže fakt je, že teraz to nedokážem.“ Odtiahla som ho od seba a dívala sa na zronenú tvár, ktorá plakala. Harry naozaj plakal, nos mal červený a oči napuchnuté.

„Pššt, Honey. Nedovolím, aby sa ti niečo stalo. Všetko bude v poriadku, ty aj tvoje hrdlo. Mohol si chytiť zápal, alebo máš podráždený hrtan, to prejde.“ Jeho hlavu som pritisla na svoje rameno a stískala ho najpevnejšie ako som vedela.

„Bože, ale ja neviem spievať. Miriam pochop to.“ Plakal.

„Ja to chápem Harry a veľmi dobre, keď je niekto alebo niečo čo nadovšetko miluješ a ono to zmizne.“ Začal spievať More Than This ale rýchlo skončil.

„Harry neplač.“

„Miriam, aký som ja slaboch, ja plačem. Bože, ale oni nás budú nenávidieť.“

„Všetci vás milujú.“ Riekla som.

„Nie, lebo oni nás budú nenávidieť!“

„Prestaň Harry a poď.“ Vytiahla som ho z vane.

„Ty si riadna ženská.“ Skonštatovala som ako sme kráčali ruka v ruke hore po schodoch a on smrkal.

Vošli sme do mojej izby, podala som mu mikinu a sebe som vzala pletený sveter. Lucasovi som do postieľky strčila detskú vysielačku a jednu napchala do vrecka na pyžame. Harryho som ťahala za sebou a keď sme sa blížili k vchodovým dverám niečo poznamenal. Nerozumela som mu ale vedela, že čo mu teraz pomôže najviac. Sadli sme do jeho auta, lenže ja som šoférovala a on sedel na sedadle spolujazdca. Keby to nebol Harry, tak by nenamietal, ale nakoniec sme to zvládli. Síce volant som už nevidela nejaké to obdobie ale v dokladoch mi ešte stále svietil nevyužitý vodičák. Keď raz tak poriadne. Smiala som sa, lebo keby bol Harry v normálnom stave tak by mi v živote nedovolil riadiť ho. Cesta trvala dlho, bolo riskantné ísť takto preč od maličkého, ale snáď to mamka zvládne.

Keď sme zaparkovali auto , pomaly začínalo svitať. Vonku bola poriadna kosa, ale toto ma už nemohlo odradiť. Nevnímal ma, nedíval sa na mňa, nezaujímal sa o mňa, riešil len svoj problém, ktorý ho teraz trápil asi najviac, nedávala som mu to za vinu, to nie. Ako vravím, všetci máme svoje chvíle plné depresie a smútku.

Zaviedla som ho pred dvere. Stál tam ako stĺp, a ja som šla vyhrabať odnekiaľ kľúč. Kde ho len môžu skrývať?

„Tu je.“ Zamumlal Harry a podal mi zväzok klúčikov.

„Ďakujem.“ Odpovedala som.

Vošli sme dnu, bola som zobudiť Anne pod jedinou prosbou.

„Prosím, objími svojho syna a nehnevaj sa, že sme tu tak vtrhli.“ Zívla som sa usmiala sa na ňu. Poďakovala sa mi, lebo práve nastal jej čas, aby sa vychystala do roboty, takže sme neboli veľká otrava. Harold sedel v ich kresle dole v obývačke a neustále poťahoval nosom. Anne si k nemu kľakla a roztiahla ruky dokorán, aby uchránila svoje dieťa pred všetkým nebezpečím, ktoré číha naokolo. Toto všetko sa mi zdalo komické, pretože v živote by som si nepredstavovala, že môj dvadsaťjeden ročný priateľ bude plakať na maminom ramene, ale keď som sedela na pohovke a pozorovala ich, prišlo mi všetkého ľúto, aj toho, že toto chlapčiatko staršie ako som ja, má byť už príkladným otcom a priateľom. Iní chlapci v tomto veku striedajú dievčatá, chodia po baroch, zabávajú sa. On pracuje, živí nás, stará sa o nás. Prajem každej žene, aby mala tak príkladného manžela alebo priateľa. Harryho by som najradšej vystavila do výkladu a každému o ňom rozprávala, aký je zač. Nepreháňam, to nie. Je pravda, že všetci máme svoje muchy a ja ich mám o trošku viac o veľkú trošičku viac.

Trvalo im to viac ako tridsať minút. Keď okolo mňa prechádzala Anne súcitne ma poťapkala po pleci. Vedela som, že túto situáciu som naplno pokazila a vôbec Harrymu nepomohla a ešte sa toho vzdala, tým že som ho doniesla tu. U Stylesovcov sme dostali raňajky a ja som mala čas vydiskutovať si to s Harrym.

„Prepáč.“ Šepla som. Harry sa ku mne nahol a vlepil mi na líce lekvárovú pusu.

„Zlatko, ty by som mal ja povedať.“ Pousmial sa a stlačil mi ruku.

„Nie, ja mala som ťa utešiť a pomôcť ti.“ Dudrala som.

„Honey, šš. Pomohla si mi a veľmi. Bez teba by som tam ležal do teraz.“ Vravel chrapľavým hlasom a vyškieral sa.

„Harry ja ťa nechápem. Ty si v niektorých situáciach tak dospelý, príkladný a potom sa zachováš ako úplne dieťa.“ Zasmiala som sa.

„Dúfam, že aspoň Lucas bude normálny.“ Zhodnotil Harry so smiechom.

„Ako ti je?“ Ubezpečujúca otázka.

„Lepšie, ale aj tak sa na to bude musieť pozrieť Joshua.“

„Náš osobný doktor.“ Kývol hlavou na bok.

„Myslela som psychicky.“ Rukou som ho pohladkala po líci.

„Tak okrem toho, že nás budú všetci nenávidieť, fajn.“

„Prosím ťa nespletaj. Je škola, a neviem čo stíhate do decembra, do vtedy už budeš fit.“

S Harrym sme odviezli Anne do roboty a tak sme sa vybrali pyžamách naspäť domov. PO ceste sme sa zastavili v tescu a pozreli Luckymu cumlíky, potraviny aj vody. Keď sme vchádzali do dvora vycvaklo nás niekoľko novinárov a ja som si opäť spomenula aké je to.

Doma nás čakala rodinka alias tarzan s gorilami. Nebudem vám rozprávať, kto je kto. Domyslite si.

Harry vyložil nákup, ja som utekala hore k Lucasovi. Maličký ležal ako päť peňazí, bol červený, vyplakaný.

„Čo to len tá hlúpa mamička vystrojila? Neboj sa, tu som.“

„Už to nikdy nespravím, nie. Ľúbim ťa.“ Niekto by ma pokladal za blázna a vôbec by si neuvedomoval, že ja práve utišujem svoje dieťa, ktoré žiadostivo túži po materinskom mlieku, ale ja mu ho neviem dať. Stres spravil svoje.