More Than This - 47. Neuhádneš

Aloha, ja žijem nebojte sa. Mam sestru! ja mám sestru! Som strašne šťastná, taká malinká s tmavými vláskami. Och babmbuľka moja :) 
Inak s tou náštevnosťou ste ma dosť prekvapili! :-O Ďakujem a hlavne mojej krásnej, ty vieš, že si to ty! :DD n
Musím ísť ale časť je tu ale ja sa ozvem, see you later ! ♥

Harry 

Bežal som cez park, aby som to vzal domov rýchlejšie lenže na polceste mi prišlo zle. Rozkašľal som sa ako blázon, prehol som sa dopredu a vydral zo seba krv. Neveril som, ale pachuť na jazyku vravela za všetko. Červený fľak svietil predo mnou na betónovom chodníku a mňa strašil. Nechápal som, ničomu. Nevedel som si to vysvetliť ale čo najrýchlejšie som sa chcel zbaviť krvi v krku. Bolo mi čoraz viac zle a nepríjemnejšie. Chcel som len dobehnúť Miriam a nie zabiť sa. Porozhliadal som sa okolo a hľadal niečo otvorené, aby som mohol zájsť na záchod a umyť sa, totiž môj kabát a šála boli tiež poznačené. Točila sa mi hlava, pľantal som sa ako dieťa v gumákoch a nakoniec vošiel do butiku. Slečne som kývol hlavou, vystrašila sa. Jasné, vidieť chlapa s krvou na ústach, nieje vôbec nenormálne, tu v Londýne. Ukázala doprava, tak som sa otočil. Na dverách svietila tabuľka, rýchlim krokom sa tam vybral a pri tom narazil do nejakej mladej slečny. Keď som tej osobe pozrel do očí, nemohol som si nevšimnúť, že je to Rachel.

„Ahoj.“ Šepla a kabát si preložila do druhej ruky.

„A-ahoj.“ Vykoktal som a slabo sa usmial.

„Preboha čo sa ti stalo?“ Neskrývala tú svoju zvedavosť. Nemusela, poznali sme sa tak dokonale, že obidvaja sme vedeli, ako ten druhý zareáguje.

„Sám neviem.“ Kývol som hlavou a prehltol sliny plné krvi.

„Poď, ešte ťa niekto takto uvidí.“ Stiahla sa ma za ruku. Vošli sme na dámske, veci si položila k umývadlu a mňa povelila, aby som si sadol hore. Z tašky vytiahla vreckovky, ktoré namočila a až tak mi ich podala.

„Ako to bolo dávno.“ Vzdychla si a pridala jemný smiech.

„Dosť, od vtedy sa veľa zmenilo.“ Zoskočil som dole, v hrdle ma zase niečo podráždilo, tak som zakašľal, ale našťastie sa to obišlo bez ďalšej červenej tekutiny. Zapozeral som sa do zrkadla. Jej vlasy sa leskli ako malé diamanty, oči jej žiarili ešte viac ako inokedy a pleť vyzerala na oko ako zamatová.

„Počula som, máš syna, priateľku.“ Ruku si dala v bok a druhou si opravila ofinu hľadiac do zrkadla občas pokukujúc i na mňa.

„Zvláštne, ja som o tebe nepočul nič, zaľahla po tebe zem.“ Vyčítavo som zdvihol obočie.

„Utiahla som sa do zahraničia, pôsobila som v jednej agentúre a teraz som sa vrátila.“ Vysvetlila mi.

„Prečo?“

„Budem sa tu vydávať.“ Pohľad uprela do zeme. Niečo v mojom vnútri sa zlomilo, pretože táto celá situácia ma prekvapila a už vôbec, že dievča, ktoré hojilo rany za Miriam sa bude zrazu vydávať?! Jasné, nebude mi predsa volať, že „čau Harry som zasnúbená!“

„Blahoželám.“ Objal som ju, myslel som to úprimne.

„Ale som pozvaný tiež, však?“ Nadvihol som hlavu a zaškeril sa na ňu.

„Na teba by som nemohla zabudnúť, prosím dones aj Miriam.“ Opäť sa ku mne pritisla a ja som cítil jej voňavku.

„Chýbaš mi Harry, no však veľa sa zmenilo a ja mám snúbenca, ktorý sa o mňa postará v zlom i dobrom, uživí ma a bude ma ľúbiť. Nie ako jeden mladý puberťák, ktorý má doma priateľku s dieťaťom a tu sa objíma so svojou ex. Smiešne.“ Smiala sa a ja som sa dosť rýchlo odtiahol.

„Nezmenila si sa. Ďakujem za upozornenie a prosím si oznámenie.“ Žmurkol som na ňu a utekal preč, len už pomalšie. Hrdlo ma bolelo stále a dostatočne som neuvedomoval, že už je dávno obed a Miriam bude nervózna. Nechal som ju odísť samú s maličkým Lucasom. Pre moje zdravie som si objednal taxík. Černoch ma odniesol domov, do ruky som mu strčil studené mince a vykročil k domu. Ťažko som otvoril škriekajúcu bránku, zavrel za sebou a kráčal po kamennom chodníku. Stromy šušťali, vietor fúkal a zima mi poriadne liezla pod kožu. Len čo som vytiahol ruky z vreciek, aby som zaklopal na dvere tak mi okamžite stuhli a to je september. Radšej som zaklopal na okno, to bolo určite lepšie počuť.

Dvere sa otvorili a spoza nich vykukla ustarostená Miriam.

„Honey, konečne si doma.“ Vošiel som dnu. Miriam sa mi otočila vzad, jej prdelka v teplákoch vyzerala dokonale, rozhadzovala rukami a niečo mrmlala. Stál som v chodbe a snažil sa ju prerušiť.

„Miriam, prosím poď sem.“ Následne sa obtočila okolo svojej osi. Došla ku mne a dívala sa na mňa tak zdrvujúco, smutne.

Priložil som svoje studené prsty na jej krk až temeno a skrehnuto ju pobozkal, moje ľadové pery sa dotkli jej žhavých.

Objala ma a rukou zašla do mojich vlasov.

„Poď spravím ti teplý čaj, choď sa prezliecť, ale dávaj pozor Lucky spí.“ Brnkla mi do nosa.

„Samozrejme, nesladený.“ Podotkol som.

„Ako vždy. Čakám ťa.“ Usmiala sa a poslala mi vzdušnú pusu.

Prezliekol som sa do hrubších teplákoch, hľadal som nejaké tie svoje mikiny, ale dospel som k záveru, že mal by som si ísť domov po čisté veci, lebo Miriam doteraz prala len body, dupačky a či čiapočky pre Lucasa.

Tak som sa premohol a dúfal, že v Miriaminých veciach nájdem aj niečo voľnejšie a hlavne väčšie, lebo ona je tak útla, pas ma tenký sťa ihla. Na spodku komínka svetrov som našiel hrubú veľkú tmavo modrú mikinu. V strede svietil nápis Ed Sheeran a jeho znak. Pousmial som a navliekol sa do nej. V kúpeľni som si upravil ofinu a skúsil si pozrieť do hrdla, svrbelo ma a potom zišiel dole.

Z obývačky sa ozvala Miriam: „Tebe to ale trvalo.“ Zasmiala sa.

„Hľadal som niečo na seba.“ Šiel som do kuchyne, zo špajzy som vytiahol čokoládu a z kuchynskej skrinky tanierik. Tabličku sladkého pokušenia som položil na tanier a obal z nej vyhodil. Nazrel som von oknom, všimol si tmavú oblohu, vietor valcujúci okolie aj ľudí. S tanierikom som vošiel do obývačky a Miriamin pohľad padol na bundu.

„Toto sa mi zdalo dostatočne veľké na mňa, ale ak chceš tak ju odložím.“ Usmial som sa a pritúlil sa k nej.

„V pohode, nevidela som ju dlho. Bola Lucasova.“ Mykla plecami. Fajn, teraz som to posral.

„Idem ju oodniesť.“ Vstal som ale Miriam ma chytila za stehno a potiahla. Tepláka sa mi zosunula dole a ona spustila rehot.

„To teda nieje vtipné.“ Vytiahol som si ju naspäť.

„Ale mne sa takto páčiš viac.“ Smiala sa ale tentoraz ma stiahla naspäť za ruku.

„Potvora.“ Nosom som sa obtrel o ten jej jemnučký a perami skĺzol po jej krku až k zahalenému dekoltu v mikine. Opatrne som rozopol zips ale Miriam si to všimla a čapla ma po ruke.

„Harry, neprovokuj. Vieš, že nesmiem.“ Rukami mi chytila tvár a otočila ju k telke.

„Ty si začala prvá, ale nechám to tak.“ Odtiahol som sa a napil sa teplého čaju.

„Naši sa vybrali na výlet, ale vyzerá to tak, že čo chvíľa budú doma.“ Vravela zamyslene.

„Vieš koho som dnes stretol? Neuhádneš.“ Škeril som a bozkával jej maličkú ruku.

„Svoju ex?“ Rehotala sa a svoju hlavu pritisla k mojej hrudi. Prestal som, zastavil sa a ona sa na mňa prekvapene zahľadela.

„Nemyslíš vážne.“ Sadla si na svoje miesto a čokoládu priložila k perám.

„Rachel a bude mať svadbu, sme pozvaní.“ Usmial som sa a posunul sa k nej. Ruku som obtočil okolo jej pasu a nosom hladkal jej líce.

„Ja nikam nejdem.“ Hlavou dávala na známosť.

„Prosím? Prečo? Šaty ti kúpim.“ Môj mozog to nevedel pochopiť.

„Harry ja nechcem, aby si mi to zaplatil, nechcem.“ A je to tu, z Miriam sa stal bambus a už s ňou nepohnem.

„Prečo by som nemohol? Som tvoj priateľ a keď ti niečo chcem zaplatiť a viem to zaplatiť, že to nieje nad moje ujmy tak ti spravím tú radosť.“

„Harry tým mi nerobíš radosť, ja niesom žiadna zlatokopka ktorá ťa chce ukoristiť.“ Mávla hlavou a presadla si do kresla.

„Preboha, tebe čo je? Len čo som povedal, že som stretol Rachel, si sa naštartovala a odmietaš pozvanie, mám ísť tam sám a baliť čašníčky?! Alebo ako si to predstavuješ? Neberiem ťa ako žiadnu zlatokopku a kúpiť svojej priateľke šaty je pre mňa samozrejmosť a úplne normálna vec.“

„Pre mňa, za mňa bal si aj britskú kráľovnú.“ Ruky si prekrížila na prsiach a usmievala sa na mňa.

„Nebudem si baliť nikoho lebo doma mám najúžasnejšiu ženskú, ktorá ma neznáša. Nádherného syna, ktorý ma zatiaľ vie zniesť a nevrlú svokru, ktorá sa smeje na každom mojom zúfalom pokuse obliecť si syna.“ Po kolenách som došiel k nej a ona sa rozosmiala, vtipné, strašne!.

„Harry ako sa mi bude asiže pozerať na tvoju ex.“ Potriasla hlavou a ruky obotčila okolo môjho krku. Bozkával som ju na ramene na krku a šepkal.

„Hlavne si uvedom, že má na sebe svadobné šaty, že je zadaná, ja milujem teba a nie nejakú tú Rachel. Inak vôbec ťa nespoznávam.“ Pritisol som si ju bližšie, aby som cítil jej bijúce srdce u seba a preniesol si ju na gauč.

„Teba by neseklo, kebyže ti poviem, há stretla som Ryana svojho ex?!“ V hlave zasvietil semafór na červeno a ja som vedel, že je tu niekto o kom nič neviem.

„Ryan?! Aký Ryan?“ Obavy narastali a stúpali si do radu, od tej najhoršej po tú najmenej škodlivú.

„To bolo už dávno, mala som päťnásť a..“ Zastala v strede vety asi si všimla môj prekvapený alebo skôr zúfalý pohľad.

„Zlatko? Moje prvé dievča si bola ty, ale v živote si mi o žiadnom Ryanovi nepovedala...“

„Mám ťa.“ Vyhrabala sa z môjho svetra a posadila sa mi na nohy.

„Aha, fajn. To som nečakal.“ Kývol som plecami.

„Bože, jasné že si bol môj prvý chlapec Harold, a vniesol si mi do života svetlo, ktoré ešte stále nezhaslo ale práve naopak, nadobudlo sily a teraz svieti dvojmo.“ Pousmiala sa a ľahla si na mňa späť. Usmieval som sa a škrabkal ju vo vlasoch.

„Ach, ako ťa ja milujem.“ Predniesol som.

„Tak, že mi kúpiš šaty na tú hlúpu svadbu, aby som strápnila svoje krivky a poukázala na tlsté nohy.“ Buchla mi hlavou do hrude.

„Nie, nie, nie. Moja Miriam má úžasné krivky, ktoré tak strašne milujem a nohy má štíhle dlhé, ktoré rád bozkávam..“

„Harry! Fuj stačí, je mi zle.“ Zapchala mi ústa.

„Aj ja ťa milujem Harry.“ Pobozkala ma na líce.

Chvíľu sme ešte ležali v objatí, smiali sa nad somarinami a ja som bol rád, že som s ňou bol sám, len ja a ona. Dlho sme už takto neboli a toto sa mi páčilo, ako sme sa škriepili, naťahovali či provokovali. Keď sme boli jeden i druhý napchatý čokoládou z horného poschodia sa ozval detský plač, ktorý neutíchal. Miriam vyskočila na rovné nohy a okamžite bola k dispozícii svojmu synovi. A dobre bolo i to, že sa tu chvíľu nepohybovali súrodenci mojej priateľky a žiadna ustarostená babka a potetovaný chlapík Andy.To sa však skončilo večer o siedmej, keď som práve niesol Miriam na rukách do kúpeľne. Ľudia pred vchodovými dverami boli strašne nedočkaví a Miriam ma poprosila, aby som im otvoril. Nechcel som, netúžil som práve teraz ukončiť túto chvíľku, keď mám v náručí polonahé žieňa, ktoré si vyzlieka počas cesty podprsenku.

Rýchlim krokom som im odomkol a zazeral na nich ako na vrahov. Andy na poťapkal po pleci a podal mi mokré pršiplášte Adama a Jessie. Bože ako mi ten chlápek nesedí, o mnoho radšej by som tu videl Marka.. Teta Sue ma poprosila, aby som jej spravil kávičku a ja som nevedel čo robiť ako prvé. Čaká tam na mňa? V duchu som si kládol otázku a uvažoval nad mojou slečinkou. Však starkí na okolo boli nervóznejší ako normálne a mne nič iné neostávalo ako počúvať svoju budúcu svokru. Však prečo nie. Deťom som spravil večeru, Sue kávičku, odložil pršiplášte, roztiahol gaučovku a ustlal ju, pustil im rozprávku, potom musel okúpať špinavú Bleky, bola na rodinnom záťahu spolu s nimi a na pol ceste ich zastihol lejak a ja nenechám, aby som mal na podlahe fľaky a stopy od psa. Do postele som vliezol až niekedy po desiatej. Ako som ležal v posteli, tak som si skontroloval twitter a ponachádzal fotky z parku, Miriam objímajúc Liama, Nialla len mňa nie. Haha, aj fotku ako Niall vedie kočiar a druhou objíma moju zmrznutú bábiku. Zaspal som, ale v noci som sa zobudil na dráždivý kašeľ a dusenie. Zavrel som sa v kúpeľni a hľadal spreje, cukríky len, aby ma hrdlo nebolelo. Ale asi sa mi na to pozrie Joshua. Sedel som v prázdnej vani a zazeral do blba. Určite sa nič nedeje, všetko bude v poriadku a ty si Harry len preťažený.