More Than This - 45. Snaha tam bola

Je tu ďalšia časť. Ďakujem za komentáre ♥

Dáme si takú menšiu podmienku :D ;) 6 komentárov stále, jedine keby ste ma veľmi naštvali tak 8, ale vy ste poslušné detičky ♥ :) však? :D Som zlá, viem :((

Zajtra idem na chatu, aj keď som chorá a s chrapľavým hlasom.

Spravím si večeru a idem volať s kamarátom zo zahraničia cez skype, kto vie čo to bude. 

Tak idem, nezbombardujte ma za koniec. Viem byť aj milá. Majte sa tu :-))

Dole som zišla v rozťahanej košeli, sivých teplákoch a s vlasmi na každú stranu. Jednou ruou som sa pridržiavala, aby som nespadla a druhou si prehrabávala hrivu. Dole som nazrela do kúpeľne, presnejšie snažila sa indetifikovať v zrkadle. Márne, nevedela som zaradiť. Živočích, mutant alebo neandrtálec? Asi to posledné, v tých časoch nemali hrebene. Počkať ani mutanti, tí sú slizký a nemajú čo česať ale ani zvieratá sa nečešu, pokiaľ ich majitelia... DOSŤ! Ty niesi v poriadku! Vravel mi svedomie a ja som s ním plne súhlasila. Nohy som šuchtala za sebou a nenápadne si sadla za stôl v kuchyni. Oproti mne sedela v sedačke malá Jessie, ktorá si cmúľala prst a Adam? Ten sa opieral lakťom o stôl a díval sa von oknom.

„Dobré ráno.“ Zachrapčala som, načo sa všetci ohliadli ale nebrali na mňa ani ten najmenší ohľad. Ťažko som si vzdychla.

„Niekto tu má zlý deň!“ Otočil sa od sporáka Andy a vsunul predo mňa tanier s čerstvou praženicou.

„Héj! Ja som tu bol prvý!! Čakám tu dobrých dvadsať minút a ona dostane jedlo za pár sekúnd!“ Nabrúsene sa sťažoval Adam. Vajíčka boli akurát prepečené a slanina rozvoniavala.

„Dámy majú prednosť.“ Zhodnotil Andy a žmurkol na mňa. Fuj.

„Tu máš.“ Posunula som biely tanier v tvare štvorca k bratovi. Napol hruď a s chuťou sa pustil do jedla.

„Ďakujem Andy, ale jeho žalúdok už určite počuť do Rio de Jeneiro.“ Vstala som od stola, na chodbe som natrafila na huňaté papuče, ktoré s radosťou zohrievali moje chodidlá. Z obývačky som počula rôzne zvuky a tak som tam zamierila.

Na pohovke sedela mama v náručí mala maličkéhoceho červeného Lucasa, Harry kľačal pri nich a snažil sa malému nasadiť pásikavé ponožky. Vyzerali ako keby boli Louisove len 300-krát menšie.

„Miriam, uhm, chcel som, aby si sa poriadne vyspala.“ Usmial sa Harry.

„To je v pohode. Bude už hladný.“ Mamka mi podala Luckyho v naopak oblečených dupačkách.

„Kto ho obliekal?“ Opýtala som sa a pri tom sa zasmiala. Hlavičku som mu priložila k prsníku a on sa opatrne prisal.

„Tvoj priateľ.“ Prstom ukázala na Harolda.

„Snaha tam bola.“ Pokrčil plecami a pohladkal Lucasove tmavé vlásky. Jeho hlávka je tak mäkká, zraniteľná, treba ju pridržiavať a malého mať na rovnej ploche nie na rukách. Moje zlatko, mamka ťa veľmi spučila? Sal a sal a pri tom mal na perách nebadateľný úsmev.

„Hneď som späť.“ Odbehol z miestnosti Harry.

„Chrobáčik, vyzeráš ako po opici.“ Mamka mi podala pohár vody.

„Ďakujem za kompliment.“ Prameň vlasov som si dala za ucho.

„Pomôžem ti, len povedz ako.“ Presadla si do tureckého sedu.

„Buď tou najlepšou babičkou a zároveň matkou, to mi bude stačiť.“

„Chalani nás čakajú v parku.“ Dnu vošiel veselý Harry.

„Ale Lucas ide spať a treba ho prezliecť, zbaliť ho, plienky a ja sa musím umyť aj hlavu, naraňajkovať a..“

„Buď už ticho.“ Pobozkal ma na pery.

„Idem ho prezliecť.“ Obišla som ich.

Jemne, tak krehko som ho položila na čistú plachtu a obrátila sa ku skrini.

„Zlatko, máme čas. Pokojne.“ Vystrašil ma hlas partnera.

„Dobre, ale my nemáme kočiar, ako máme ísť von. Do kelu vôbec sme nenakupovali!“

„Nebuď nervózna, v kúpelni na poličke sú ďalšie plienky aj látkové. Vanička je tiež tam aj s mäkkými osuškami. Oblečenie je tu, Eleanor toho nakúpila ako pre desať detí a tvoja mama doniesla plno ďalších somarín a kočiar je v garáži.“ Pozeral na malého a nepretržite vravel.

„To si sa učil naspamäť?“ Zmätene som sa spýtala.

„Som superman, čo viac by si chcela?“

„Nič, stačíš mi ty a tento krásavec. Ďakujem.“ Objala som ho a malý zatiaľ ogrckal dupačky. Obaja sme sa otočili a Harry zareágoval.

„Tak asi to oblečenie nevyjde na zmar.“ Ešte raz ma pobozkal.

„Harry zbaľ aj tieto body, môžeš aj tieto ponožky a tu je tá náhradná čiapka.“ Strkala som mu do rúk veci a mamka zatiaľ hojdákala béžový kočík. Nie zelený ale béžový.

„Nejdeme tam na týždeň.“ Rozčuľoval sa ale popri tom vkladal do tašky veci.

„Harry pri malom dieťati treba byť vždy pripravený na všetko.“

„Presne.“ Potvrdila moje slová mama a pozrela na Harryho.

„Som rád, že mám inteligentnejšiu partnerku ako som ja sám, mačička.“ Harry sa ku mne priblížil a objal ma okolo pásu.

„Vieš, že ja o tom neviem, kocúrik.“ Dala som mu pusu na rameno a mamka sa z nás išla poskladať.

„Miriam sekne ti to!“ Louis s otovrenou náručou sa rozbehol smerom ku mne a zdvihol ma do vzduchu. Chlapci sedeli na lavičke a Liama som zahliadla v pieskovisku s Oliverom.

„Ahh, prosím na zem.“ Jačala som. Zložil ma a od Harryho si zaslúžil buchnát do chrbta.

„Aúú.“ Zdvihol obočie Louii a spravil zoči voči.

„Od kedy si všímavý?“

„OD včera.“ Pohltil ma odpoveďou.

„To som ti vstúpila do duše?“ S nadšením som mu položila otázku a smiala sa na Harryho necháavom pohľade.

„Harry neboj sa. Má dieťa a nepodvádza ťa.“ Louis mu opätoval buchnát do chrbta a letel za chlapcami.

„Mali sme len vážnu debatu.“ Pokrútila som hlavou. Harry si so mnou preplietol ruky spolu tlačiac kočiar sme došli k chalanom.

„Ďakujem.“ Objala som Liama. Prisadla som si k nemu na trávu

„Ahoj, za čo?“ Prekvapene sa ma spýtal.

„No za ten lístok.“ Neodpovedal tak som pokračovala.

„Ten včerajšok, večer.. Nepísal si to ty?“

„Nie. Počkaj Niall bol celý čas nervózny a celé poobedie hádzal papiere do koša. Mysleli sme, že má slabú chvíľku a píše teda snaží sa písať texty.“ Zapískal na Olivera a zavolal ho k nám.

„Pozdrav tetu.“ Mrkol naňho.

Olly mi podal ruku a ja som len čumela.

„Včera večer bol u mňa doma, u mamy. Tak sa niečomu priučil.“ Zasmial sa Liam. Oliver odkráčal naspť do pieskoviska.

„Takže to písal Niall?“

„Je to dosť možné.“ Pokrčil plecami a zdvihol zvoniaci telefón. Perami som mu naznačila ďalšie poďakovanie a opustila ho. Pobrala som sa naspäť k chlapcom, ktorí zdá sa zrejme riešili vážnu debatu.

„Niall? Môžeš na chvíľku?“ Strnulo som sa naňho usmiala na čo sa začerveňal.

Harry ma objal zozadu a jemne si vzdychol. Zobrala som kočík a upokojovala malé mrnčiace miminko. Šli sme ďalej a Niall ma v tichosti nasledoval.

Niall

Keď sa ma dievča v tmavých rifliach, červenej športovej veste opýtalo, že či môžem na chvíľu, zmeravel som. Možno to bolo i tým, že to bola Miriam a Payne jej všetko už určite vyklopil.

Lebo len on si ma včera všímal a pokúšal sa zistiť nad čím si lámem hlavu. „Nad ničím.“ Tvrdohlavo som odvetil a odul pery, domýšľavý ale naozaj múdry chlapec. To je Liam, Liam Payne.

Chudá hnedovláska odbrzdila kočiar a vyšla na chodník. Šiel som za ňou tichým krokom a rozmýšľal čo mi povie alebo skôr čím ma zarmúti. Poslednom čase sme sa s Charlie ani nestretávali a keď hej, tak sme sa len hádali. A chalani vlastne ani nechceli, aby som ju niekde s nami brával. Buď súviseli so všetkým okolnosti alebo som niečo pokazil.

„Niall?“ Otočila sa ku mne a vtedy sa rozfúkal vietor.